Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma

zahnať -ženie -ženú dok.

1. hnaním dostať na určené miesto: z. kravy na pašu

2. silou prinútiť vzdialiť sa, odohnať, zapudiť: palicou z. psa; z. nepriateľa prinútiť na útek

3. doviesť k neplánovanému pohybu: dážď z-l výletníkov do hotela

4. odstrániť, prekonať (niečo nepríjemné), zaplašiť, zapudiť: z. nudu, obavy; z. smäd, hlad utíšiť

z. niekoho do slepej uličky dostať do bezvýchodiskovej situácie;

nedok. zaháňať -a

// zahnať sa urobiť rozmach (rukou) s cieľom udrieť, ohnať sa: z-l sa (palicou) na syna;

nedok. zaháňať sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
zahnať ‑ženie ‑ženú ‑hnal dok.; zahnať sa

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

odbiť 1. úderom vrátiť • odraziť: letiacu loptu jediným úderom odbil, odrazilzavrátiť (znemožniť pokračovanie niečoho): prvý útok ešte ľahko zavrátil

2. úderom oddeliť (z celku) • odraziť: odbil, odrazil ucho z hrnčekaodroniť (obyč. ovocie zo stromu) • odlomiťulomiť (lámaním): chlapci odlomili, ulomili soche rukuodštiepiťvyštiepiť (odbiť menší kus): odštiepiť kus z taniera

3. odmietavo sa k niekomu zachovať • odmietnuťzamietnuť: odbili, odmietli, zamietli jeho žiadosť bez odôvodneniahovor.: odpraviťodbaviť: odpravila, odbavila pytača nakrátkoodvrhnúť: odvrhli môj návrhodohnaťodpudiťzahnaťzapudiť: myšlienku na útek rýchlo odohnal, odpudil, zahnal, zapudilzbaviť sa: horko-ťažko sa nás zbavilihovor. expr. spražiť (príkro odbiť): spražili ho pohľadom


odohnať 1. hnaním prinútiť vzdialiť sa • zahnaťexpr. odduriť: odohnať, zahnať, odduriť vrabce zo záhradyodplašiťzaplašiťodstrašiť (plašením odohnať): odplašiť vtáky z makuvyhnať (von): vyhnať muchy z izbyodpudiťzapudiť: odpudil, zapudil statok od válovapohnaťexpr.: poduriťpodurkať: Len počkajte, veď ja vás poženiem!; poduriť sliepky z dvorahovor. expr.: odprášiťodkúriťpoodháňať (postupne, viac osôb, zvierat)

p. aj vyhnať

2. oslobodiť sa od niečoho nepríjemného • zbaviť sazahnaťzapudiťodpudiť: odohnala, zapudila nástojčivú myšlienku; zahnal strach, zbavil sa trémyodbiť (odmietavo sa zachovať): odbila nápadníkaodvrhnúťodmietnuťzamietnuť (neprijať, čo sa ponúka): odvrhla šťastie


odraziť 1. nárazom dať niečomu iný (obyč. opačný) smer • odbiťexpr. odpáliť: odraziť čln; odbiť, odpáliť loptuodviesťzviesť (dať niečomu iný smer postavením prekážky): odviesť, zviesť vodu, potok; odviesť, odraziť ovcu od stádapoodrážaťpoodvádzať (postupne, viac vecí)

2. nárazom, úderom oddeliť časť od celku • odbiťodlomiť: odraziť, odbiť roh domu; odraziť, odlomiť ucho na šálkeodroniť (úderom zraziť ovocie zo stromu) • odštiepiť (nárazom oddeliť vrstvu al. menšiu časť z niečoho): odštiepiť z misy

3. v boji zmariť útok protivníka • potlačiť: odraziť, potlačiť kontrarevolúciuodvrátiť: odvrátiť útok partizánovexpr. rozprášiť: rozprášiť útočiace bandyodohnaťzahnaťzapudiť (odraziť hnaním): odohnať, zahnať nepriateľa


ohnať sa 1. urobiť rozmach rukou a pod. (obyč. na obranu) • obohnať sa: ohnať sa, obohnať sa chvostom pred muchamizahnať sarozohnať sa (s cieľom útočiť): zahnal sa na dieťa; rozohnať sa palicou na niekoho

2. expr. bránením pred útokom sa ochrániť • expr. obohnať saobrániť saubrániť sa: ledva sa ohnali, obohnali, ubránili pred dotieravými novinármistriasť sazbaviť sapozbaviť sa: nemohol sa striasť, (po)zbaviť nepríjemných myšlienokuniknúť (pred niečím, niekým)


vohnať 1. hnaním dopraviť do niečoho • vhnaťnahnaťzahnať: vohnal, nahnal statok do ohradyexpr. vduriť: vduril ovce do košiaravoštvať (štvaním): voštvali ich do bojapovháňaťpozaháňať (postupne vohnať)

