zadumaný p. zamyslený
zamyslený pohrúžený do myšlienok; svedčiaci o takomto pohrúžení • zadumaný • zahútaný: zadumaný, zahútaný pohľad • zahĺbaný • zahĺbený (do seba): išiel celý zahĺbaný • zahrúžený • zabratý: zahrúžený, zabratý do myšlienok • zasnený • zasnívaný: zasnený do svojich predstáv • expr. zabudnutý (Vajanský)
zasnívaný ponorený do snívania; svedčiaci o tom • zasnený: zasnívaný, zasnený mladík; má zasnené oči • snivý (ktorý často sníva; svedčiaci o tom): snivá povaha; snivý pohľad • zamyslený • zadumaný • zahútaný • zahĺbený • zahĺbaný • zahrúžený • pohrúžený • zabratý: chodí zahĺbený, zahrúžený do svojich snov • expr. zabudnutý (Vajanský) • expr. rozrojčený • zried. rozsnívaný
zadumaný (zastar. i zadumený) príd. pohrúžený do myšlienok, zasnený, zamyslený; prezrádzajúci zadumanie: Sedával od tých čias tichý, zadumaný, smutný. (Hor.) Býval zadumaný a trápil sa bez vôle. (Taj.); z-é oči (zraky); Povedal zadumaným hlasom. (Urb.) Pohľad stáva sa neobyčajne zadumeným. (Tim.); pren. mesto hrdých palácov, zadumaných prieplavov (Karv.) pôsobiacich pochmúrnym dojmom;
zadumane i zadumano (zastar. i zadumene i zadumeno) prísl.; z. povedať, hľadieť, sedieť, kráčať ap.;
zadumanosť (zastar. i zadumenosť), -ti ž.
zadumene, zadumeno, zadumený p. zadumaný