Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma

zahvízdať -a dok. zapískať (význ. 1 – 3): z. na palcoch; z. (si) pesničku; guľka mu z-la popri uchu; vietor prenikavo z-l zafičal; z. na kamaráta

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
zahvízdať ‑a ‑ajú dok.

hvízdať -da -dajú -daj! -dal -dajúc -dajúci -danie nedok. 1. ▶ (o predmetoch) vydávať vysoký, ostrý prenikavý zvuk; syn. pískať: hvízdanie rušňa; ohlušujúce hvízdanie píšťaliek; Gagotali husi, hvízdala parná oračka. [I. Habaj]
2. ▶ vydávať vysoký, ostrý prenikavý zvuk pri rýchlom lete vzduchom al. pri prudkom pohybe, hvižďať, fičať; syn. svišťať: okolo hláv im hvízdali guľky; pren. vietor hvízda v korunách stromov
3. (ø; čo) ▶ fúkaním do štrbiny al. vypúšťaním vzduchu cez zošpúlené pery utvárať ostrý zvuk rozličnej intenzity a rozličných tónov; syn. pískať: h. na píšťale; h. na dvoch prstoch, pomedzi zuby; h. si pri práci; hvízdal si melódiu, pesničku; hvízdanie rozhorčených futbalových fanúšikov; Keď som šiel k nim alebo od nich, vždy som si veselo hvízdal. [V. Šikula]; pren. V komíne pani Meluzína hvízdala uspávanku. [J. Balco]
4. ▶ (o niektorých druhoch zveri al. o vtákoch) vydávať prenikavý zvuk pri vzájomnom dorozumievaní sa al. ako varovanie v prípade nebezpečenstva: drozd hvízda v korune stromu; svište tlmene hvízdali na skalách; Vtáci hvízdali po nebi, že konečne popukali všetky letné zrnká. [V. Šikulová]
fraz. a ďalej sa hvízda o ďalšom, najmä o tom, čo nechceme prezradiť, sa už nehovorí; ja ťa naučím po kostole hvízdať naučím ťa poriadku, disciplíne, správať sa al. konať ako treba, ako sa patrí; teraz si môže hvízdať pokazil, čo mohol, už sa to nedá napraviť
opak. hvízdavať -va -vajú -val; dok.hvizdnúť, zahvízdať

zahvízdať vydať, spôsobiť (obyč. opakovane) vysoký prenikavý zvuk (o veciach) • zahvižďaťzasvišťaťzafičaťzapišťať: vietor zahvízdal, zahvižďal v korunách stromov; šípy zafičali, zapišťali celkom blízkozapískať (spôsobiť prenikavý zvuk fúkaním do štrbiny): zapískať na píšťalke, na prstochzahvizdnúťzapísknuťhvizdnúťpisknúť (jednorazovo): (za)hvizdnúť od prekvapenia; v tichu noci naraz čosi zapísklo; niekto na mňa hvizdol, piskol

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

hvízdať (si), -a, -ajú nedok.

1. vydávať tenký, piskľavý zvuk, pískať ústami: h. si pesničku, nôtu, h. na píšťalke, na prstoch; h. na niekoho pískaním niekoho upozorňovať

hovor.: naučím ťa po kostole hvízdať správne konať, slušne sa správať (vyhrážka); a ďalej sa hvízda nehovorí sa, nespieva sa; spravíme to hvízdajúc ľahko, bez námahy; teraz si môžeš hvízdať a) byť bez starosti, b) si v zlej situácii;

2. hvízdať hvižďať, pišťať, fičať: guľky hvízdali (Stod.); vietor hvízdal (Jes-á);

opak. hvízdavať, -a, -ajú;

dok. hvizdnúť (si), zahvízdať (si)


zahvízdať, -a, -ajú dok.

1. (na čom, čo i bezpredm.) vydať tenký, piskľavý zvuk, hvizd, zapískať, zahvizdnúť: Ktorýsi zahvízdal na prstoch. (Urb.) Rehot mu zahvízdal v hrdle. (Jes-á) Vlak ostro zahvízdal. (Skal.) Vetrík zahvízdal. (Jaš.) Míny im zahvízdali nad hlavami (Min.) s piskotom preleteli.

2. (na koho, na čo) hvizdom, zapískaním dať niekomu znamenie: Gašparko zahvízdal na koníčka. (Krčm.) Keď som zahvízdal naň (na Dana), zavrátil jarku. (Tim)

|| zahvízdať si zapískať si (s uspokojením, do vôle, z chuti)

Morfologický analyzátor

zahvízdať dokonavé sloveso
(ja) zahvízdam VKdsa+; (ty) zahvízdaš VKdsb+; (on, ona, ono) zahvízda VKdsc+; (my) zahvízdame VKdpa+; (vy) zahvízdate VKdpb+; (oni, ony) zahvízdajú VKdpc+;

(ja som, ty si, on) zahvízdal VLdsam+; (ona) zahvízdala VLdsaf+; (ono) zahvízdalo VLdsan+; (oni, ony) zahvízdali VLdpah+;
(ty) zahvízdaj! VMdsb+; (my) zahvízdajme! VMdpa+; (vy) zahvízdajte! VMdpb+;
(nejako) zahvízdajúc VHd+;
zahwízdať zahwízdať

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor