Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma

zahrať -á -ajú -tý/-ný dok.

1. vylúdiť tóny na hud. nástroji; hudobne predviesť: z. na husliach; z. sólo, z. pieseň

2. (o hud. nástroji al. telese) zaznieť, zazvučať: v orchestri prenikavo z-la flauta

3. predviesť dram. dielo; herecky stvárniť: z. komédiu, divadlo i pren. oklamať pretvárkou; z. hlavnú úlohu

4. podať výkon v šport. hre: dobre z. v útoku

5. usmerniť loptu ap. pri hre: z. (loptu) pred bránu; z-tý rohový kop; z. do autu i fraz. odviesť pozornosť, vyhnúť sa priamej reakcii

6. prejaviť nejakým pohybom city ap.: oči mu z-li úsmevom, tvár z-la radosťou

7. zaligotať sa, zablyšťať sa: v tvári mu z-li slzy

8. urobiť niečo (nepríjemné) s niekým: náhoda (si) s ním z-la;

nedok. k 5, 8 zahrávať -a

// zahrať sa chvíľu sa hrať (význ. 1, 3): z. sa s hračkami, z. sa (s deťmi) na slepú babu pohrať sa, pobaviť sa; z-jme sa niečo, z. sa na gavaliera

// zahrať si (s chuťou) istý čas hrať (význ. 1 – 3): z. si futbal; z. si na harmonike (pesničku); z. si vo filme

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
zahrať ‑á ‑ajú ‑aj! ‑atý/‑aný dok.; zahrať sa; zahrať si

hrať hrá hrajú hraj! hral hrajúc hrajúci hraný hranie nedok. 1. (čo; o čo; ø) ▶ krátiť si čas (zábavnou, spoločenskou a pod.) hrou: h. karty; h. šach, šachy; h. kanastu, žolíka, dámu; h. poker o peniaze; h. počítačové hry; h. falošne, hazardne; vie h. biliard; deti hrajú domino; celú noc hral na automatoch; priestor na hranie; Vy hráte zo zábavy, ale ja nie... Ja hrám o všetko. [A. Chudoba]
2. (čo; ako) ▶ venovať sa športovej hre: h. futbal, volejbal; h. presilovku; h. v útoku, v obrane; h. hlavou; h. pod tlakom; h. prvú ligu; h. za Slovan; h. o medaily; h. pre radosť, pre peniaze; h. na súperovom ihrisku; slabo hrajúce mužstvo; Hokejové pravidlá dovoľujú hrať na telo. [KŽ 1967]; Tenistka hrala chvíľami s menšou koncentráciou. [Vč 1986]
3. (čo; na čom) ▶ robiť, uzavierať stávku: h. loto; h. ruletu; h. na dostihoch
4. (na čom; čo; ø) ▶ vyludzovať tóny na hudobnom nástroji; predvádzať hudobnú skladbu: h. na klavíri, na harmonike, na gitare; učí sa h. na organe, na flaute; h. valčík, tango, polku; h. Vivaldiho Vivaldiho skladbu; h. so sprievodom orchestra; h. v študentskej kapele; h. do tanca, na počúvanie; h. prvé huslei fraz.; h. druhé huslei fraz.; Hral fantasticky, divo, čo mu zišlo na um. [J. Papp]
5. ▶ zvukovo sa prejavovať, vydávať zvuky, znieť, zvučať, fungovať: husle krásne hrajú; v kuchyni hrá rádio; Nehrá, televízor nehrááá!!! [NP 1985]
6. (čo; kde) ▶ umelecky stvárňovať dramatické al. filmové dielo; znázorňovať niečo ako herec: h. hlavnú úlohu; h. vo filme, v televízii; h. divadloi fraz.; h. komédiui fraz.; herci hrajú remeselne neprecítene; v divadle hrajú Hamleta
7. (koho, čo; ø) ▶ ukazovať navonok (svojím správaním, výrazom tváre a pod.) niečo, čo nezodpovedá skutočnosti; syn. predstierať: h. prekvapeného; Neboli sme šťastní. Ona ani ja. Obaja sme vedeli, že hráme. [P. Andruška]; Ona sa nahýnala nad syna, ktorý úspešne hral precitnutie. [K. Lazarová]; Všetko predstiera, hrá, aby ho za blázna označili a poslali domov. [R. Jašík]
8. ▶ (o farbe, o výraze, o svetle) prejavovať živosť (pohybmi, zmenou a pod.): svaly, oči mu hrajú; na tvári mu hrá úsmev; v očiach mu hrajú slzy ligocú sa; látka hrá dozelena mení farbu do zeleného odtieňa; Na tvári mu hrali svetelné škvrny. [V. Mináč]; Rád ju mal usmiatu, plnú života, potom aj v ňom všetko hralo. [E. Gašparová]
9. hovor. (ako) ▶ byť (vzájomne) v súlade, harmonizovať, ladiť: nábytok a koberec spolu hrajú; všetko to spolu hrá
fraz. čas hrá pre nás sme vo výhode; hrať čistú hru nepodvádzať; hrať divadlo robiť niečo na vonkajší efekt; hrať druhé husle byť v podradnom postavení, zaostávať za niekým; hrať dvojakú hru byť vypočítavý, neúprimný; hrať komédiu nedôstojne, nevážne sa správať; hrať niekomu na city pôsobiť na niečie citlivé miesto; hrať niekomu na nervy znervózňovať niekoho; hrať o čas zdržiavať; hrať prvé husle al. hrať prím byť prvý, viesť v nejakej činnosti, mať rozhodujúce postavenie, slovo, vynikať v niečom; hrať s otvorenými kartami konať otvorene, čestne; hrať srdcom hrať s veľkým zaujatím a nadšením, obetavo a naplno; hrať vabank neprimerane hazardne si počínať, riskovať stratu všetkého; hrať [veľkého] pána/gavaliera vystupovať ako pán, gavalier; hrať veľkú/významnú úlohu byť dôležitý; hrať všetkými farbami a) pestrieť sa b) striedavo blednúť a červenať sa (od rozpakov, zahanbenia); hrať vysokú hru mať ďalekosiahle al. riskantné zámery; hrať z rovnakých nôt rozumieť si; niečo niekomu hrá do karát/do nôt/do ruky niekomu sa hodí, vyhovuje niečo; tancuje, ako mu hrajú poslušne plní rozkazy; tu niečo nehrá niečo nie je v poriadku; expr. [všetky] žilky v ňom/mu hrajú je temperamentný
opak. hrávať -va -vajú -val; dok. k 1, 2, 4zahrať


hrať sa hrá sa hrajú sa hraj sa! hral sa hrajúc sa hrajúci sa hranie sa nedok. 1. (s kým, s čím; na koho, na čo; o čo; ø) ▶ zamestnávať sa hrou, zábavnou činnosťou: h. sa s deťmi; h. sa s loptou, s bábikou, s autíčkami; h. sa na počítači; h. sa na vojakov, na školu; h. sa na skrývačku, na schovávačkui fraz.; h. sa na slepú babui fraz.; h. sa o zálohy; h. sa v detskej izbe; h. sa vonku, na pieskovisku, na dvore, na ulici; nemám sa s kým h.; poďme sa h.; skupina hrajúcich sa detí; pren. vietor sa hrá s jej vlasmi; V potôčiku sa hrajú vlnky. [L. Ťažký]
2. (s kým, s čím) ▶ mať k niečomu, k niekomu ľahkovážny postoj; syn. zahrávať sa: h. sa s citmi; h. sa so zdravím; s tým sa nehraj!; So mnou sa len hral. [A. Bednár]
3. (na koho, na čo) ▶ vystupovať v úlohe niekoho, robiť zo seba niekoho iného; syn. predstierať: h. sa na hrdinu; h. sa na urazeného; nehraj sa na múdreho; Mne sa však vidí, že ktosi sa začína hrať na neviniatko. [J. Papp]
4. (s kým, s čím) ▶ pomaly, zdĺhavo, ale dôkladne niečo robiť: h. sa s opravou auta; už sa s tým hrá hodinu; neurobíš z nej krásavicu, čo sa s ňou toľko hráš!
fraz. hrať sa na skrývačku, na schovávačku tajiť niečo; hrať sa na slepú babu skrývať pravé zámery, pretvarovať sa; hrať sa na vlastnom piesočku starať sa iba o svoje záležitosti; hrať sa s niekým ako mačka s myšou správať sa k niekomu kruto, s pocitom vlastnej prevahy; hrať sa s ohňom hazardovať; hrať sa so slovami vtipne používať slová al. ich prekrúcať
opak. hrávať sa -va sa -vajú sa -val sa; dok. k 1zahrať sa

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

inscenovať 1. realizovať na scéne • uviesťpredviesť (na scéne): inscenovať, uviesť, predviesť pôvodnú slovenskú operuzahraťpredstaviť: ochotníci zahrali, predstavili dramatizovanú poviedku

2. usporiadať niečo s úmyslom predstierať niečo • zinscenovaťnastrojiťorganizovaťzorganizovaťkniž. zosnovať: inscenovať proces, zosnovať sprisahaniepripraviťexpr. spískať: Čo ste to na nás spískali?


objaviť sa stať sa pozorovateľným, viditeľným (často náhle a nepredvídane) • zjaviť sa: na tvári sa mu objavili, zjavili prvé vráskyvyskytnúť sa: epidémia sa objavila, vyskytla na troch miestachprísť (neočakávane) • ukázať sa: príznaky choroby prišli, ukázali sa až neskôrfraz. prísť na oči (niekomu): už nám viac neprišiel na oči, už sa viac neobjavilpredstaviť sa: pred očami sa mu predstavila rodná dedinakniž. vyvstať: v prípade vyvstali nové dôkazyohlásiť saprihlásiť saozvať sadať o sebe vedieť (o telesných al. duševných príznakoch, javoch): ohlásili sa, prihlásili sa príznaky choroby; po čase sa ozval smäd; už dlho o sebe nedal vedieťvziať sanabrať sazobrať sa: Kde sa tu vzalo, nabralo, zobralo toľko vody?vynoriť sa: vynorili sa nové problémyexpr. vyrojiť sa (objaviť sa v množstve): na nebi sa vyrojili hviezdyexpr. vyrásťzastar. predstať (náhle sa objaviť): zrazu pred ním vyrástla postava; náhle pred nami predstalo strašidlohovor. expr.: dostihnúťprikvitnúť (nečakane prísť) • zahraťzaihrať (nečakane sa objaviť v očiach): v očiach jej zahrali, zaihrali slzy

p. aj ukázať sa


odohrať 1. uskutočniť športovú hru • zohrať: odohrali, zohrali dva zápasy

2. predstaviť dramatické dielo • zahrať: odohrali, zahrali viac divadelných predstavenípredviesť: operu predviedli v taliančine


pohrať sa na chvíľu sa zamestnať hrou • zahrať sa: deti sa pohrali, zahrali na dvorepobaviť sapoihrať sa: pobaviť sa s vláčikom, bábikou; poihrať sa s dieťaťomdet. pobavkať sa: pobavkali sa s novou hrouzabaviť sa (stráviť čas zábavou): rád sa zabaví dominom


predviesť 1. ako sprievodca al. mocou dostať niekoho, niečo pred niekoho, niečo • priviesťdoviesť: Predveďte, priveďte, doveďte svedkov!; predviesť exponáty pred porotuexpr.: privliecťdovliecť: privliekli, dovliekli trestancov

2. umožniť pozretie niečoho, dať vidieť • ukázať: predviesť, ukázať svoju zbierkupredstaviť (verejne): predstaviť knižnú produkciu posledných rokovzahraťpredniesťreprodukovať (hudobné al. slovesné dielo): sonátu reprodukovalo známe kvarteto; pieseň predniesol Peter Dvorský; operu zahrali v taliančineinscenovaťuviesť (predstaviť na scéne): inscenovať, uviesť v divadle dramatizáciu románudemonštrovať (názorne): fungovanie prístroja demonštrovať na mieste


uviesť 1. usmerniť niekoho pri príchode, usmerniť vstup niekam • voviesť: uviesť, voviesť hostí do domuzaviesťpriviesť (vedením, sprevádzaním niekam dostať): zaviesť, priviesť nového pracovníka do jeho pracovneumiestiťumiestniť (niekoho na konkrétne miesto): návštevníkov umiest(n)ili vľavo

2. podať niekomu bližší výklad o niečom • zasvätiťvoviesť: uviesť, zasvätiť, voviesť deti do tajomstiev techniky, hudby; uviedli, zasvätili nás do situácieoboznámiťzoznámiť (obyč. nie celkom podrobne): oboznámiť, zoznámiť študentov s predmetom štúdia

3. stať sa podnetom nejakej činnosti, zmeny (stavu) • dať: uviesť, dať továreň do chodu; uviesť stroj do pohybupriviesť: priviesť prítomných do úžasu, do pomykova

4. umožniť, že sa niečo niekam dostane • zaviesť: uviesť, zaviesť novú metódu do praxe; uviesť peniaze do obehuuplatniť: uplatniť mechanizáciu

5. predstaviť na scéne al. zaradiť ako (umelecký) program: v divadle, v rozhlase uviedli súčasnú hrupredviesťzahrať (predstaviť konkrétne dielo): umelci s úspechom predviedli Suchoňovu Krútňavu, zahrali novú symfóniupremietnuť (film)

6. vyjadriť slovami s cieľom vysvetliť, určiť, spresniť niečo al. podporiť faktami niečo • udaťpovedať: uviesť, povedať príčinu neúspechu; uviesť, udať presné rozmery, cenu nábytkuvymenovať: vymenoval všetky výnimkyspomenúť (v krátkosti, letmo): spomenul už všetky okolnosti prípaduzacitovaťodcitovať (podľa presného, pôvodného znenia): význam slova zacitoval zo slovníka; odcitovať výrok známeho politikapoudávaťpouvádzať (postupne)

7. (slávnostne) odovzdať, udeliť úrad, hodnosť, funkciu a pod., zveriť niekomu vykonávanie niečoho • inštalovať: uviesť, inštalovať ministra do funkciedosadiť (obyč. mocensky): dosadiť do úradu, do funkcie tajomníkazastar. posadiť (dosadiť do úradu, do funkcie): posadiť panovníka na trón


zabaviť sa 1. stráviť čas zábavou, hrou, žartovaním a pod. • pobaviť sa: rád sa zabaví, pobaví na diskotékerozptýliť sarozveseliť sa (zbaviť sa zlej nálady, vypätia a pod. nejakou príjemnou činnosťou): po robote sa ide rozptýliť von; Ako vás mám rozveseliť?pohrať sazahrať sa (chvíľu sa zamestnať hrou) • expr. pobavkať sa (obyč. o deťoch) • expr. polaškovať (si)požartovať (si)hovor. expr. pošpásovať (si) (veselo, žartmi sa zabaviť) • potešiť sa (chvíľu prežívať pocit radosti): potešil sa s návštevoupozabávať sa (chvíľu sa zabaviť): pozabávať sa s kamarátkamiexpr.: zahýriť sivyraziť sifraz. vyhodiť si z kopýtka (oddať sa bujnej, neviazanej zábave): mladí si šli zahýriť, vyhodiť z kopýtkahovor.: zamulatovať sizaflámovať si (zabaviť sa pri výdatnom pití alkoholu) • vyzabávať sa (dosýta sa zabaviť)

2. priveľa času venovať niečomu, obyč. namiesto inej potrebnej činnosti • zdržať sastratiť čas: zabavili, zdržali sme sa u susedov; stratil som s tebou veľa času, zabavil si mapribaviť sa (ostať dlhšie ako treba): pribaviť sa s kamarátmi


zahrať sa p. pohrať sa, zabaviť sa 1

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

hrať, -á, -ajú nedok.