2. spôsobiť, že sa niekto, niečo dostane do nešťastia • vhnaťdohnať: vohnali, dohnali svet do skazy; vohnal ju do nešťastiavrhnúťuvrhnúť: vojna vrhla krajinu do biedy


zahnať sa p. ohnať sa 1


zahnať 1. silou al. niečím nepríjemným, nežiaducim prinútiť vzdialiť sa • odohnať: zahnať, odohnať vlka od košiarazatlačiťexpr. odprášiťodraziť (v boji): nepriateľa zatlačili za mesto; odprášiť, odraziť vojskozapudiťodpudiťzaplašiť: zaplašiť, zapudiť vtáky streľbou; dážď nás zapudilzavrátiť (prinútiť k návratu): zavrátiť ovcepozaháňaťpoodháňať (postupne zahnať) • pozavracať (viackrát, viac jedincov): pozavracať statok

2. spôsobiť zánik, zmiznutie niečoho, prekonať niečo nežiaduce • zapudiťodpudiť: zahnal, zapudil myšlienky na neúspechpotlačiťpremôcť: potlačil, premohol náhly príval zlostiodvrátiťrozptýliťrozohnaťrozplašiť: odvrátiť nešťastie, obavy; rozptýliť pochybnosti, podozrenie; rozplašiť zlý senexpr. zried. zabiť: nevie, ako zabiť nuduzbaviť sa: chce sa zbaviť spomienky na rodinnú tragédiu


zaplašiť plašením, nahnatím strachu znepokojiť a prinútiť odísť • odplašiť: zaplašiť, odplašiť vtáky zo záhradyzastrašiťodstrašiť (vzbudením strachu odradiť): neúspech ich neodstrašil od ďalšej činnostizahnaťzapudiť: streľbou do vzduchu zahnal, zapudil votrelcovodohnať: odohnať smútok, žiaľodpudiť (vzbudiť odpor, obyč. nechcene): svojím sebavedomým vystupovaním odpudil prítomných

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

hnať, ženie, ženú, hnaný nedok.

1. (čo) uvádzať do pohybu, do činnosti, udržovať v pohybe, v činnosti, poháňať: voda ženie mlyn, motor ženie stroj

hnať niekomu vodu na mlyn pomáhať mu, podporovať ho;

2. (koho, čo) donucovať k pohybu, k chôdzi určitým smerom: h. statok na pašu

h. ľudí na jatky posielať na istú smrť; h. niekoho pred súd žalovať ho;

3. (koho, čo) nútiť k rýchlemu pohybu, k behu, k rýchlej práci: h. kone; h. niekoho s robotou

hovor. beží, letí, akoby ho hnal, ani čo by ho všetci čerti hnali veľmi rýchlo;

4. (koho) rázne nútiť odísť, vyháňať, odháňať, zaháňať: h. niekoho z domu; armáda ženie nepriateľa z krajiny; hnali ho od stroja nedovolili mu na ňom pracovať; h. niekoho postrkom násilím prepravovať po vykázaní z obce;

5. (koho) nútiť, nutkať, pudiť, viesť (o citoch a pocitoch): hnala ho túžba, zvedavosť; hnaný pudom, hladom, nepokojom;

6. (koho do čoho) nútiť, mať niekoho k niečomu: h. niekoho do boja, do vojny, do práce, do učenia;

7. stupňovať činnosť, ponáhľať sa; rýchlo ísť, bežať, uháňať: h. na aute, na koni; hovor. hnal ani najatý bežal, ponáhľal sa

h. niečo do krajnosti, do extrému, ad absurdum stupňovať do krajnosti, do nemožnosti;

8. arch. (na koho útokom) útočiť: Tá (rodina) takrečeno útokom hnala na starého Bohatého dňom po predstavení. (Vaj.)

9. ľud. (neos.) ženie ho má hnačku, preháňa ho;

10. (o rastline) vyháňať, rásť: strom ženie do výšky; h. do kvetu, do klasu, do semena;

opak. hnávať, -a, -ajú;

dok. k 4 vyhnať, zahnať i odohnať, k 5 dohnať, k 10 vyhnať

|| hnať sa

1. rýchlo postupovať, valiť sa, rútiť sa: h. sa vpred; búrka sa hnala chotárom; vojsko sa hnalo ako príval; h. sa do záhuby rútiť sa do skazy; krv sa mu ženie do tvári;

2. (za kým, za čím) ponáhľať sa za niekým al. za niečím v snahe dostihnúť ho (to): Sám za ním beží, za ním sa ženie. (Vaj.);

pren. usilovať sa niečo dosiahnuť: h. sa za ziskom, za peniazmi, za úspechom;

3. expr. (do čoho) horlivo sa do niečoho púšťať: hnal sa do práce (Taj.); h. sa do boja za socializmus (Jes-á);

4. (na koho, na čo) útočiť, napádať niekoho: vojaci sa hnali na brány mesta


zahnať sa, -ženie, -ženú dok.

