zadrieť -ie -ú -dretý/-drený dok.
1. i zadrieť sa drením (význ. 1) vniknúť, zapichnúť sa: z. člnom do brehu, trieska (sa) mu z-la do ruky;
pren. expr. chlad (sa) z-l až do kostí
2. expr. zaprieť (význ. 2), zabŕdnuť: musí z. do každého;
nedok. zadierať -a
// zadrieť sa (o súčiastkach) (zavarením, zaseknutím) prestať fungovať: motor sa z-l; z-etý piest;
nedok. zadierať sa
// zadrieť si drením (význ. 1) si zapichnúť (do tela): z. si tŕň do nohy
zadrapiť sa 1. vniknutím (rukami, prstami al. niečím ostrým) do niečoho sa mocne zachytiť a držať sa • zadrapnúť (sa): zadrapila sa, zadrapla sa mu nechtami do vlasov • zadrieť (sa) (drením, šúchaním vniknúť): trieska sa zadrela do kože • expr. zried. vdrapnúť sa: pazúry sa vdrapli do mäsa
2. expr. nájsť príčinu na spor, na vyvolanie nepokoja • zadrapnúť (sa): zadrap(i)la sa do nás pre každú maličkosť • expr. zabŕdnuť (dotknúť sa háklivej veci): kde mohol, zabŕdol do každého • expr.: zadrieť sa • zadrieť: zadrela (sa) ešte aj do toho, že zle počujem • expr.: zarýpať • zarypnúť • rypnúť: na každej schôdzke do mňa (za)rypne, zarýpe • expr. zaprieť sa: matka sa zlostne zaprela do syna
p. aj zastarieť sa
zadrieť sa 1. drením, šúchaním vniknúť niekam, obyč. pod povrch • zadrieť: ôstie (sa) mi zadrelo pod nechet • zapichnúť sa • zastoknúť sa (niekam sa vtlačiť; o niečom ostrom): zapichol sa mu tŕň do päty; halúzka sa mu zastokla do vlasov • zavadiť • zachytiť sa (dotknúť sa niečoho pri pohybe): zadrel sa, zachytil sa, zavadil rukou o drapľavú kôru stromu
2. (o súčiastkach) prestať fungovať, zastaviť sa v činnosti, v pohybe (obyč. pri silnom trení) • zadrhnúť sa: motor sa zadrel, zadrhol • zaseknúť sa: zámok sa zasekol; zasekol sa v reči • hovor. zapriečiť sa
3. p. zadrapiť sa 2
zastarieť sa, zastarať sa vstúpiť do rozhovoru al. chcieť ovplyvniť niečo • zamiešať sa • zasiahnuť: nemal si sa do nich zastarieť, zastarať; zamiešať sa, zasiahnuť do debaty, do sporu • expr.: zapliesť sa • zadrapiť sa • zadrapnúť sa • zadrieť sa • zarýpať • zarypnúť: do všetkého sa musí zapliesť, zadrapiť; zarýpe, zarypne do veci, do ktorej ho nič nie je
zadierať (sa), -a, -ajú nedok. (do čoho) zachytávať sa, zapierať sa, vrážať: Aby rukoväť nezadierala niečím do dlane. (Švant.); jesenný vietor, zadierajúci do strechy (Gab.); Horúci vzduch syčal a zadieral sa do žeraviny. (Hor.); pren.: Ľúbosť zadiera do hlboka, zadáva boľavé rany (Kuk.) hlboko zasahuje, preniká. Do hláv všetkých zadierala sa smelá myšlienka (Pláv.) všetkých opanúvala, získavala si. Pritvrdo útočil Matuška na spisovateľov, zadieral sa do jednotlivých diel (Tat.) podroboval ich ostrej kritike.
● z. do živého dotýka sa v reči chúlostivej otázky;
dok. zadrieť sa
|| zadierať (do koho i bezpredm.) podkušiavať, doberať, dráždiť niekoho, zabŕdať; vyhľadávať zádrapku, zadrapovať: Čo ho nepáli, kazí o milých päť, nad každého sa vypína, do každého zadiera. (Karv.) „Dajte pokoj,“ zastal sa podplukovníka. „Vždy len zdierate.“ (Min.);
dok. zadrieť
zadrieť, d-rie, -drú, rozk. -dri dok.
1. (do koho i bezpredm.) zastarieť sa do niekoho, podpichnúť, podkušiť niekoho, zabŕdnuť, zarýpať do niekoho: Neopovážil sa zadrieť ani jedinkým slovom do Handrbolcov. (Švant.) „Bol som informovaný, že vy ste tuná agrárnickým bohom“ — zadrel uštipačne (Zgur.)
2. zried. (do čoho, o čo) zachytiť sa, zaprieť, zavadiť: Zadné kolesá zadreli do blatníkov. (Krno) Keby sme tak náhodou zadreli o zem chvostom vzdušného plavidla. (Tat.); pren. Vetrík pofukoval a kedytedy zadrel do pahreby (Hor.) zadul, zafúkal. Pauliny iba niekoľkými prekladmi zadrel o jeho tón (Vaj.) upozornil naň.
● hovor. z. do živého dotknúť sa v reči chúlostivej otázky;
nedok. zadierať
|| zadrieť sa
1. (do čoho) zachytiť sa, zapichnúť sa, vraziť, zadrieť: Triesočka zadrela sa jej do ruky. (Vaj.) Okraj kufra zadrel sa mu do sluchy. (Heč.); pren.: trápne ticho, ktoré sa zadrelo do duší (Urb.) zaujalo ich, opanovalo ich; Bolo to prvé „prečo“, čo sa im zadrelo do srdca (Kuk.) čo ich začalo znepokojovať, trápiť.
2. odb. (o súčiastkach stroja) znehybnieť následkom silného trenia (pri zlom mazaní al. pri vniknutí cudzej hmoty medzi trecie plochy), zaseknúť sa: piest, motor sa zadrel;
3. expr. zried. (do koho, do čoho) zastarieť sa, zabŕdnuť, zadrapiť sa, zadrieť: Ešte i do tej čaptavej nohy jeho sa zadrela. (Tim.);
|| zadrieť si (čo do čoho, star. kniž. i v čo) zabodnúť si, pichnúť si niečo ostré pod kožu: t. si triesku; Lev tŕň si zadrel v labu. (Vaj.)