1. (čo, o čo i bezpredm., kniž. i v čo) venovať sa nejakej (obyč. zábavnej al. športovej) hre; krátiť si čas nejakou zábavnou spoločenskou hrou: h. futbal, hokej, tenis, volejbal; h. v útoku, v obrane; h. kolky, domino, biliard i na biliarde; h. šach, šachy, karty, h. (sa) v šachy, v karty; h. mariáš, h. o peniaze, h. o bank; kart. slang. h. žobráka, durcha; h. hazardne, pre zábavu; hovor. h. v lotérii sádzať; hovor. h. na burze robiť burzové špekulácie; pren. Nie jeden hral o jej lásku (Tim.) usiloval sa o ňu.

hovor. h. si do karát pomáhať si navzájom, nahrávať si; hrá s otvorenými kartami (Laz.) je priamy, otvorený;

2. (na čom, čo i bezpredm.) vyludzovať tóny z nejakého hudobného nástroja, zamestnávať sa hrou na hudobnom nástroji: h. na husliach, na klavíri, na harmonike, na cimbale, na fujare, na organe, na hrebeni; h. pochod, valčík, čardáš; h. prvé, druhé husle; muzika, kapela hrá, muzikanti hrajú do tanca, h. do taktu; Chlapci hrajú na píšťalách. (Tim.); pren. hrajúce cikády (Fr. Kráľ)

tancuje, ako mu hrajú koná podľa pokynov, rozkazov; h. prím, h. prvé husle mať vedúce postavenie, rozhodujúce slovo;

3. (čo i bezpredm.) predvádzať divadelnú hru; vystupovať v divadle al. vo filme v úlohe nejakej postavy, mať úlohu ako divadelný al. filmový umelec: hrajú Shakespearovho Hamleta; h. hlavnú úlohu, h. divadlo, v divadle, vo filme; h. Fausta mať úlohu Fausta v divadle al. vo filme; pren. hrám radšej úlohu človeka za kulisami (Ráz.) radšej stojím v pozadí

h. dôležitú, veľkú, hlavnú, významnú úlohu (kniž. i rolu), dôležitý zástoj mať veľký (rozhodujúci) význam; h. dvojakú hru robiť dvojakú politiku, dvojako sa správať (obyč. z vypočítavosti); h. komédiu, divadlo robiť niečo pre vonkajší efekt, pretvarovať sa; h. (veľkého) pána (dámu) vystupovať v spoločnosti ako pán, ako bohatý človek (ako dáma); hral gavaliera (Vaj.) vystupoval v spoločnosti ako gavalier; ľahko by mohol hrať komickú rolu (Vaj.) byť iným na smiech; Nerád hrá prísneho domáceho pána (Jes.) nerád prijíma na seba túto úlohu.

4. živo sa pohybovať, byť v nepokoji: Žabie oči hrajú jej ani hodiny. (Tim.) Jej ramená sú okrúhle, ale pri napätí vidno v nich hrať svaly. (Jégé) Na čele mu hrali vrásky. (Gab.) S takou chuťou robila, prsty jej len tak hrali. (Tat.) Údiv a zmätok mu hral na tvári (Letz.) zračil sa na nej.

úsmev mu hrá okolo úst usmieva sa; žilky v ňom (mu) hrajú o neposednom, veľmi živom, temperamentnom človekovi; váhy hrajú sú vyrovnané;

5. trblietať sa, blyšťať sa, ligotať sa: slzy mu (jej) hrajú v očiach; Čepiec je samý skvost, len tak hrá proti svetlu. (Tim.) Tekutina v poháriku hrá a perlí sa. (Zúb.) Jagajú sa poháre, farba vína hrá. (Žáry); niečo hrá do červena, do zelena ap. v niečom prebleskuje červená, zelená farba; srsť hrá do oceľova (Kuk.); chlap s nosom hrajúcim do fialkovej farby (Vans.)

