zahájiť1, -i, -a dok. (čo)
1. zatarasiť, zabrániť, nedovoliť prístup niekam, urobiť prekážky, ohradu na nejakom mieste, zakázať priechod, zahradiť, uzavrieť: z. lúku, pasienok, noru, cestu ap.;
2. zastar. zachrániť, ochrániť, ubrániť, uhájiť: Brat môj chce od záhuby krajinu zahájiť. (Kal.);
nedok. zahajovať, -uje, -ujú