hĺbiť, -i, -ia nedok. (čo) kopať do hĺbky, vyhlbovať: h. jamu, studňu;
dok. vyhĺbiť
|| hĺbiť sa
1. nadobúdať hĺbku, stávať sa hlbším: studnička, jama sa hĺbi;
2. (do čoho, bás. i v čo) prenikať, ponárať sa, vnárať sa: Čím viac som sa hĺbil do života týchto ľudí, tým mi bolo bolestnejšie. (Kuk.); h. sa v záhadu (Hviezd.);
dok k 1 vyhĺbiť sa, k 2 zahĺbiť sa
zahĺbiť sa, -i, -ia dok.
1. (do čoho) sústredene sa oddať niečomu, najmä čítaniu, štúdiu, práci ap.: Vždy je zahĺbený do kníh. (Čaj.) Celkom sa zahĺbil do listín. (Jes-á) Kupecký je zahĺbený do práce. (Zúb.) Zahĺbil sa do Puškina i Kollára (Vlč.) do čítania ich diel. Tak bola zahĺbená do jedla, že ho nezbadala. (Štefe.)
2. (do čoho; do seba) ponoriť sa, pohrúžiť sa do myšlienok, hlboko sa zamyslieť, vhĺbiť sa: zahĺbená do myšlienok (Jégé); „Bolo by treba svedomím potriasť,“ zahĺbila sa do seba mať. (Jes.) Cíti potrebu zahĺbiť sa do tohto tichého toku prírody. (Kuk.);
nedok. zahĺbavať sa, -a, -ajú i zahlbovať sa, -uje, -ujú