hnať, ženie, ženú, hnaný nedok.
1. (čo) uvádzať do pohybu, do činnosti, udržovať v pohybe, v činnosti, poháňať: voda ženie mlyn, motor ženie stroj
● hnať niekomu vodu na mlyn pomáhať mu, podporovať ho;
2. (koho, čo) donucovať k pohybu, k chôdzi určitým smerom: h. statok na pašu
● h. ľudí na jatky posielať na istú smrť; h. niekoho pred súd žalovať ho;
3. (koho, čo) nútiť k rýchlemu pohybu, k behu, k rýchlej práci: h. kone; h. niekoho s robotou
● hovor. beží, letí, akoby ho hnal, ani čo by ho všetci čerti hnali veľmi rýchlo;
4. (koho) rázne nútiť odísť, vyháňať, odháňať, zaháňať: h. niekoho z domu; armáda ženie nepriateľa z krajiny; hnali ho od stroja nedovolili mu na ňom pracovať; h. niekoho postrkom násilím prepravovať po vykázaní z obce;
5. (koho) nútiť, nutkať, pudiť, viesť (o citoch a pocitoch): hnala ho túžba, zvedavosť; hnaný pudom, hladom, nepokojom;
6. (koho do čoho) nútiť, mať niekoho k niečomu: h. niekoho do boja, do vojny, do práce, do učenia;
7. stupňovať činnosť, ponáhľať sa; rýchlo ísť, bežať, uháňať: h. na aute, na koni; hovor. hnal ani najatý bežal, ponáhľal sa
● h. niečo do krajnosti, do extrému, ad absurdum stupňovať do krajnosti, do nemožnosti;
8. arch. (na koho útokom) útočiť: Tá (rodina) takrečeno útokom hnala na starého Bohatého dňom po predstavení. (Vaj.)
9. ľud. (neos.) ženie ho má hnačku, preháňa ho;
10. (o rastline) vyháňať, rásť: strom ženie do výšky; h. do kvetu, do klasu, do semena;
opak. hnávať, -a, -ajú;
dok. k 4 vyhnať, zahnať i odohnať, k 5 dohnať, k 10 vyhnať
|| hnať sa
1. rýchlo postupovať, valiť sa, rútiť sa: h. sa vpred; búrka sa hnala chotárom; vojsko sa hnalo ako príval; h. sa do záhuby rútiť sa do skazy; krv sa mu ženie do tvári;
2. (za kým, za čím) ponáhľať sa za niekým al. za niečím v snahe dostihnúť ho (to): Sám za ním beží, za ním sa ženie. (Vaj.);
pren. usilovať sa niečo dosiahnuť: h. sa za ziskom, za peniazmi, za úspechom;
3. expr. (do čoho) horlivo sa do niečoho púšťať: hnal sa do práce (Taj.); h. sa do boja za socializmus (Jes-á);
4. (na koho, na čo) útočiť, napádať niekoho: vojaci sa hnali na brány mesta
zahnať sa, -ženie, -ženú dok.
1. (čím, na koho, na čo, po kom, po čom, proti komu i bezpredm.) urobiť prudký pohyb, rozmach rukou al. nejakým predmetom, rozmáchnuť sa, rozohnať sa: z. sa rukou, päsťou, sekerou, valaškou, kameňom, palicou, metlou ap.; z. sa kosou zakosiť; Schytil bakuľu a zahnal sa na mňa. (Fig.) Až keď sa po nich (po deťoch) zahnala matka kuchynskou handrou. (Zúb.) Četníkova ruka sa zahnala k úderu. (Jaš.)
2. hovor. prudkým pohybom sa pustiť niekam, rozbehnúť sa: Zrazu behom zaženie sa do kútika. (Šolt.) Bárka sa bola tuho zahnala rovno na úskalie. (Kuk.);
nedok. k 1 zaháňať sa, -a, -ajú
zahnať, -ženie, -ženú dok.
1. (čo, koho) hnaním dopraviť, dostať na určité miesto: z. statok, ovce na pašu, do košiara; Cez poludnie voly zahnali pod buky na meridzu. (Tim.) Pustili sme sa do Vydrovej doliny, aby sme zahnali Čuchoňa (psa) do dvora polesného. (Ondr.)
2. (čo, koho) prenasledovaním, fyzickou silou al. odmietavým, nepriateľským postojom dostať preč, odohnať, odpudiť, zapudiť: Sedem ich bolo naňho, no i tak ich zahnal k autám. (Urb.) Ale sme ho (vlka) zahnali. (Kuk.) Fuvaros vyšiel v ústrety ohrozovanému príchodziemu, zahnal psov. (Zván) Dym najistejšie zaženie komáre. (Zúb.) (Psy) veruže ho (medveďa) zaženú do diery. (Krno) Čo keď sa dopáli a zaženie ma domov? (Vám.); voj. z. nepriateľa prinútiť na ústup
● hovor. expr. z. niekoho do pekla (k všetkým čertom) zbaviť sa niekoho;
3. (koho kam) (nejakou okolnosťou, pohnútkou, príkazom ap.) prinútiť, donútiť niekoho ísť na určené miesto: Ostatní dychtivo počúvali, kým ich hlas zvonca nezahnal do lavíc. (Mor.) Zahnala som ho (Ivana) na diván, ale taký rozihraný horkýže zaspí. (Šolt.) Len láska ma sem zahnala, láska k tebe! (Vaj.); pren. Kam zaženie osud jeho? (Z/b.) do akých životných okolností sa dostane?
● z. niekoho do slepej uličky dostať ho do ťažkej, bezvýchodnej situácie;
4. (čo) spôsobiť zaniknutie, zmiznutie niečoho, odstrániť, odvrátiť niečo (obyč. nepríjemné), potlačiť premôcť (o telesných pocitoch a citových prejavoch), zapudiť; rozptýliť: z. hlad, smäd (jedlom, pitím); z. biedu (Fr. Kráľ) z. spánok, driemoty, únavu; z. (chmúrne) myšlienky, trpké (smutné) spomienky, z smútok, žiaľ, strach, clivotu; z. výčitku, pochyby, podozrenie; zaženie chúťky každému (Sev.); odradí, zastraší každého; Vstal, mysliac, že usporiadaním svojich vecí zaženie čas (Tat.) skráti si;
nedok. zaháňať, -a, -ajú