Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma

zaistiť -sť/-i! dok.

1. zabezpečiť (význ. 1 – 4): z. dodržanie termínu, z. si nocľah; z. mier; z. budovu proti požiaru; z. zbraň poistkou zabrániť možnosti výstrelu, op. odistiť; rodičia ho dobre z-li

2. dať do vyšetrovacej väzby, zatknúť, zadržať: z. rozkrádačov;

nedok. zaisťovať

// zaistiť sa zabezpečiť sa: z. sa pred zlodejmi; z. sa proti hladu; na starosť sa dobre z-li;

nedok. zaisťovať sa

// zaistiť si získať na svoju stranu, získať ako oporu: z. si robotníkov, mládež; z. si dosť voličov;

nedok. zaisťovať si

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
zaisťovať ‑uje ‑ujú nedok.; zaisťovať sa

starať sa 1. pričiňovať sa o prospech, dobro niekoho, niečoho, o úspešný chod, priebeh niečoho • mať na starosti: stará sa o nevládnych rodičov, o domácnosť; má na starosti športovú činnosť mládežezried. vystarávať sa (Rázus): vystaráva sa o mužaopatrovať (starať sa o to, aby niekto mal to, čo potrebuje, aby niečo bolo v poriadku): opatrovať chorých, opatrovať trávnikdbaťdržaťpestovať (venovať niečomu starostlivosť, dávať si záležať na niečom): dbá, drží na svoj zovňajšok; dbá o výchovu detíbedliť: bedliť nad dodržiavaním zákonovhľadieť: hľadí len na peniaze, výhodydozeraťdohliadaťdávať pozor (aby nič rušivo nezasahovalo do daného, normálneho priebehu, stavu): dozerať, dohliadať na čistotu, poriadok; dávať pozor, aby všetci prišlihľadieť si: Hľaďte si svojich vecí!

2. cieľavedome získavať • obstarávaťzaobstarávaťzaisťovať: Kto sa stará o materiál? Kto (za)obstaráva, zaisťuje materiál?; zaisťovať lístky na koncertzadovažovaťzaopatrovaťhovor. zháňať: nemá nám kto zadovažovať, zaopatrovať najnovšiu literatúru

3. prejavovať starosti, obavy o niečo, o niekoho • starostiť samať starosťbyť ustarostený: nestaraj sa, všetko dobre vybavím; je ustarostený, či sa plán podarítrápiť saobávať saumárať sahovor. krenkovať sa: Už sa toľko netrápte, neobávajte!

p. aj trápiť sa

4. p. starieť sa

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

zaistiť, -í, -ia, rozk. -sti/-sť dok.

1. (čo, komu čo) postarať sa, zariadiť, aby niečo bolo, zostalo isté, bezpečné, zabezpečiť, zaručiť: Mešťania si chceli zaistiť miesto na sedenie. (Zúb.) Zaistili sme si dozor, bez nášho vedomia nepohne sa tam ani myš. (Urb.) Nemci si chcú zaistiť cestu cez hory. (Krno) Chcel som zaistiť príchod lode. (Karv.) (Priateľstvo) vie zaistiť šťastie a spokojnosť. (Jil.) Bude treba prevziať moc, zaistiť poriadok. (Zúb.) Je mobilizácia mocensky zaistená? (Urb.); z. si nocľah; z. si víťazstvo, úspech, prvenstvo v niečom; z. si pozície; z. zásobovanie; z. materiál; z. hladký a plynulý chod závodu; z. plnenie plánu; z. bezpečnosť, ochranu niekoho; z. si právo na niečo; z. rozvoj niečoho; mať zaistený príjem, dôchodok;

2. (koho, čo; koho, čo čím) poskytnúť niekomu al. niečomu materiálnu pomoc, výhodné podmienky, peniaze: Zaistil ju hotovosťou aj iným majetkom. (Bod.)

3. (čo, čo čím) urobiť opatrenia, aby niečo pevne držalo, upevniť, poistiť: Výdrevu zaistili, ako sa dalo najlepšie. (Tat.) Zaistila dvere komôrky závorou. (Min.) Dal reťazami zaistiť kufre, aby nepopadali (z auta). (Sev.); z. vagón, voz klinom aby sa nedal do pohybu; z. pušku, zbraň aby nevystrelila;

4. (koho) odňať niekomu slobodu, zadržať, vziať pod dozor, do vyšetrovacej väzby: Musíme rozvratníkov zaistiť. (Smrč.) Nestačil sa zbaviť zbrane, keď ho gardisti zaistili. (Fig.) Zaistia ho pre politickú nespoľahlivosť. (Stod.)

5. zaistiť si (koho) získať pre svoje plány, získať v niekom spoľahlivú oporu: Aby si ju zaistil aj pre neskoršie časy, futruje ju peniazmi. (Letz) Na stravu robotníkov priplácajú červené odbory. Obávam sa, aby si týmto ťahom nezaistili na svoju stranu všetkých robotníkov. (Smrč.);

nedok. zaisťovať, -uje, -ujú

|| zaistiť sa (pred kým i bezpredm.) zabezpečiť sa, urobiť opatrenie na svoju ochranu. Chceli sa zaistiť pred jeho pomstou. (Ráz.); zaistili sa na doživotie (Jil.) zabezpečili si obživu;

nedok. zaisťovať sa


zaisťovať, zaisťovať sa p. zaistiť, zaistiť sa

Morfologický analyzátor

zaisťovať nedokonavé sloveso
(ja) zaisťujem VKesa+; (ty) zaisťuješ VKesb+; (on, ona, ono) zaisťuje VKesc+; (my) zaisťujeme VKepa+; (vy) zaisťujete VKepb+; (oni, ony) zaisťujú VKepc+;

(ja som, ty si, on) zaisťoval VLesam+; (ona) zaisťovala VLesaf+; (ono) zaisťovalo VLesan+; (oni, ony) zaisťovali VLepah+;
(ty) zaisťuj! VMesb+; (my) zaisťujme! VMepa+; (vy) zaisťujte! VMepb+;
(nejako) zaisťujúc VHe+;

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor