Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma

zahodiť dok.

1. hodiť preč od seba; hodením sa zbaviť niečoho, odhodiť: z. udicu do stredu rieky; z. odpadky do koša; z. zbrane i pren. vzdať sa; z. staré čižmy vyhodiť;

pren. z. smútok prestať smútiť

2. expr. prehodiť (na seba): z. na seba župan; z. si pelerínu

3. kývnuť (význ. 3), hodiť: z. rukou, hlavou

4. expr. nevyužiť, premárniť: z. príležitosť; z-ená šanca (pri hre ap.)

nie je na z-enie a) (o veci) má cenu b) (o osobe) je súci; z. flintu do žita vzdať sa;

nedok. zahadzovať2

// zahodiť sa expr. stykom s niekým stratiť úctu, povesť ap.: z-la sa s akýmsi ničomníkom;

nedok. zahadzovať sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
zahodiť ‑í ‑ia dok.; zahodiť sa

preložiť 1. dať, položiť na iné miesto, určiť iné pôsobisko al. dať na iný čas • premiestiťpremiestniť: pomôž mi preložiť, premiest(n)iť skriňu do kútapreniesť (nesením preložiť): preniesť tovar z lode; koľajnice treba preniesť na druhú stranu riekypresadiť (preložiť do inej zeme): presadiť stromčekypresunúť: presunúť nábytok; vojakov presunuli k hraniciamposunúť (preložiť o kúsok al. o kratší časový úsek): posunúť hranice; posunúť začiatok predstaveniapresťahovaťpretiahnuť (preložiť sťahovaním, ťahaním): presťahovať, pretiahnuť skriňu do predizbyprestaviť (postaviť na iné miesto): prestavila hrniec s vodou k dverámprehodiťzahodiť (ľahkým hodením): prehodil si batoh na druhé plece; prehodiť nohu cez nohuprehádzať (hádzaním preložiť): prehádzať z auta piesokpopremiesťovaťpopremiestňovaťpoprekladaťpoprehadzovaťpoprenášať (postupne, viac vecí) • odložiťodsunúťoddialiťkniž. odročiť (preložiť na neskorší čas): schôdzku odsunuli, oddialili; odročenie zasadania vládykniž. predisponovať: predisponovanie pracovníkov, zásielky

2. previesť do iného jazyka • pretlmočiť: preložiť, pretlmočiť román z francúzštiny do slovenčinykniž. pretransponovať: pretransponoval román do češtinypredabovať (zvukovo previesť do iného jazyka): predabovať filmprerozprávať (inak vyrozprávať, voľne preložiť)


premárniť zbytočne, ľahkomyseľne spotrebovať al. stratiť (majetok, duchovnú hodnotu al. čas) • premrhať: premárnil, premrhal všetko, čo zdedilzmárniťzmariťzabiťzmrhaťexpr. zamárniť (najmä čas): zmárniť, zmariť, zmrhať pol dňa behaním po úradochminúť: minúť výplatu na zbytočnosti; minúť čas pri televíziiexpr. prekántriť (zle využiť): prekántrili celé hodinyexpr.: prehajdákaťpregazdovaťprebačovaťprešustrovať (majetok al. čas): prehajdákať rodinné peniaze v kartách; prehajdákať celý deň; pregazdovať, prešustrovať úsporyprešpekulovať (špekulovaním premárniť): prešpekuloval celý majetokutratiťpoutrácaťrozhádzaťporozhadzovaťrozmárniťrozmrhaťhovor. expr. roztatáriťexpr.: rozfŕkaťrozhajdákaťrozfrnadiťrozfrnádliť (postupne): ľahšie je niečo utratiť, rozmárniť, rozfrnadiť ako niečo nahonobiť; rozmárniť, rozmrhať bohatstvoexpr. zahodiťpubl. spáliť (príležitosť, šancu): zahodil príležitosť vyznamenať sa; spálil šancu dať gólhovor. expr.: zašantročiťodtatáriť (ľahkomyseľne prísť o niečo): zašantročili toľké peniaze; odtatáril celý majetokstroviťpotroviť: na dovolenke strovila, potrovila ťažko našetrené peniazevydať sa (z peňazí): vydal sa zo všetkých úsporprehýriťhovor. expr.: prelumpovaťprelumpáčiťpreflámovaťprehuľať (majetok al. čas pri zábave, alkohole a pod.): prehýriť, prelumpovať veľa peňazí, preflámovať výplatu; kamaráti prehýrili, prelumpovali celú nocexpr. prehlivieť (v nečinnosti, bezúčelne stráviť čas): v cudzine prehlivel pol rokanár. utarmoniť (Kukučín, Jégé)expr.: prezaháľaťpreleňošiť (premárniť záhaľkou čas): prezaháľať, preleňošiť celé hodiny, dnisubšt.: preflákať • rozflákať (peniaze, majetok, čas)


zahodiť sa p. zapliesť sa 3


zahodiť 1. prudkým pohybom hodiť, dať preč od seba • odhodiť: zahodil, odhodil lopatu do trávyodvrhnúť (prudko): s odporom odvrhnúť zbraňexpr.: zašmariťodšmariťkniž. odmrštiť: šaty s nevôľou odšmarila, odmrštila nabokpohodiť: pohodiť ohryzok; pohodiť dieťavyhodiť (smerom von odniekiaľ al. vyradiť, odstrániť ako bezcenné, nepotrebné): zahodiť, vyhodiť obnosené topánkyexpr. zried. zarútiť (Hviezdoslav)pozahadzovaťpoodhadzovaťodhádzať (postupne, jedno po druhom zahodiť): pozahadzovať, poodhadzovať, odhádzať nepotrebné veci

2. ľahko, voľne položiť (obyč. na seba) • prehodiť: zahodiť, prehodiť si na plecia vlniak

3. p. premárniť


zapliesť sa 1. dostať sa, zachytiť sa do niečoho neprehľadného, stojaceho v ceste a pod. • zamotať sa: vlasy sa zaplietli, zamotali do retiazkyzaputnať sa: gombík sa zaplietol, zaputnal do sieťkyzamiešať savkĺznuťvsunúť sa (medzi množstvo): zamiešať sa do davu; vkĺznuť, vsunúť sa nenápadne medzi modliacich sapospletať saposplietať sapospletávať sa (postupne al. viacero vecí): prsty sa mu posplietali do jednej guleprepliesť sa (cez seba): konáre stromov sa preplietlizauzliť saspliesť saschlpiť sazakosíliť sa (do uzla) • expr. zapriasť sa: zapriasť sa do liací

2. dostať sa do istej situácie (často nepríjemnej al. nastrojenej v neprospech niekoho) • zamiešať sa: zapliesť sa do dlžôb, zamiešať sa do sporovzatiahnuť savtiahnuť sahovor. namočiť sa: Prečo sa do toho prípadu zatiahol, vtiahol?; namočila sa do nepríjemností, ani nevedela, akozapojiť sa: zapojiť sa do odboja

3. hovor. mať intímny vzťah s niekým; dať sa s niekým dovedna (so zlým úmyslom) • spriahnuť saspriasť saspliesť sa: zaplietla sa, spriahla sa, spriadla sa s nejakým mužom; nemal si sa s ňou spliesťpejor.: zlízať sazňuchať sa (uzavrieť blízky vzťah, spojenectvo a pod.): zlízal sa s domácou; zňuchať sa s políciouexpr.: spantať sazapantať sazapodieť sapejor. zahodiť sa (stykom s niekým stratiť úctu): s hocikým sa zahodí

4. p. pomýliť sa, popliesť sa 1

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

zahadzovať1, -uje, -ujú nedok.

1. (čo) odhodením sa niečoho zbavovať, vrhať, hádzať preč od seba, odhadzovať: Jedno pierko týždeň nosím, potom ho zahadzujem. (J. Kráľ); šport. z. loptu, šancu premárňovať, kaziť gólovú príležitosť; pren. Pre niktošov zahadzuje tie krásne zeme (Smrč.) zanedbáva, znevažuje.

z. flintu do žita vzdávať sa, prestávať sa snažiť o niečo;

2. (čo) hádzať dozadu, za seba: Milo zahadzuje dlhé struky vlasov zo zapoteného čela (Tim.) prudkými pohybmi hlavy zasúva dozadu.

3. zried. (čo) hádzať na niečo, zavesovať, prehadzovať cez niečo: Kováč zahadzuje povrázok na haluz stromu (Dobš.) aby sa zavesil.

4. (čím) pomykávať, potrhávať, potriasať, mykať, šklbať; zakášať: V chôdzi zahadzoval ľavou nohou. (Kuk.) Vrtí a zahadzuje chvostom ako nažratý pes. (Fig.);

dok. zahodiť

|| zahadzovať sa

1. pomykávať sa, potriasať sa, mykať sa; krívať, pokrivkávať: Petráň zahadzuje sa na krivej nohe cez breh. (Fig.) Krt zahadzuje sa na kuľhavej nohe za ním. (Kuk.) Za nimi zahadzoval sa vychudnutý pes. (Ondr.)

