zahradiť dok.
1. zahatať (význ. 1, 2): priehradný múr z-l rieku, z. súperovi cestu; z. ulicu barikádou
2. ohradiť: z. lúku vysadenými kríčkami;
nedok. zahrádzať -a, zahradzovať
hradiť2 -dí -dia hraď! -dil -diac -diaci -dený -denie nedok. 1. (čo (čím)) ▶ oddeľovať niečo od niečoho; syn. ohrádzať: ľudia si hradili pozemky plotmi; Farmu hradil vysoký plot z pletiva, pred ním ešte jeden. [L. Ballek] 2. (čo) ▶ utváraním prekážky brániť v pohybe; syn. zahrádzať: tatranské pleso, ktoré hradí moréna; rybník hradený stavidlom; hradenie bystrín ▷ dok. k 1 ↗ ohradiť, k 2 ↗ zahradiť
ohradiť oddeliť ohradou • zahradiť • obhradiť (dookola): ohradiť, zahradiť dvor, obhradiť mesto hradbami • oplotiť (plotom): oplotiť záhradu • obohnať • obkolesiť (dookola): cintorín obohnať, obkolesiť vysokým múrom • zatarasiť • zastar. zahájiť: zatarasiť vchod, zahájiť cestu
oplotiť ohradiť plotom: oplotiť dom • olatovať • olatkovať (oplotiť latami, latkami): olatovať záhradu • zahradiť: celý pozemok si zahradili • prehradiť (oddeliť priehradou): dvor prehradiť plotom • nár. opraviť (Timrava)
zahradiť p. zatarasiť, zastaviť 3
zastaviť 1. spôsobiť, aby sa niečo prestalo pohybovať, aby prestalo postupovať • zadržať: zastaviť, zadržať bežiace stádo • pristaviť: vonku ma pristavil cudzinec • staviť: plynutie času sa nedá staviť • zastar. predstať: predstali ho zbojníci • zaskočiť: zaskočiť niekoho na ceste • hovor. zahamovať • zabrzdiť (brzdou, obyč. nejaký mechanizmus): prudké zahamovanie, zabrzdenie kolies stroja • zried. zhatiť: zhatiť nepriateľa • subšt. zhaltovať (Beňo) • prerušiť (nejakú činnosť): prerušil ho v speve, v robote • likvidovať • zlikvidovať • zrušiť (činnosť): zlikvidovať, zrušiť výrobu • práv. obstaviť (úradne zastaviť): obstaviť plat • pozastavovať • popristavovať (postupne, viacerých jedincov)
2. prestať postupovať • zastaviť sa • zastať: motor (sa) náhle zastavil, náhle zastal • uviaznuť: auto uviazlo pred bránou; v poveloch: Zastaviť! Stáť! Stoj! Stop!
3. uzavrieť prístup niekam postavením prekážky • zahatať • zahatiť • zahradiť: zastaviť, zahatať cestu; zahradiť východ • pozastavovať • pozahatávať • pozahrádzať (postupne)
p. aj zatarasiť
zatarasiť zasunutím al. nahromadením utvoriť prekážku • zahatať • zahatiť • zahradiť: víchricou polámané stromy zatarasili, zahatali cestu; autá zahradili východ z ulice • zabarikádovať (zatarasiť barikádou, expr. aj inými prekážkami): vlastnými telami zabarikádovali budovu; vchod zabarikádovaný haraburdami • zablokovať • zapchať • zastaviť: zablokovanie, zapchatie, zastavenie premávky • hovor. expr. zapratať (väčším množstvom niečoho príliš zaplniť): zapratať predizbu skriňami • zaťať • zarúbať (zatarasiť prekážkou, obyč. zoťatými stromami) • založiť (obložiť niečo mnohými vecami): založiť stôl knihami • zried. zapriečiť (zatarasiť priečkou, prekážkou) • zahájiť (nedovoliť prístup niekam): zahájiť cestu
zahradiť, -í, -ia dok.
1. (čo) urobiť ohradu, ohradiť; prehradiť, zatarasiť: z. vchod, cestu, východ, priestranstvo, ulicu; pren. z. dakomu prístup, cestu k dakomu, k dačomu znemožniť, prekaziť;
2. (čo) urobiť hrádzu, zahatať: Aj potok by zahradilo, nemal by kade tiecť. (Jil.) Zahradili toky stekajúcich vôd. (Fab.);
nedok. zahradzovať, -uje, -ujú i zahrádzať, -a, -ajú