zadumaný (zastar. i zadumený) príd. pohrúžený do myšlienok, zasnený, zamyslený; prezrádzajúci zadumanie: Sedával od tých čias tichý, zadumaný, smutný. (Hor.) Býval zadumaný a trápil sa bez vôle. (Taj.); z-é oči (zraky); Povedal zadumaným hlasom. (Urb.) Pohľad stáva sa neobyčajne zadumeným. (Tim.); pren. mesto hrdých palácov, zadumaných prieplavov (Karv.) pôsobiacich pochmúrnym dojmom;
zadumane i zadumano (zastar. i zadumene i zadumeno) prísl.; z. povedať, hľadieť, sedieť, kráčať ap.;
zadumanosť (zastar. i zadumenosť), -ti ž.
zadumene, zadumeno, zadumený p. zadumaný