Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

zahnať -ženie -ženú dok.

1. hnaním dostať na určené miesto: z. kravy na pašu

2. silou prinútiť vzdialiť sa, odohnať, zapudiť: palicou z. psa; z. nepriateľa prinútiť na útek

3. doviesť k neplánovanému pohybu: dážď z-l výletníkov do hotela

4. odstrániť, prekonať (niečo nepríjemné), zaplašiť, zapudiť: z. nudu, obavy; z. smäd, hlad utíšiť

● z. niekoho do slepej uličky dostať do bezvýchodiskovej situácie;

nedok. zaháňať -a

// zahnať sa urobiť rozmach (rukou) s cieľom udrieť, ohnať sa: z-l sa (palicou) na syna;

nedok. zaháňať sa

zaháňať p. zahnať

zaháňať sa p. zahnať sa

zahnať sa, -ženie, -ženú dok.

1. (čím, na koho, na čo, po kom, po čom, proti komu i bezpredm.) urobiť prudký pohyb, rozmach rukou al. nejakým predmetom, rozmáchnuť sa, rozohnať sa: z. sa rukou, päsťou, sekerou, valaškou, kameňom, palicou, metlou ap.; z. sa kosou zakosiť; Schytil bakuľu a zahnal sa na mňa. (Fig.) Až keď sa po nich (po deťoch) zahnala matka kuchynskou handrou. (Zúb.) Četníkova ruka sa zahnala k úderu. (Jaš.)

2. hovor. prudkým pohybom sa pustiť niekam, rozbehnúť sa: Zrazu behom zaženie sa do kútika. (Šolt.) Bárka sa bola tuho zahnala rovno na úskalie. (Kuk.);

nedok. k 1 zaháňať sa, -a, -ajú

zahnať, -ženie, -ženú dok.

1. (čo, koho) hnaním dopraviť, dostať na určité miesto: z. statok, ovce na pašu, do košiara; Cez poludnie voly zahnali pod buky na meridzu. (Tim.) Pustili sme sa do Vydrovej doliny, aby sme zahnali Čuchoňa (psa) do dvora polesného. (Ondr.)

2. (čo, koho) prenasledovaním, fyzickou silou al. odmietavým, nepriateľským postojom dostať preč, odohnať, odpudiť, zapudiť: Sedem ich bolo naňho, no i tak ich zahnal k autám. (Urb.) Ale sme ho (vlka) zahnali. (Kuk.) Fuvaros vyšiel v ústrety ohrozovanému príchodziemu, zahnal psov. (Zván) Dym najistejšie zaženie komáre. (Zúb.) (Psy) veruže ho (medveďa) zaženú do diery. (Krno) Čo keď sa dopáli a zaženie ma domov? (Vám.); voj. z. nepriateľa prinútiť na ústup

● hovor. expr. z. niekoho do pekla (k všetkým čertom) zbaviť sa niekoho;

3. (koho kam) (nejakou okolnosťou, pohnútkou, príkazom ap.) prinútiť, donútiť niekoho ísť na určené miesto: Ostatní dychtivo počúvali, kým ich hlas zvonca nezahnal do lavíc. (Mor.) Zahnala som ho (Ivana) na diván, ale taký rozihraný horkýže zaspí. (Šolt.) Len láska ma sem zahnala, láska k tebe! (Vaj.); pren. Kam zaženie osud jeho? (Z/b.) do akých životných okolností sa dostane?

● z. niekoho do slepej uličky dostať ho do ťažkej, bezvýchodnej situácie;

4. (čo) spôsobiť zaniknutie, zmiznutie niečoho, odstrániť, odvrátiť niečo (obyč. nepríjemné), potlačiť premôcť (o telesných pocitoch a citových prejavoch), zapudiť; rozptýliť: z. hlad, smäd (jedlom, pitím); z. biedu (Fr. Kráľ) z. spánok, driemoty, únavu; z. (chmúrne) myšlienky, trpké (smutné) spomienky, z smútok, žiaľ, strach, clivotu; z. výčitku, pochyby, podozrenie; zaženie chúťky každému (Sev.); odradí, zastraší každého; Vstal, mysliac, že usporiadaním svojich vecí zaženie čas (Tat.) skráti si;

nedok. zaháňať, -a, -ajú