zahrať -á -ajú -tý/-ný dok.
1. vylúdiť tóny na hud. nástroji; hudobne predviesť: z. na husliach; z. sólo, z. pieseň
2. (o hud. nástroji al. telese) zaznieť, zazvučať: v orchestri prenikavo z-la flauta
3. predviesť dram. dielo; herecky stvárniť: z. komédiu, divadlo i pren. oklamať pretvárkou; z. hlavnú úlohu
4. podať výkon v šport. hre: dobre z. v útoku
5. usmerniť loptu ap. pri hre: z. (loptu) pred bránu; z-tý rohový kop; z. do autu i fraz. odviesť pozornosť, vyhnúť sa priamej reakcii
6. prejaviť nejakým pohybom city ap.: oči mu z-li úsmevom, tvár z-la radosťou
7. zaligotať sa, zablyšťať sa: v tvári mu z-li slzy
8. urobiť niečo (nepríjemné) s niekým: náhoda (si) s ním z-la;
nedok. k 5, 8 zahrávať -a
// zahrať sa chvíľu sa hrať (význ. 1, 3): z. sa s hračkami, z. sa (s deťmi) na slepú babu pohrať sa, pobaviť sa; z-jme sa niečo, z. sa na gavaliera
// zahrať si (s chuťou) istý čas hrať (význ. 1 – 3): z. si futbal; z. si na harmonike (pesničku); z. si vo filme
riskovať ľahkomyseľne sa vystavovať nebezpečenstvu • hazardovať: všetko si vopred rozváži, lebo nerád riskuje; ako horolezec často hazardoval so životom • zahrávať sa: Nezahrávaj sa so svojím zdravím! • fraz. postaviť všetko na jednu kartu
zahrávať sa, zahrávať si mať k niečomu, niekomu ľahkovážny postoj, k vážnym veciam pristupovať ako k hre, ľahkomyseľne • brať naľahko • brať na ľahkú váhu • hrať sa: zahrávať sa, zahrávať si so zdravím; to netreba brať naľahko, na ľahkú váhu, s tým sa netreba hrať; zahrávať si s citmi dievčaťa • zastar. zaihrávať sa (Dobšinský) • fraz.: hádzať frčky niekomu • hádzať si frčky s niekým • pohrávať sa • poihrávať sa (udržiavať vzťah k niekomu iba zo zábavy) • žartovať • nár. fačkovať (Kálal; obyč. v zápore): so skutočnou láskou sa nežartuje; S ohňom nežartuj! • hazardovať (ľahkomyseľne sa vystavovať nebezpečenstvu): jazdí rýchlo, hazarduje so životom • riskovať (ľahkomyseľne uvádzať do nebezpečenstva): zlým výstrojom zbytočne riskuje život, zdravie
žartovať 1. hovoriť al. robiť niečo, čo vzbudzuje veselosť, zábavu, čo pôsobí humorne • robiť žarty: rád s deťmi žartuje, robí s deťmi žarty; o vážnych veciach nežartuj • vtipkovať • robiť vtipy (najmä slovne): vtipkuje, robí vtipy na cudzí účet • hovor.: vtipkáriť • špásovať: vtipkária, špásujú o všetkom • hovor. zastar. vicovať (Timrava) • hovor. figľovať (vzbudzovať veselosť najmä veselými kúskami) • hovor. zastaráv. furtáčiť • subšt. švandovať • subšt. a vulg. srandovať (najmä slovne) • expr. laškovať (robiť samopašné kúsky, slovné hračky a pod.): mladí laškujú • prekárať (dobromyseľne podpichovať): chlapci prekárajú spolužiačky • uťahovať si • nár. fačkovať (žartovať s iróniou): fačkovať s ľuďmi (Kukučín) • expr. frčkovať (dávať niekomu frčky) (Kalinčiak)
2. (obyč. v zápore) ľahkomyseľne zaobchádzať s niečím • zahrávať sa • zahrávať si • pohrávať sa: s ohňom sa nežartuje, s ohňom sa netreba zahrávať, pohrávať • brať naľahko: svoje poverenie nesmieš brať naľahko, s poverením nežartuj
zahrať si2, -á, -ajú dok. expr.
1. s radosťou, s pôžitkom, podľa vlastnej vôle ap. vystúpiť v divadelnej úlohe: z. si vo väčších úlohách;
2. (na koho, na čo) vziať na seba úlohu dakoho: z. si na vodcu, na proroka; z. si na gavaliera, na pána vystúpiť v spoločnosti ako gavalier, ako pán, zachovať sa ako gavalier, ako pán;
nedok. k 2 zahrávať si
zahrať1, -á, -ajú, zahratý/zahraný dok.
1. (čo i bezpredm.) podať výkon v hre, obyč. športovej; skrátiť si čas spoločenskou hrou: z. v útoku, v obrane; z. vynikajúcu hru; z. šachovú partiu;
2. šport. (čo komu) nahrať, prihrať: z. loptu strednému útočníkovi;
3. (komu) prejaviť sa, objaviť sa, zjaviť sa, ukázať sa (najmä v tvári): Starcovi zahrali slzy v očiach. (Vaj.) Hlavajovi zahrali v očiach zlé plamienky. (Urb.) Cudzie nôtky zahrali mu v hlase. (Urb.) Jankovi zahrá úsmev na perách. (Ráz.-Mart.)
● expr. žilky jej (mu) zahrajú dostane sa do rozjarenej nálady, rozjarí s, rozveselí sa;
4. (čím) zatrblietať sa, zaligotať sa: z. farbami, farbičkami; pren. tvár mu zahrala radosťou prejavila sa mu na tvári radosť;
nedok. zahrávať, -a, -ajú
zahrávať p. zahrať1
zahrávať si i zahrávať sa, -a, -ajú nedok. (s čím, s kým) brať dačo, dakoho naľahko, nevážne, mať k dačomu, k dakomu ľahkovážny postoj: z. si (sa) so slovami, s láskou, s citom, so srdcom dakoho; z. si (sa) s deťmi, so ženou, s mužom; Ty sa len zahrávaš so mnou. (Jégé) Kvido sa rozhodol, že sa pani Erna môže s ním beztrestne zahrávať. (Ješ.)
● expr.: z. si (sa) s vlastným životom, so smrťou vystavovať sa nebezpečenstvu smrti; z. si (sa) s ohňom púšťať sa do nebezpečných, nepríjemných, škodlivých vecí, vystavovať sa nebezpečenstvu