Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma

zahnať -ženie -ženú dok.

1. hnaním dostať na určené miesto: z. kravy na pašu

2. silou prinútiť vzdialiť sa, odohnať, zapudiť: palicou z. psa; z. nepriateľa prinútiť na útek

3. doviesť k neplánovanému pohybu: dážď z-l výletníkov do hotela

4. odstrániť, prekonať (niečo nepríjemné), zaplašiť, zapudiť: z. nudu, obavy; z. smäd, hlad utíšiť

z. niekoho do slepej uličky dostať do bezvýchodiskovej situácie;

nedok. zaháňať -a

// zahnať sa urobiť rozmach (rukou) s cieľom udrieť, ohnať sa: z-l sa (palicou) na syna;

nedok. zaháňať sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
zaháňať ‑a ‑ajú nedok.; zaháňať sa

duriť 1. nútiť opustiť isté prostredie • hnaťštvať: otec duril, hnal deti domov; štvať zvervyháňaťodháňať: matka vyháňala deti z izbyvháňaťzaháňať (do iného prostredia): bača zaháňal ovce do košiaraexpr.: prataťbadúriťbadurkaťbuntošiťhovor. expr. kúriť: večer ho badúrila, kúrila z kuchyne

2. p. naháňať 2, súriť 1 3. p. budiť 1


hnať 1. nútiť do pohybu al. do zvýšenej činnosti (obyč. živé bytosti) • duriť: hnať, duriť husi na pašu; ženie, durí väzňa pred sebounadháňať (hnať zver k poľovníkovi): nadháňať korisťpobádaťsúriťštvaťnáhliťnaháňať (naliehavo): pobádajú, súria, naháňajú nás do robotynútiť (násilím hnať): do všetkého ho treba nútiťkniž. pudiťnutkať (o cite, pocite): čosi ho pudí k nej; nutká ho do plačupoháňať (týka sa i neživých vecí): voda poháňa mlyn; poháňa koňa do cvalu, deti do učeniapreháňať (hnať z miesta na miesto)

2. nútiť odísť • odháňaťvyháňať (odniekiaľ): ženú, odháňajú, vyháňajú ma z domuzaháňať (odniekiaľ niekam): zaháňa psa do búdyvháňať (niekam): vháňať ovce do košiaraexpr.: duriťpratať: prace deti z kuchynehovor. expr. kúriť: kúria nás odvšadiaľkniž. pudiť

3. p. ponáhľať sa 1 4. p. rásť 3


zaháňať p. duriť 1, hnať 2

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

zaháňať p. zahnať


zaháňať sa p. zahnať sa


zahnať sa, -ženie, -ženú dok.

1. (čím, na koho, na čo, po kom, po čom, proti komu i bezpredm.) urobiť prudký pohyb, rozmach rukou al. nejakým predmetom, rozmáchnuť sa, rozohnať sa: z. sa rukou, päsťou, sekerou, valaškou, kameňom, palicou, metlou ap.; z. sa kosou zakosiť; Schytil bakuľu a zahnal sa na mňa. (Fig.) keď sa po nich (po deťoch) zahnala matka kuchynskou handrou. (Zúb.) Četníkova ruka sa zahnala k úderu. (Jaš.)

2. hovor. prudkým pohybom sa pustiť niekam, rozbehnúť sa: Zrazu behom zaženie sa do kútika. (Šolt.) Bárka sa bola tuho zahnala rovno na úskalie. (Kuk.);

nedok. k 1 zaháňať sa, -a, -ajú


zahnať, -ženie, -ženú dok.

1. (čo, koho) hnaním dopraviť, dostať na určité miesto: z. statok, ovce na pašu, do košiara; Cez poludnie voly zahnali pod buky na meridzu. (Tim.) Pustili sme sa do Vydrovej doliny, aby sme zahnali Čuchoňa (psa) do dvora polesného. (Ondr.)

2. (čo, koho) prenasledovaním, fyzickou silou al. odmietavým, nepriateľským postojom dostať preč, odohnať, odpudiť, zapudiť: Sedem ich bolo naňho, no i tak ich zahnal k autám. (Urb.) Ale sme ho (vlka) zahnali. (Kuk.) Fuvaros vyšiel v ústrety ohrozovanému príchodziemu, zahnal psov. (Zván) Dym najistejšie zaženie komáre. (Zúb.) (Psy) veruže ho (medveďa) zaženú do diery. (Krno) Čo keď sa dopáli a zaženie ma domov? (Vám.); voj. z. nepriateľa prinútiť na ústup

hovor. expr. z. niekoho do pekla (k všetkým čertom) zbaviť sa niekoho;

3. (koho kam) (nejakou okolnosťou, pohnútkou, príkazom ap.) prinútiť, donútiť niekoho ísť na určené miesto: Ostatní dychtivo počúvali, kým ich hlas zvonca nezahnal do lavíc. (Mor.) Zahnala som ho (Ivana) na diván, ale taký rozihraný horkýže zaspí. (Šolt.) Len láska ma sem zahnala, láska k tebe! (Vaj.); pren. Kam zaženie osud jeho? (Z/b.) do akých životných okolností sa dostane?

z. niekoho do slepej uličky dostať ho do ťažkej, bezvýchodnej situácie;

4. (čo) spôsobiť zaniknutie, zmiznutie niečoho, odstrániť, odvrátiť niečo (obyč. nepríjemné), potlačiť premôcť (o telesných pocitoch a citových prejavoch), zapudiť; rozptýliť: z. hlad, smäd (jedlom, pitím); z. biedu (Fr. Kráľ) z. spánok, driemoty, únavu; z. (chmúrne) myšlienky, trpké (smutné) spomienky, z smútok, žiaľ, strach, clivotu; z. výčitku, pochyby, podozrenie; zaženie chúťky každému (Sev.); odradí, zastraší každého; Vstal, mysliac, že usporiadaním svojich vecí zaženie čas (Tat.) skráti si;

nedok. zaháňať, -a, -ajú

Morfologický analyzátor

zaháňať nedokonavé sloveso
(ja) zaháňam VKesa+; (ty) zaháňaš VKesb+; (on, ona, ono) zaháňa VKesc+; (my) zaháňame VKepa+; (vy) zaháňate VKepb+; (oni, ony) zaháňajú VKepc+;

(ja som, ty si, on) zaháňal VLesam+; (ona) zaháňala VLesaf+; (ono) zaháňalo VLesan+; (oni, ony) zaháňali VLepah+;
(ty) zaháňaj! VMesb+; (my) zaháňajme! VMepa+; (vy) zaháňajte! VMepb+;
(nejako) zaháňajúc VHe+;
zaháňať zaháňať

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor