farbiť, -í, -ia, rozk. -i nedok.
1. (čo) natierať, napúšťať farbou: f. látky, kože, tkaniny, šaty, plátno, vajcia, dlážku; f. niečo na červeno, na žlto, do zelena, do modra; f. si tvár, pery;
2. (čo) dodávať niečomu farbu, sfarbovať: A netrpezlivosť už farbí mu líce. (Tim.)
3. žart. zried. hovoriť nepravdu, šialiť: Dopovedz: alebo si farbil a heglo ťa, keď si chcel povedať, čo je nepravda. (Kuk.)
4. poľov. slang. (o postrelenej zveri) krvácať;
dok. k 1 zafarbiť, nafarbiť k 2 sfarbiť
|| farbiť sa
1. dostávať, nadobúdať farbu: Čosi melancholické veje z potemnelých hôr, farbiacich sa v krásnych odtienkoch do žlto-červenkava. (Podj.)
2. hovor. maľovať si tvár, líca, pery, maľovať sa: len sa cifrovať, farbiť (Taj.);
dok. k 1 sfarbiť sa, zafarbiť sa, k 2 nafarbiť sa
zabarviť, správ. zafarbiť
zafarbiť, -í, -ia rozk. -i dok.
1. (čo) natrieť, napustiť farbou: z. látku, šaty; z. vajcia; na červeno zafarbený plot (Kuk.); Adam ju (truhlu) zafarbil tmavoorechovou farbou. (Jégé)
2. (čo) dodať niečomu farbu, určitý farebný odtieň, sfarbi: ukazovák, ktorý hlina zafarbila na žlto (Hor.); rumenec, hnev (červeň) ap. zafarbil (zafarbila) jej líca očervenela;
nedok. zafarbovať, -uje, -ujú
|| zafarbiť sa
1. dostať, nadobudnúť farbu, určitý farebný odtieň, sfarbiť sa: z. sa na červeno; Líca sa jej zafarbili červeňou. (Urb.) Milka si kúsla do pery, ktorá sa zafarbila rosičkou krvi (Vaj.) podbehla krvou.
2. zried. namaľovať sa, nafarbiť sa: Potajme kukajúc do zrkadla, videla, že je taká, ako ráno, keď sa bola zafarbila. (Tim.);
nedok. k 1 zafarbovať sa
zbarviť, -í, -ia dok. (čes.) (čo) sfarbiť, zafarbiť: Ľútosť líca mi zbarvila. (Sládk.) Slnko zbarvilo milé dievok tváre. (Hviezd.);
nedok. zbarvovať, -uje, -ujú sfarbovať, zafarbovať