2. expr. (s kým i bezpredm.) robiť niečo nedôstojné vlastného postavenia, vážnosti, ponižovať sa; morálne klesať: Básnikova žena a zahadzuje sa s dôstojníkom. (Fig.) Dievčisko k svetu a s touto hnusobou sa ide zahadzovať. (Laz.) Vtedy sa mu pozdalo, že sa v malom okresnom meste zahadzuje. (Min.);

dok k 2 zahodiť sa


zahodiť, -í, -ia dok.

1. (čo, čím, pren. i koho) prudkým pohybom, hodením premiestiť z jedného miesta a iní, hodiť, vyhodiť, prehodiť: z. guľu 15 metrov; Kotvu zahodil do žltého piesku. (Vaj.) Mať ho očakávala, aby mu zahodila čerstvo upečený posúšik na plť. (Janč.); pren.: Kde ma kráľova vôľa zahodí (Sládk.) presunie. Čo môže robiť obyčajný holič, ktorého osud zahodil až na námestie svätej Alžbety, na samý okraj sveta! (Jaš.) Položila som dievčatko do kolísky a zahodila som oči nie na veliteľa, ale na Petra (Janč.) pozrela som. (Mara) zahodí pohľadom i hore na chór. (Tim.); hovor. byť, stáť sotva na zahodenie kameňa (kameňom) v blízkosti, blízko;

2. (čo na koho, na čo) ľahko, voľne prehodiť, položiť, preložiť cez niečo, prikryť dakoho, dačo (obyč. kusom odevu): z. sieť na jarabice; z. huňu, kabát na plecia; Na hlavách mali na znak smútku zahodené čierne šatky. (Jégé) Zahodila na seba šál. (Jégé) Zahodila na seba akýsi župan. (Min.)

3. (čo za čo, za koho) prehodiť, hodiť, prudko založiť smerom dozadu, jedno za druhé: Starec zahodí ruky za chrbát a stúpa chodníkom. (Jaš.)

4. (čím) pohodiť: Krava rohom zahodila, bravka nabok zahodila. (Bedn.) Zahodí (Mikula) hlavou k obloku. (Heč.)

z. rukou hodiť, pohodiť na znak nezáujmu, ľahostajnosti, zbytočnosti ap.: Machaj len zahodil rukou. (Min.)

5. (čo) vyradiť ako bezcenné, zlé, opotrebované ap., odhodiť: z. ohorok do trávy, z. smeti, kladivo, papiere, palicu, metlu, handry, odpadky, nepodarky; Strhol prstienok z malého prsta a zahodil. (Jes.); pren.: Tento ľud zahodil svoj kroj (Kuk.) prestal ho hostiť; z. hnevy odvrhnúť; z. staré mravy opustiť

hovor.: dakto (dačo) nie je na zahodenie má cenu, je súci (súce); z. flintu, pušku do žita, z. zbrane vopred sa prestať boriť, namáhať, vopred, pred bojom sa vzdať; z. príležitosť nevyužiť; zahodená šanca premeškaná; nevyužitá;

6. zried. (čo) povedať, preriecť, poznamenať, prehodiť: „Ale nič zadarmo,“ zahodí hrdo Štúbrik. (Lask.);

nedok. k 1-5 zahadzovať

|| zahodiť sa

1. (na čo, kam) hodiť sa, vrhnúť sa: Jedna z nich (z vĺn) zahodila sa na skaliská. (Fig.) Marusa nevie, kde sa má od hrôzy zahodiť. (Švant.)

2. (kam) hodiť sa, posunúť sa, zasunúť sa smerom dozadu, za dačo: Odpovedá (sedliak), pohodiac hlavou — aby sa mu dlhé vlasy zahodili na šiju. (Tim.)

3. expr. (s kým i bezpredm.) dať sa do spojenia s dakým zlým; zvrhnúť sa, upadnúť, klesnúť morálne: Mieni sa zahodiť s ničomníkom. (Zván) Môžeš ujsť, veď ťa nikto nepozná, ale sa nezahoď ako padaňa. (Tat.) On si už zná cenu, nezahodí sa tak ľahko. (Vaj.) Dievča z dobrého domu, takto sa zahodiť! (Jégé);

nedok. zahadzovať sa

Morfologický analyzátor

zahodiť dokonavé sloveso
(ja) zahodím VKdsa+; (ty) zahodíš VKdsb+; (on, ona, ono) zahodí VKdsc+; (my) zahodíme VKdpa+; (vy) zahodíte VKdpb+; (oni, ony) zahodia VKdpc+;

(ja som, ty si, on) zahodil VLdsam+; (ona) zahodila VLdsaf+; (ono) zahodilo VLdsan+; (oni, ony) zahodili VLdpah+;
(ty) zahoď! VMdsb+; (my) zahoďme! VMdpa+; (vy) zahoďte! VMdpb+;
(nejako) zahodiac VHd+;
zahoďiť zahoďiť

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor