zahovoriť dok. rečami obísť al. zahladiť (niečo nepríjemné): z. nemilú tému;
nedok. zahovárať -a
// zahovoriť sa mimovoľne sa zahĺbiť do (dlhého) rozhovoru, zarozprávať sa: z. sa s priateľom
zahovoriť -rí -ria zahovor! -ril -riac -rený -renie dok.
zahovoriť sa -rí sa -ria sa (ne)zahovor sa! -ril sa -riac sa -rený -renie sa dok.
objednať 1. urobiť objednávku na dodanie tovaru, vykonanie istej služby a pod.: objednať koberce do kancelárie; objednali nám maliarov • zahovoriť si (osobným dohovorom): zahovorila si termín u kaderníčky • rozkázať (v reštaurácii): rozkázal si rezeň a pivo • hovor. dať si: dali sme si pečené kurča • predplatiť (zaviazať sa odoberať tlač a vopred zaplatiť): predplatiť si noviny, časopis • abonovať: abonovanie koncertov • subskribovať: subskribované súborné spisy • priobjednať • doobjednať (dodatočne objednať)
2. vopred úradne pozvať, zavolať na určený čas • predvolať: je objednaný, predvolaný na operáciu • hovor. citovať: citovať niekoho pred súd
zahladiť 1. urobiť hladkým (a tým obyč. upraviť) • uhladiť: zahladil si, uhladil si rukou vlasy, šaty • zarovnať • urovnať • upraviť (urobiť rovným): zarovná, urovná vysadené hriadky • pričesať • prihladiť • začesať (zahladiť česaním) • expr. ulízať (nahladko učesať): ulíž si vlasy nabok • pozahládzať (postupne)
2. spôsobiť, aby niekto niečo neodhalil; zámerne urobiť tajným, nespoznateľným • zakryť • zastrieť: zahladiť, zakryť všetky stopy po sebe; zastrieť zlý dojem • zamaskovať • hovor. zatušovať: zamaskoval, zatušoval, že v miestnosti vôbec bol • kniž. zotrieť (urobiť menej zreteľným): zotrieť spomienku • expr. zakamuflovať (neumožniť vidieť skutočný stav vecí): neporiadok predo mnou zakamuflovala • pren. expr. zažehliť (napraviť zlé vzťahy, nedorozumenie a pod.): všetko rýchlo zažehlila • pren. retušovať: retušovať chyby • zahovoriť (rečami zahladiť niečo nepríjemné): tému o rozvode zahovorila • zavravieť (odviesť pozornosť): chcel vec zavravieť • odstrániť • zlikvidovať (zariadiť, aby niečo prestalo jestvovať): odstrániť, zlikvidovať svoje chyby, nedostatky • pozahládzať (postupne)
zahovoriť p. zahladiť 2
zahovoriť sa zahĺbiť sa do rozhovoru a obyč. nevnímať pritom čas al. okolie • zarozprávať sa • zavravieť sa: zahovorili sa, zarozprávali sa o starých časoch, ani nezbadali, že je už tma • zapovedať sa • expr.: zarečniť sa • zadrkotať sa • zatrkotať sa • subšt. zakecať sa • trocha hrub. zakrákoriť sa • expr. zaklebetiť sa (obyč. pri klebetení): zaklebetili sme sa u susedov do jedenástej
zahovoriť si p. objednať 1
zahovoriť sa, -í, -ia dok. (s kým, o čom i bezpredm.) pohrúžiť sa do rozhovoru, v rozhovore sa pozabudnúť, zarozprávať sa; rozhovoriť sa: z. sa s deťmi; Zahovorili sa o Štefanovi Ilčíkovi, o Ondrejovi Koreňovi a ani nezbadali, ako sa čas blíži rýchle k polnoci. (Urb.) Zahovorila sa s pánom farárom tak, ako keby sa v ten deň ani nemienila vrátiť. (Zúb.) Ej, ako sme sa zahovorili. Ak si želáte, môžeme pokračovať v práci. (Zúb.) Zahovoríme sa a chlapík ufrkne aj s kufrom. (Jaš.)
zahovoriť1, -í, -ia dok. začať hovoriť, vyjadriť sa, vysloviť sa slovom, rečou, prehovoriť: Ondro sa trochu zarazil, ale keď Kubo zahovoril, spoznal ho a podišiel k nemu. (Hor.) „už svitá!“ — zahovoril rapavý. (Jes.) Zahovoril som len tak, aby nebolo ticho. (Švant.); pren.: Srdiečko jej zahovorilo (Jes.) ozvalo sa. Zlé svedomie v ňom zahovorilo (Jes.) prebudilo sa, ozvalo sa. Z Bartka zahovorila novinová fráza (Jil.) povedal frázu. Čistá duša i vtedy zahovorila k vám hlasom pravdy (Vaj.) prejavila sa úprimne, pravdivo. Nech zahovorí v hlavách víno (Vaj.) nech sa ukážu, prejavia účinky. Zápisky zahovoria k srdcu matiek (Šolt.) zasiahnu cit matiek.
zahovoriť2, -í, -ia dok.
1. (čo i bezpredm.) rečou odviesť pozornosť na iné, zmeniť predmet rozhovoru, napr. z ohľaduplnosti, aby sa vyhlo nepríjemnostiam, aby sa zatajila pravda a pod.: Radšej prejde na inšie, aby zahovorila. (Tim) Praktickejší duchovný zatváril sa kyslo na túto poznámku a zahovoril ju, lebo bola načisto nevhodná. (Tat.)
2. (koho) zaujať, upútať rečou, rečami, rozhovorom: Žena stála zdrevenetá. Tak ku ten starý zahovoril. (Rys.);
nedok. zahovárať, -a, -ajú
zahovoriť sa dk pohrúžiť sa do rozhovoru, zarozprávať sa: ale sme sa zahoworili (DS 1795)