zafarbenie -ia s.
1. farba (význ. 1), sfarbenie: z. plodov, zimné z. srsti
2. kniž. smerovanie k istému druhu prejavu, výrazu, odtieň, ladenie, ráz: lyrické z. básne, štylistické z. (slov); altové z. hlasu altový timbre
zafarbenie -nia s.
farba 1. vlastnosť hmoty vnímaná zrakom, založená na pohlcovaní svetla rozličnej vlnovej dĺžky • zafarbenie • sfarbenie: jasná, sýta farba, jasné, sýte zafarbenie, sfarbenie • kniž. prísvit: skaly dostali belasý prísvit • kniž. kolor
2. smerovanie k istému druhu zvukového prejavu, výrazu • zafarbenie • sfarbenie: príjemná farba hlasu, príjemné zafarbenie, sfarbenie hlasu • odb. timbre
3. p. farbivo, náter 1
náznak čiastočné prejavenie sa niečoho • príznak: náznaky, príznaky búrky • znak: znaky strachu • známka: ukázali sa prvé známky odporu • znamenie: horúčka je znamením choroby • kniž. symptóm: symptómy hystérie • lek. syndróm (súhrn príznakov charakterizujúcich istú chorobu): syndróm mongolizmu • záblesk: na tvári sa zjavil záblesk úsmevu • tieň: v očiach má tieň smútku • prídych: prídych irónie v hlase • príchuť: v jeho slovách bola príchuť trpkosti • závan: závan vône lesa • iskra • lúč (náznak niečoho pozitívneho): iskra, lúč nádeje • nádych: nádych nedôvery • odtieň • odtienok: odtieň, odtienok výčitky • prízvuk: veliteľský prízvuk v hlase • zafarbenie • ladenie • ráz: lyrické zafarbenie, ladenie básne • tón: žartovný tón • nábeh • tendencia: nábeh na riešenie • kniž. zásvit • zastar. zádych (Kukučín) • zastar. zried.: nápoveď (Hviezdoslav) • názvuk (Chorvát)
prízvuk 1. silné zvýraznenie slabiky al. tónu; jeho grafické zdôraznenie • lingv. akcent: slovný, vetný prízvuk, akcent; dať prízvuk, akcent na prvú slabiku • dôraz (zosilnenie hlasu): vysloviť posledné slovo s dôrazom
2. charakteristický, príznakový spôsob hovorenia • akcent: hovoriť s francúzskym prízvukom, akcentom • zafarbenie
zafarbenie 1. p. farba 1, 2 2. p. náznak
zafarbenie, -ia str.
1. farba, sfarbenie: čierne, biele z.; Jeho tvár pomaly nadobúdala zvyčajné zafarbenie. (Štef.)
2. odtieň, odtienok; nádych, príchuť, prifarbenie, podfarbenie: zamatové, altové zafarbenie hlasu (Zúb.); Zasmial sa, dodávajúc svojmu smiechu zvláštne zafarbenie. (Fig.); citové, emocionálne z. (slov); lyrické, dejové, politické z. umeleckého diela
zafarbenie [-ie, -í] s natrenie, potretie farbou: od krawaceg kože welkeg wirobku a od bokou zafarbenya; od wirabanya welkeg kože woloweg i od zafarbenya bokou na cyerno (KRUPINA 1721); ratolesti tež ag ku zafarbenj mužu sa obrátiti (BiN 1799)