zahájiť dk
1. čo vybrať, vyvoliť niečo, aby sa nepoužívalo, zakázať niečo používať: zebralo se mesto spolu za rychtarstwy Jakuba Jasenowskeho, zahagyly sobe hore dolynow gednu stranu y druhu ass do Bukoweg do pettnasty let na tento spuosob (P. ĽUPČA 1575); Yey Welkomožnost nam takowu wodu zahagila, čuo y tje kačky žaden nesmel z nas držat (SUČANY 1691); wyznawa swedek, že wyrobeniczu pred Uplazy gmenuwanu wyčistytj a zahagjtj dal (BELÁ 1784)
2. komu čo brániť niekomu niečo: jinnemu kazdemu puossteno jest miestzkych svobod a trhuov uzivati, jednie mym poddanym zavrzino a zahajeno jest (HOLÍČ 1549 SLL); žydum a kterymkoly predkupnykům ma zahageno bity predkupowaty kůže (TRENČÍN 1579)
3. náb čo udržať, uchrániť, obhájiť niečo: gak chcess ducha pobožnosti w sobe zahágiťi, nezanedbag sa od ludi často odďáliťi (GV 1755)
4. koho zachrániť pred niečím: tá tvá ducha podcťiwosť, bi sa lícá ňeprlili, ňedopúšťá pravďe zretedlnopochopitedlňe vileťiť, abi jsi ňebila lechkomislná a prám aj podvoďkiňa ode mňa rečená, pokrivu hledá, kterú bi i seba zahájila i mňe na viďeňí aspon dost učiňila (BR 1785); zahajovať ndk 1: luky sa konečne zahagugu, kdo by sa opowažil nekde na lukach past, bez wsseckeg wymluwi od každeho howada per d 13 platit bude (PONIKY 1793); pratis, pascuis: silvis arcere: zahagowati (PD 18. st); zahájiť si dk vybrať si, vyvoliť si niečo na svoje použitie, obmedziť používanie inými: zeznawa (svedok), že na tich zemach Petrassowskich toho času stauka bola, kdežto Kubincy sy boly zahagily a ze swim statkom wipasaly slobodnye (VELIČNÁ 1732); (obyvatelia) každy rok w uhorach gsj zahaga na dedinsku potrebu dobru častku (RUDNÍK 1772 E)