zahlásiť -i dok. oznámiť (význ. 1); ohlásiť: z. stratu; z-l, že nepríde; úradne z. psa prihlásiť
// zahlásiť sa (úradne) ohlásiť svoju prítomnosť, výskyt ap.: po návrate sa treba z. u vedúceho
hlásiť -si -sia hlás! -sil -siac -siaci -sený -senie nedok. 1. (čo, koho) ▶ podávať písomnú al. ústnu správu príslušnému úradu; syn. oznamovať: h. príchod; h. zmenu pobytu; h. splnenie rozkazu; h. obete na životoch; krádež treba h.; Dievča ani len nekrstili, len tak jej dali meno, nehlásili ju do matriky, báli sa notára. [A. Bednár]; Chce sa vraj pozrieť na prípad, čo som mu nedávno hlásil. [A. Chudoba] 2. (čo) ▶ ústne al. pomocou prístroja, signálu dávať na vedomie; syn. ohlasovať, oznamovať: h. presný čas; h. správy v rozhlase, v televízii; Sirény hlásia poplach, no lietadlá sa nezjavujú. [Š. Žáry]; Až doteraz som bol u doktora, - hlásil hneď vo dverách. [Ľ. Zúbek] ▷ opak. hlásievať -va -vajú -val; dok. ↗ zahlásiť
ohlásiť 1. dať vedieť, dať správu o niekom, o niečom • dať na vedomie • oznámiť: ohlásili, oznámili výsledky ankety; dali na vedomie všetkým zmenu • avizovať • zahlásiť (vopred): avizovať poštovú zásielku, zahlásiť svoj príchod • hovor. zastar.: omeldovať • zameldovať (vopred) • vyhlásiť (obyč. verejne): vyhlásiť štrajk • zverejniť • publikovať (ohlásiť verejne): zverejnili, publikovali dôležitú správu • prezentovať (ohlásiť svoju prítomnosť): najskôr sa treba prezentovať • signalizovať (podať správu signálom): signalizovala svoj príchod telegramom • kniž. zvestovať (ohlásiť slávnostným, nezvyčajným spôsobom): zvestovať dobrú správu • poohlasovať • pooznamovať (postupne) • prihlásiť (úradne ohlásiť): prihlásenie účastníkov
2. nadviazať rozhovor s niekým a obyč. zároveň aj vyzvať k niečomu • osloviť: keď šiel okolo, zakaždým ma ohlásil, oslovil • prihovoriť sa • privravieť sa (nadviazať rozhovor) • zavolať: Cestou ma zavolaj!
oznámiť 1. dať vedieť, dať správu o niekom, o niečom • dať na vedomie • ohlásiť: oznámili nám zmenu termínu skúšky; výsledky už dali na vedomie, už ohlásili • dať znať • dať vedieť: dajte nám znať, dajte vedieť, kedy prídete • zahlásiť • avizovať (vopred): návštevu zahlásili, avizovali na stredu • inzerovať (inzerátom; pren. oznámiť vôbec): inzerovať predaj garáže • zastar. vybubnovať (verejne, bubnovaním oznámiť) • kniž. zvestovať (obyč. slávnostným spôsobom): zvestovali nám radostnú novinu • podať správu • zreferovať (dať podrobnejšiu správu o niečom): riaditeľovi podať správu o plnení plánu; zreferoval kolegom, čo vybavil • informovať (podrobnejšie): informovať občanov o zmenách v doprave • signalizovať (podať správu signálom, signálmi): signalizoval rukou, aby som mlčal • upovedomiť • kniž. vyrozumieť (úradne): písomne nás upovedomili o rozsudku; vyrozumeli nás o rozhodnutí komisie • kniž. notifikovať (úradne oznámiť) • odb. komunikovať (niekomu niečo) • hovor. zastar. omeldovať: omeldovať návštevu • vyniesť (úradne vyhlásiť): vyniesť rozsudok • tlmočiť (v mene niekoho): tlmočil im vôľu, želanie predstaveného
2. byť predzvesťou, dať signál • signalizovať: napučané stromy oznámili, signalizovali jar • kniž. zvestovať: vietor zvestoval odmäk
3. dať správu o trestnom čine príslušným orgánom, urobiť udanie • udať: oznámiť, udať páchateľa • vyzradiť: vyzradiť vinníka • kniž. denuncovať • subšt. bonznúť • zažalovať (podať žalobu): zažaloval ho pre spreneveru • pooznamovať • poudávať (postupne oznámiť): poudávať spolupracovníkov
zahlásiť p. ohlásiť 1
zahlásiť, -i, -ia dok. (čo, koho i bezpredm.) podať (ústne al. písomne) zprávu, oznámiť, ohlásiť: Ktorýsi zriadenec mu zahlásil, čo sa stalo. (Sev.) Idem za palierom oznámiť mu, že neprídem. A zahlásim aj teba. (Zúb.) Hrdina z vojny! — zahlási Púplava. (Heč.) Gazdovia si zahlásili výmery zeme. (Gab.)
|| zahlásiť sa oznámiť, ohlásiť svoju prítomnosť, svoj príchod, prihlásiť sa: Mohol prísť včas, zahlásiť sa pred polnocou dozornému. (Sev.)