zafarbiť, -í, -ia rozk. -i dok.
1. (čo) natrieť, napustiť farbou: z. látku, šaty; z. vajcia; na červeno zafarbený plot (Kuk.); Adam ju (truhlu) zafarbil tmavoorechovou farbou. (Jégé)
2. (čo) dodať niečomu farbu, určitý farebný odtieň, sfarbi: ukazovák, ktorý hlina zafarbila na žlto (Hor.); rumenec, hnev (červeň) ap. zafarbil (zafarbila) jej líca očervenela;
nedok. zafarbovať, -uje, -ujú
|| zafarbiť sa
1. dostať, nadobudnúť farbu, určitý farebný odtieň, sfarbiť sa: z. sa na červeno; Líca sa jej zafarbili červeňou. (Urb.) Milka si kúsla do pery, ktorá sa zafarbila rosičkou krvi (Vaj.) podbehla krvou.
2. zried. namaľovať sa, nafarbiť sa: Potajme kukajúc do zrkadla, videla, že je taká, ako ráno, keď sa bola zafarbila. (Tim.);
nedok. k 1 zafarbovať sa
zbarviť, -í, -ia dok. (čes.) (čo) sfarbiť, zafarbiť: Ľútosť líca mi zbarvila. (Sládk.) Slnko zbarvilo milé dievok tváre. (Hviezd.);
nedok. zbarvovať, -uje, -ujú sfarbovať, zafarbovať