h. všetkými farbami a) o pestrých veciach (napr. o zakvitnutej lúke); b) o človeku, ktorý od veľkých rozpakov striedavo bledne a červená sa;

opak. hrávať, -a, -ajú

dok. zahrať

|| hrať sa

1. (bezpredm., s kým, s čím, na čo, o čo, kniž. i v čo) robiť niečo pre zábavu, venovať sa nejakej hre, zabávať sa, baviť sa: h. sa s loptou, s bábou, s guľkami; deti sa hrajú na dvore, h. sa s deťmi; h. sa na slepú babu, na zbojníkov, na schovávačku, na naháňačku; h. sa na pigu (Laz.); h. sa na métu (Vaj.); h. sa na loptu (Šolt.); h. sa o loptu (Ondr.); h. sa o zálohy (Karv.); h. sa o žmúračku (Švant.); deti sa hrajú o muža a ženu (Kuk.); hrali sa na orechy v karty (Taj.); Ferko s Málou hrali sa v šachy. (Jégé)

2. (s čím, s kým i bezpredm.) pohrávať sa, zahrávať sa: Nie je dobre s láskou hrať sa samopašne. (Pal.); hrala sa so životom a zdravím (Vaj.); pren. Na ich chrbtoch hrali sa tiene konárov. (Pláv.)

h. sa s ohňom robiť niečo nebezpečné; h. sa so slovami bezobsažne hovoriť; hrať sa s niekým ako mačka s myšou zavádzať ho, nemyslieť to s ním vážne;

3. (na koho, na čo) vystupovať v úlohe niekoho, robiť zo seba niekoho: Hral sa na vlastenca. (Vaj.)

4. hovor. (s čím, s kým) pomaly, zdĺhavo niečo robiť, zdržovať sa s niečím (s niekým), piplať sa;

opak. hrávať sa;

dok. k 1, 3 zahrať sa

|| hrať si zastar. hrať sa, ihrať sa: Slnce a tieň si hrali po záhrade. (Gerg.) Sečka si chce hrať na cynika. (Vám.)


zahrať sa, -á, -ajú dok. (s čím, v čo, na koho, na čo i bezpredm.) pohrať sa, poihrať sa, pobaviť sa: z. sa s loptou, s guľkami, z. sa nachytačku, na schovávačku, na slepú babu, na posledného, na zbojníkov; Zahrali sa v kolky (Jégé) Zahrajme sa v šachy. (Jégé) Chlapci, zahrajme sa! (Tim.) Príde vetrík rozihraný, nezahrá sa s lístočkami. (Jes.); pren. expr. z. sa s kým, s čím neseriózne, ľahkovážne si počínať voči dakomu, dačomu. Zahrať sa so svätými citmi ľudského srdca. (Vaj.); neos. Podivne sa zahralo s týmto znamenitým Rusom. (Hor.);

pren. expr. (na koho) vziať na seba úlohu akoho: Zahral sa na zaľúbeného kvintána. (Štef.)


zahrať si1, -á, -ajú dok. expr. (čo, čo s kým, s čím zried. v čo, zastar. i na čo) poihrať sa, príjemne sa pobaviť hraním, hrou: z. si hru s loptou, z. si futbal s deťmi na dvore; Poď, zahraj si ty za mňa. (Gab.); z. si v šachy, z. si dve partie; Alebo ťa chytí túžba zahrať si v karty. (Jes.) Zahrá si s bleskami prstienok tvoj zlatý. (Sládk.) Sadli si do bočnej izby a zahrali si na mariáša. (Kal.) Vavrinec ma hneď vyzval, aby sme si zahrali v kocky. (Zúb.); pren. hovor. z. si s dakým pobalamutiť dakoho predstieraním citov

zahrať si3, -á, -ajú dok. expr. (na čom) trochu si pohrať na hudobnom nástroji. z. si na husliach, na klavíri, na gitare, na mandolíne, na harmonike


zahrať si2, -á, -ajú dok. expr.