1. (čím, na koho, na čo, po kom, po čom, proti komu i bezpredm.) urobiť prudký pohyb, rozmach rukou al. nejakým predmetom, rozmáchnuť sa, rozohnať sa: z. sa rukou, päsťou, sekerou, valaškou, kameňom, palicou, metlou ap.; z. sa kosou zakosiť; Schytil bakuľu a zahnal sa na mňa. (Fig.) keď sa po nich (po deťoch) zahnala matka kuchynskou handrou. (Zúb.) Četníkova ruka sa zahnala k úderu. (Jaš.)

2. hovor. prudkým pohybom sa pustiť niekam, rozbehnúť sa: Zrazu behom zaženie sa do kútika. (Šolt.) Bárka sa bola tuho zahnala rovno na úskalie. (Kuk.);

nedok. k 1 zaháňať sa, -a, -ajú


zahnať, -ženie, -ženú dok.

1. (čo, koho) hnaním dopraviť, dostať na určité miesto: z. statok, ovce na pašu, do košiara; Cez poludnie voly zahnali pod buky na meridzu. (Tim.) Pustili sme sa do Vydrovej doliny, aby sme zahnali Čuchoňa (psa) do dvora polesného. (Ondr.)

2. (čo, koho) prenasledovaním, fyzickou silou al. odmietavým, nepriateľským postojom dostať preč, odohnať, odpudiť, zapudiť: Sedem ich bolo naňho, no i tak ich zahnal k autám. (Urb.) Ale sme ho (vlka) zahnali. (Kuk.) Fuvaros vyšiel v ústrety ohrozovanému príchodziemu, zahnal psov. (Zván) Dym najistejšie zaženie komáre. (Zúb.) (Psy) veruže ho (medveďa) zaženú do diery. (Krno) Čo keď sa dopáli a zaženie ma domov? (Vám.); voj. z. nepriateľa prinútiť na ústup

hovor. expr. z. niekoho do pekla (k všetkým čertom) zbaviť sa niekoho;

3. (koho kam) (nejakou okolnosťou, pohnútkou, príkazom ap.) prinútiť, donútiť niekoho ísť na určené miesto: Ostatní dychtivo počúvali, kým ich hlas zvonca nezahnal do lavíc. (Mor.) Zahnala som ho (Ivana) na diván, ale taký rozihraný horkýže zaspí. (Šolt.) Len láska ma sem zahnala, láska k tebe! (Vaj.); pren. Kam zaženie osud jeho? (Z/b.) do akých životných okolností sa dostane?

z. niekoho do slepej uličky dostať ho do ťažkej, bezvýchodnej situácie;

4. (čo) spôsobiť zaniknutie, zmiznutie niečoho, odstrániť, odvrátiť niečo (obyč. nepríjemné), potlačiť premôcť (o telesných pocitoch a citových prejavoch), zapudiť; rozptýliť: z. hlad, smäd (jedlom, pitím); z. biedu (Fr. Kráľ) z. spánok, driemoty, únavu; z. (chmúrne) myšlienky, trpké (smutné) spomienky, z smútok, žiaľ, strach, clivotu; z. výčitku, pochyby, podozrenie; zaženie chúťky každému (Sev.); odradí, zastraší každého; Vstal, mysliac, že usporiadaním svojich vecí zaženie čas (Tat.) skráti si;

nedok. zaháňať, -a, -ajú

Morfologický analyzátor

zahnať dokonavé sloveso
(ja) zaženiem VKdsa+; (ty) zaženieš VKdsb+; (on, ona, ono) zaženie VKdsc+; (my) zaženieme VKdpa+; (vy) zaženiete VKdpb+; (oni, ony) zaženú VKdpc+;

(ja som, ty si, on) zahnal VLdsam+; (ona) zahnala VLdsaf+; (ono) zahnalo VLdsan+; (oni, ony) zahnali VLdpah+;
(ty) zažeň! VMdsb+; (my) zažeňme! VMdpa+; (vy) zažeňte! VMdpb+;
(nejako) zaženúc VHd+;
zahnať zahnať

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor