Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

zafarbiť dok.

1. natrieť al. napustiť farbou: z. plot nazeleno; z. (si) sveter

2. sfarbiť: slnko z-lo horizont dočervena

3. kniž. dať nejaké zafarbenie (význ. 2): satiricky z-ený príbeh;

nedok. zafarbovať

// zafarbiť sa sfarbiť sa: obloha sa z-la dočierna;

nedok. zafarbovať sa

farbiť -bí -bia -bi! -bil -biac -biaci -bený -benie nedok. 1. (čo) ▶ nanášať farbu na povrch predmetu, natierať farbou, farbiacou látkou: f. plot; f. stenu latexom; f. si líca, vlasy; f. veľkonočné vajíčka; f. karosériu striekaním; Kurkuma sa používa na farbenie masla, pečiva, syrov, likérov a rôznych druhov cesta. [VNK 2001]
2. (čo) ▶ ponorením do špeciálneho roztoku meniť pôvodnú farbu, sfarbenie na požadovanú farbu: f. vlákna; f. látku čajovým odvarom; f. blúzku načierno; silon sa dobre farbí
3. (čo) ▶ dodávať (obyč. ľudskému tkanivu al. pleti) farbu; syn. sfarbovať: líca jej farbí rumenec; Krv sa hlási, farbí uši radostnými odtieňmi. [A. Ferko]
4. poľov. ▶ (o zveri) krvácať pri postrelení: ranený jeleň farbí
▷ dok. k 1, 2 ↗ nafarbiť, zafarbiť, k 3 ↗ sfarbiť

farbiť sa -bí sa -bia sa -bi sa! -bil sa -biac sa -biaci sa -benie sa nedok. 1. ▶ nadobúdať farebný ráz: na jeseň sa listy farbia dohneda; Nebo sa farbilo striebristým nádychom budúceho slnka. [A. Plávka]
2. hovor. ▶ používať farbičky, kozmetické prípravky; syn. maľovať sa: veľmi sa farbí; farbí sa pred zrkadlom
3. ▶ dať si zmeniť farbu, obyč. vlasov: f. sa v kaderníctve
▷ dok. k 1 ↗ sfarbiť sa, k 2 ↗ nafarbiť sa, k 3 ↗ zafarbiť sa

farbiť, -í, -ia, rozk. -i nedok.

1. (čo) natierať, napúšťať farbou: f. látky, kože, tkaniny, šaty, plátno, vajcia, dlážku; f. niečo na červeno, na žlto, do zelena, do modra; f. si tvár, pery;

2. (čo) dodávať niečomu farbu, sfarbovať: A netrpezlivosť už farbí mu líce. (Tim.)

3. žart. zried. hovoriť nepravdu, šialiť: Dopovedz: alebo si farbil a heglo ťa, keď si chcel povedať, čo je nepravda. (Kuk.)

4. poľov. slang. (o postrelenej zveri) krvácať;

dok. k 1 zafarbiť, nafarbiť k 2 sfarbiť

|| farbiť sa

1. dostávať, nadobúdať farbu: Čosi melancholické veje z potemnelých hôr, farbiacich sa v krásnych odtienkoch do žlto-červenkava. (Podj.)

2. hovor. maľovať si tvár, líca, pery, maľovať sa: len sa cifrovať, farbiť (Taj.);

dok. k 1 sfarbiť sa, zafarbiť sa, k 2 nafarbiť sa

zabarviť, správ. zafarbiť

zafarbiť, -í, -ia rozk. -i dok.

1. (čo) natrieť, napustiť farbou: z. látku, šaty; z. vajcia; na červeno zafarbený plot (Kuk.); Adam ju (truhlu) zafarbil tmavoorechovou farbou. (Jégé)

2. (čo) dodať niečomu farbu, určitý farebný odtieň, sfarbi: ukazovák, ktorý hlina zafarbila na žlto (Hor.); rumenec, hnev (červeň) ap. zafarbil (zafarbila) jej líca očervenela;

nedok. zafarbovať, -uje, -ujú

|| zafarbiť sa

1. dostať, nadobudnúť farbu, určitý farebný odtieň, sfarbiť sa: z. sa na červeno; Líca sa jej zafarbili červeňou. (Urb.) Milka si kúsla do pery, ktorá sa zafarbila rosičkou krvi (Vaj.) podbehla krvou.

2. zried. namaľovať sa, nafarbiť sa: Potajme kukajúc do zrkadla, videla, že je taká, ako ráno, keď sa bola zafarbila. (Tim.);

nedok. k 1 zafarbovať sa

zbarviť, -í, -ia dok. (čes.) (čo) sfarbiť, zafarbiť: Ľútosť líca mi zbarvila. (Sládk.) Slnko zbarvilo milé dievok tváre. (Hviezd.);

nedok. zbarvovať, -uje, -ujú sfarbovať, zafarbovať