zadierať (sa), -a, -ajú nedok. (do čoho) zachytávať sa, zapierať sa, vrážať: Aby rukoväť nezadierala niečím do dlane. (Švant.); jesenný vietor, zadierajúci do strechy (Gab.); Horúci vzduch syčal a zadieral sa do žeraviny. (Hor.); pren.: Ľúbosť zadiera do hlboka, zadáva boľavé rany (Kuk.) hlboko zasahuje, preniká. Do hláv všetkých zadierala sa smelá myšlienka (Pláv.) všetkých opanúvala, získavala si. Pritvrdo útočil Matuška na spisovateľov, zadieral sa do jednotlivých diel (Tat.) podroboval ich ostrej kritike.
● z. do živého dotýka sa v reči chúlostivej otázky;
dok. zadrieť sa
|| zadierať (do koho i bezpredm.) podkušiavať, doberať, dráždiť niekoho, zabŕdať; vyhľadávať zádrapku, zadrapovať: Čo ho nepáli, kazí o milých päť, nad každého sa vypína, do každého zadiera. (Karv.) „Dajte pokoj,“ zastal sa podplukovníka. „Vždy len zdierate.“ (Min.);
dok. zadrieť
zadrieť, d-rie, -drú, rozk. -dri dok.
1. (do koho i bezpredm.) zastarieť sa do niekoho, podpichnúť, podkušiť niekoho, zabŕdnuť, zarýpať do niekoho: Neopovážil sa zadrieť ani jedinkým slovom do Handrbolcov. (Švant.) „Bol som informovaný, že vy ste tuná agrárnickým bohom“ — zadrel uštipačne (Zgur.)
2. zried. (do čoho, o čo) zachytiť sa, zaprieť, zavadiť: Zadné kolesá zadreli do blatníkov. (Krno) Keby sme tak náhodou zadreli o zem chvostom vzdušného plavidla. (Tat.); pren. Vetrík pofukoval a kedytedy zadrel do pahreby (Hor.) zadul, zafúkal. Pauliny iba niekoľkými prekladmi zadrel o jeho tón (Vaj.) upozornil naň.
● hovor. z. do živého dotknúť sa v reči chúlostivej otázky;
nedok. zadierať
|| zadrieť sa
1. (do čoho) zachytiť sa, zapichnúť sa, vraziť, zadrieť: Triesočka zadrela sa jej do ruky. (Vaj.) Okraj kufra zadrel sa mu do sluchy. (Heč.); pren.: trápne ticho, ktoré sa zadrelo do duší (Urb.) zaujalo ich, opanovalo ich; Bolo to prvé „prečo“, čo sa im zadrelo do srdca (Kuk.) čo ich začalo znepokojovať, trápiť.
2. odb. (o súčiastkach stroja) znehybnieť následkom silného trenia (pri zlom mazaní al. pri vniknutí cudzej hmoty medzi trecie plochy), zaseknúť sa: piest, motor sa zadrel;
3. expr. zried. (do koho, do čoho) zastarieť sa, zabŕdnuť, zadrapiť sa, zadrieť: Ešte i do tej čaptavej nohy jeho sa zadrela. (Tim.);
nedok. zadierať sa
|| zadrieť si (čo do čoho, star. kniž. i v čo) zabodnúť si, pichnúť si niečo ostré pod kožu: t. si triesku; Lev tŕň si zadrel v labu. (Vaj.)