1. s radosťou, s pôžitkom, podľa vlastnej vôle ap. vystúpiť v divadelnej úlohe: z. si vo väčších úlohách;

2. (na koho, na čo) vziať na seba úlohu dakoho: z. si na vodcu, na proroka; z. si na gavaliera, na pána vystúpiť v spoločnosti ako gavalier, ako pán, zachovať sa ako gavalier, ako pán;

nedok. k 2 zahrávať si


zahrať1, -á, -ajú, zahratý/zahraný dok.

1. (čo i bezpredm.) podať výkon v hre, obyč. športovej; skrátiť si čas spoločenskou hrou: z. v útoku, v obrane; z. vynikajúcu hru; z. šachovú partiu;

2. šport. (čo komu) nahrať, prihrať: z. loptu strednému útočníkovi;

3. (komu) prejaviť sa, objaviť sa, zjaviť sa, ukázať sa (najmä v tvári): Starcovi zahrali slzy v očiach. (Vaj.) Hlavajovi zahrali v očiach zlé plamienky. (Urb.) Cudzie nôtky zahrali mu v hlase. (Urb.) Jankovi zahrá úsmev na perách. (Ráz.-Mart.)

expr. žilky jej (mu) zahrajú dostane sa do rozjarenej nálady, rozjarí s, rozveselí sa;

4. (čím) zatrblietať sa, zaligotať sa: z. farbami, farbičkami; pren. tvár mu zahrala radosťou prejavila sa mu na tvári radosť;

nedok. zahrávať, -a, -ajú


zahrať2, -á, -ajú, zahratý/zahraný dok.

1. (čo) predviesť divadelnú hru: z. do roka sto predstavení; z. Stodolovu Bačovu ženu; pren. z. hosťovskú úlohu vykonať povinnosť hosťa

expr. z. komédiu, scénu, divadlo urobiť dačo pre vonkajší efekt, s pretvárkou; urobiť výstup;

2. (koho) vystúpiť (napr. v divadle, vo filme ap.) v úlohe nejakej postavy, realizovať, interpretovať určitú postavu: z. Hamleta, Fausta, Jánošíka, Svätopluka; z. žobráka, matku, milenku, ježibabu; z. hlavnú úlohu vytvoriť ústrednú postavu; pren. expr. z. gavaliera, pána vystúpiť v spoločnosti ako gavalier, pán, zachovať sa ako gavalier, pán

zahrať3, -á, -ajú, zahratý/zahraný dok.

1. (čo, čo na čom i bezpredm.) (pri osobnom podmete) vyvolať tóny, zvuky, vylúdiť melódiu (na hudobnom nástroji): z. ľudové piesne na husliach, na klavíri, na cimbale; z. na harmonike, na píšťale, na fujare, na organe, na hrebeni; z. valčík, čardáš, pochod, smutné, veselé melódie; z. do skoku, do tanca melódie v príslušnom rytme; z. dobre, zle, vynikajúco, precítene, umelecky, majstrovsky;

2. (pri vecnom podmete) vydať tóny, zvuky: husle zahrali; organ zahral, harmonika zahrala; Pred vytiahnutím opony zahrajú staré hodiny. (Stod.); pren. Hudba zahrala prvé akordy (Pláv.) začala hrať.

Morfologický analyzátor

zahrať dokonavé sloveso
(ja) zahrám VKdsa+; (ty) zahráš VKdsb+; (on, ona, ono) zahrá VKdsc+; (my) zahráme VKdpa+; (vy) zahráte VKdpb+; (oni, ony) zahrajú VKdpc+;

(ja som, ty si, on) zahral VLdsam+; (ona) zahrala VLdsaf+; (ono) zahralo VLdsan+; (oni, ony) zahrali VLdpah+;
(ty) zahraj! VMdsb+; (my) zahrajme! VMdpa+; (vy) zahrajte! VMdpb+;
(nejako) zahrajúc VHd+;
zahrať zahrať

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor