zaháľať -a nedok. tráviť čas v nečinnosti, leňošiť, povaľovať sa: dozeral, aby deti nez-li; cenný materiál tu z-a nepoužíva sa
zaháľať -ľa -ľajú -ľaj! -ľal -ľajúc -ľajúci -ľanie nedok.
leňošiť oddávať sa nečinnosti a lenivosti • zaháľať: celé dni leňoší, zaháľa; netreba zaháľať • hovor.: daromníčiť • lažírovať: daromníči, lažíruje každú nedeľu • expr.: darebáčiť • hlivieť • halaškovať: od rána darebáči; hlivie, halaškuje bez roboty • pejor.: hniť • lajdáčiť • nár. daromnikovať: žiak lajdáči • zried. fašiangovať • fraz. pozerať/hľadieť pánubohu do okien/do oblokov: namiesto roboty fašianguje; celé týždne hľadí pánubohu do okien • váľať sa • povaľovať sa • polihovať • zried. povaľkávať sa • pejor. pelešiť sa (leňošiť ležiačky): nerobí nič, len polihuje • fraz. expr.: ležať hore bruchom/pupkom • obrastať tukom • vypekať si pupok: celé dni leží hore bruchom; celé dni si vypeká pupok • ponevierať sa • subšt. flákať sa (tráviť čas v nedôležitej činnosti): na stavbe sa len poneviera • postávať • obstávať (leňošiť stojačky): neupratuje, len postáva • nudiť sa (leňošiť s nepríjemným pocitom) • hovor. expr.: vegetovať • vegetiť (leňošiť, obyč. príjemne): vegetuje pri videu • fraz. mať dlhú chvíľu: pomôž mi, ak máš dlhú chvíľu • fraz. expr.: ruky si plekať • uhly podopierať
povaľovať sa 1. tráviť čas v nečinnosti, záhaľke al. v nedôležitej činnosti • ponevierať sa: celý čas sa povaľuje, poneviera po dome • expr. povaľkávať sa (Dobšinský) • postávať • obstávať: postáva, obstáva na ulici • expr.: daromníčiť • darebáčiť: daromníči celý deň • zaháľať • leňošiť • hlivieť • expr. váľať sa (nič nerobiť): po škole nič nerobí, iba zaháľa, leňoší, hlivie doma • hovor. lažírovať • expr.: halaškovať • ulievať sa • subšt. flákať sa (vyhýbať sa robote): včera som sa namiesto roboty ulieval, flákal • fraz. hľadieť/pozerať pánubohu do okien • fraz. kraj. ruky si plekať
p. aj túlať sa, leňošiť
2. (o veciach) byť v stave neporiadku, rozhádzania, byť bez úžitku, na nevhodnom mieste • expr. váľať sa: na stole sa povaľujú zvyšky večere; knihy sa povaľujú, váľajú po celom byte • ležať: v prachu tu ležia ešte dobré súčiastky
ulievať sa hovor. expr. vyhýbať sa povinnostiam, práci • subšt. flákať sa: teší sa, keď sa môže v robote ulievať, flákať • postávať • obstávať (namiesto práce al. počas nej venovať sa zábave, rozptýleniu): chlapi už od desiatej postávajú, obstávajú, debatujú • zaháľať • leňošiť • expr. hlivieť (byť nečinný): celý deň zaháľa, leňoší, hlivie • fraz.: ruky si plekať • postávať so založenými rukami
zaháľať tráviť čas v nečinnosti, nič užitočné nerobiť • leňošiť: žiak sa neučí, zaháľa, leňoší • povaľovať sa • ponevierať sa • zried. povaľkávať sa • postávať (v kratšom časovom úseku): celý deň sa iba povaľuje; postáva pri robote • expr.: hlivieť • darebáčiť • daromníčiť • hniť: hlivie, hnije bez roboty; nestrpím, aby tu niekto darebáčil, daromníčil • nár.: heverovať (Timrava) • oblieňať (Timrava) • vylihovať • vylihúvať • polihovať • polihúvať • expr. vyvaľovať sa (ležaním v nečinnosti tráviť čas): rád doma vylihuje, polihuje • fraz. podopierať uhly
zaháľať, -a, -ajú nedok.
1. (o osobách) tráviť čas v nečinnosti, nič nerobiť, nepracovať, darebáčiť, leňošiť, povaľovať sa: Načase, aby sme prestali zaháľať. (Laz.) V rukách pritom mala vždy akúsi robotu, nezaháľali jej ani chvíľu. (Jes-á)
2. (o veciach) nachádzať sa v neporiadku, ležať bez úžitku, povaľovať sa: Koľko tehly tu zaháľa a kazí sa nič po nič! (Kuk.) Nechcem, aby peniaze zaháľali. (Fr. Kráľ)
zaháľať ndk 1. tráviť čas v nečinnosti, leňošiť, povaľovať sa: nasy poddani take trenczanssti zahaleti istim (!) nebudu (TRENČÍN 1591); bude powynowat syroutky chowaty, zaodywaty, k czloweczenstwy wgesty, aby nezahaly, ale aby do sskoly chodyly (P. ĽUPČA 1624); w tomto cechu nebude slobodno zadnemu towaryssowi zahalat krome pondelek (CA 1675); ssel (Janíček) na pusst, tam mnoho trpkeho okausyl, nezahalal, než podle sweho powolanj pracowal (SP 1696); ten dobreho platu nema, kdo chce zahalati (GŠ 1758); x. pren dokud Diogenes we wezeni zahálal, Michael Ducas na cisarstwj se wiwrssyl (PP 1734) nič nerobil F. kdo doma zahala, toho any Pan Boh nepožehna (PG 1656) o podpore; a budto že neco cinime, aneb zahalame, predca len čas nikda nestogi, ale porad beži a tak tess y mi z časem se pominame (MS 1758) či robíme či odpočívame čas plynie 2. (o veciach) ležať bez úžitku: wasse včenj wjce zpátkem, než pred sebe táhne, mečům, ssybenicým, kolám a metlám zaháleti nedáte (FP 1744); nech má farár menšé kusi role, které skrze swú (veľkosť) abi nezahálila (BN 1796) 3. odpočívať; svätiť: fenor: swetjm, zahálám (KS 1763)