zahvízdať -a dok. zapískať (význ. 1 – 3): z. na palcoch; z. (si) pesničku; guľka mu z-la popri uchu; vietor prenikavo z-l zafičal; z. na kamaráta
hvízdať -da -dajú -daj! -dal -dajúc -dajúci -danie nedok. 1. ▶ (o predmetoch) vydávať vysoký, ostrý prenikavý zvuk; syn. pískať: hvízdanie rušňa; ohlušujúce hvízdanie píšťaliek; Gagotali husi, hvízdala parná oračka. [I. Habaj] 2. ▶ vydávať vysoký, ostrý prenikavý zvuk pri rýchlom lete vzduchom al. pri prudkom pohybe, hvižďať, fičať; syn. svišťať: okolo hláv im hvízdali guľky; pren. vietor hvízda v korunách stromov 3. (ø; čo) ▶ fúkaním do štrbiny al. vypúšťaním vzduchu cez zošpúlené pery utvárať ostrý zvuk rozličnej intenzity a rozličných tónov; syn. pískať: h. na píšťale; h. na dvoch prstoch, pomedzi zuby; h. si pri práci; hvízdal si melódiu, pesničku; hvízdanie rozhorčených futbalových fanúšikov; Keď som šiel k nim alebo od nich, vždy som si veselo hvízdal. [V. Šikula]; pren. V komíne pani Meluzína hvízdala uspávanku. [J. Balco] 4. ▶ (o niektorých druhoch zveri al. o vtákoch) vydávať prenikavý zvuk pri vzájomnom dorozumievaní sa al. ako varovanie v prípade nebezpečenstva: drozd hvízda v korune stromu; svište tlmene hvízdali na skalách; Vtáci hvízdali po nebi, že konečne popukali všetky letné zrnká. [V. Šikulová] ◘ fraz. a ďalej sa hvízda o ďalšom, najmä o tom, čo nechceme prezradiť, sa už nehovorí; ja ťa naučím po kostole hvízdať naučím ťa poriadku, disciplíne, správať sa al. konať ako treba, ako sa patrí; teraz si môže hvízdať pokazil, čo mohol, už sa to nedá napraviť ▷ opak. hvízdavať -va -vajú -val; dok. ↗ hvizdnúť, zahvízdať
zahvízdať vydať, spôsobiť (obyč. opakovane) vysoký prenikavý zvuk (o veciach) • zahvižďať • zasvišťať • zafičať • zapišťať: vietor zahvízdal, zahvižďal v korunách stromov; šípy zafičali, zapišťali celkom blízko • zapískať (spôsobiť prenikavý zvuk fúkaním do štrbiny): zapískať na píšťalke, na prstoch • zahvizdnúť • zapísknuť • hvizdnúť • pisknúť (jednorazovo): (za)hvizdnúť od prekvapenia; v tichu noci naraz čosi zapísklo; niekto na mňa hvizdol, piskol
hvízdať (si), -a, -ajú nedok.
1. vydávať tenký, piskľavý zvuk, pískať ústami: h. si pesničku, nôtu, h. na píšťalke, na prstoch; h. na niekoho pískaním niekoho upozorňovať
● hovor.: naučím ťa po kostole hvízdať správne konať, slušne sa správať (vyhrážka); a ďalej sa hvízda nehovorí sa, nespieva sa; spravíme to hvízdajúc ľahko, bez námahy; teraz si môžeš hvízdať a) byť bez starosti, b) si v zlej situácii;
2. hvízdať hvižďať, pišťať, fičať: guľky hvízdali (Stod.); vietor hvízdal (Jes-á);
opak. hvízdavať, -a, -ajú;
dok. hvizdnúť (si), zahvízdať (si)
zahvízdať, -a, -ajú dok.
1. (na čom, čo i bezpredm.) vydať tenký, piskľavý zvuk, hvizd, zapískať, zahvizdnúť: Ktorýsi zahvízdal na prstoch. (Urb.) Rehot mu zahvízdal v hrdle. (Jes-á) Vlak ostro zahvízdal. (Skal.) Vetrík zahvízdal. (Jaš.) Míny im zahvízdali nad hlavami (Min.) s piskotom preleteli.
2. (na koho, na čo) hvizdom, zapískaním dať niekomu znamenie: Gašparko zahvízdal na koníčka. (Krčm.) Keď som zahvízdal naň (na Dana), zavrátil jarku. (Tim)
|| zahvízdať si zapískať si (s uspokojením, do vôle, z chuti)