zadržať, -í, -ia dok.
1. (koho, čo) niekoho al. niečo padajúce, klesajúce zachytiť, podoprieť: Bol by sa celkom zvalil, keby ho Kubo nebol zadržal mocnou dlabou. (Hor.) Chytíš tu, tam ti padá, tam zadržíš, tu sa ti rúti. (Urb.)
2. (čo) rukou, nohou, prípadne nejakým predmetom podržať, pridržať (obyč. na chvíľu): Lejla zadrží kolísku nôžkou. (Vaj.) Podával Petrovi vrece. — Roztvor a zadrž! — vravel. (Švant.) Jančuš ju (ruku) chcel zadržať, ale potom ju pustil. (Min.)
3. (koho, čo) al. činnosti, zamedziť, prekaziť pohyb, znemožniť niekomu pohyb, postup: Zadržal rukou ženu, lebo chcela odísť. (Štef.) Počkaj — zadržala ho ramenom. (Jes.) Dohoní každého. Zadrží z kabát. (Jes.) Kapitán prudko zadržal koňa. (Min.) Nikto nás nemohol zadržať. Pustili sme sa cez most. (Pláv.) Nič na svete by vás nebolo mohlo zadržať. (Karv.) Oznámil do telefónu, že Rusi postupujú veľkou silou, že ich nemožno zadržať. (Taj.); šport. z. protihráča, útočníka, z. útok;
4. (koho) zabrániť niekomu v odchode, nedovoliť niekomu odísť, prinútiť zostať (často za účelom pohostinstva), zdržať: Keď chcel aj Tomáš odísť, palier ho zadržal: „Ty ostaň tu!“ (Zúb.) Ľudovíta zadržal starý pán na noc. (Vaj.) Pánov na moju radosť zadržala i na večeru. (Tim.)
5. (koho, čo) vziať do väzby, úradnou mocou obmedziť pohyb niekoho, niečoho: z. obvineného, podozrivú osobu, špióna ap.; polícia zadržala 10 ľudí; Tam a tam zadržali nákladné auto obchodníka, plné liehu! (Jil.) Keby ste pobadali, že niekto niečo tento..., hneď zadržať a hlásiť mne. (Urb.)
6. zried. zastaviť sa na chvíľu, ostať stáť, postáť: Súdruh, nestúpaj ta! Zadrž, cúvni! (Fr. Kráľ)
7. (čo) vytvorením prekážky niečo nahromadené zachytiť, zastaviť: t., vodu (priehradu); Vychudnuté konáre stromov nevedeli zadržať všetok sneh, ktorý sa nedávno nasypal. (Jil.)
8. (čo) niečo vyvíjajúce sa, plynúce zastaviť, zabrániť vývoj niečoho: t. vývin, pokrok rozvoj;
9. (čo) potlačiť, premôcť, ovládnuť: z. dych, slzy, plač, kašeľ, smiech, úsmev; zadržaný hnev; Chcela ju (lož) zadržať, udusiť v sebe. (Urb.)
● z. jazyk za zubami neprehovoriť; z. slovo (slová) na jazyku (na perách) úmyselne nevysloviť, nepovedať, zamlčať;
10. (čo) zachovať, uchovať, udržať, podržať: pôda zadrží vodu, vlahu ap.; z. rovnováhu; z. istú mieru (Jégé); zastar.: Pečivo od bokov odstane a nezadrží formu. (Vans.) Chorváti sú ťá šťastná haluz, ktorá si ústavu i slobodu zadržala. (Vaj.)
11. (čo) (o peniazoch, o plate ap.) nevydať, nevyplatiť, podržať: z. peniaze, plat; Napokon navrhla zadržať na eventuálne závady dvadsať percent sumy. (Gráf) Čo dali navyše, to zadržal (Taj.) nechal si, neodovzdal.
12. (čo) (o zásielke) nedoručiť, ponechať u seba: Už poštár opovážil sa zadržať časopisy. (Vaj.)
13. trochu zastar. (čo) dodržať, splniť, zachovať: z. sľub, slovo, vernosť; Do roka nehnem sa z domu, to i zadržím. (Tim.)
14. zried. (koho) zaneprázdniť, zabaviť, zdržať: Práce zadržali ma, a tak aspoň dom chcel som vidieť. (Vaj.) Pomáhal som Margitke a potom ma kniha zadržala. (Smrč.)
15. zastar (čo) urobiť, vykonať: Musím zadržať exekúciu. (Jes.) Odpoludnia zadržali konvent (Tim.) usporiadali;
nedok. k 1-4, 7-15 zadržiavať, k 1-4, 7-10, 12 zadŕžať, -a, -ajú, k 2, 3, 5, 7-15 zadržovať, -uje, -ujú
|| zadržať sa
1. zachytiť sa, prichytiť sa, pridržať sa: Zatackala sa a zadržala sa až pri dverách. (Jil.) Ako sa človek môže zadržať, ak spadne na ľadovom svahu. (Bedn.)
2. zdržať sa, zastaviť sa, ostať niekde na čas: Kam podel sa a tobôž, kde sa zadržal zas náš hrdina? (Jes.); pren. Dôkladnosť, s akou sa Kalinčiak zadržal pri týchto postavách, nasvedčuje... (Mráz) dôkladne ich vykreslil.
3. hovor. (ku komu, proti komu, pred kým i bezpredm.) v konaní, v správaní sa zachovať, prejaviť sa, ukázať sa istým spôsobom: Negalantne zadržal sa k Aranke. (Kuk.) Vy ste sa proti Ilonke mrzko zadržali. (Jégé) Vyzvedal sa potmehúdsky richtár, aby sa zadržal pred žandármi. (Kuk.) Pochválili princa, že sa dobre zadržal. (Dobš.)
4. zastar. udržať sa, vydžať, zachovať sa. Sila naša zadržala sa v rozpadnutosti našej. (Štúr) Nemohol sa zadržať, aby nepoznamenal. (Urb.);
nedok. k 1, 2 zadržiavať sa
|| zadržať si trochu zastar. (čo) podržať si, ponechať si, nechať si; zachovať si, uchovať si, udržať si: Pravdaže si svoju mienku zadržím. (Jégé) No jednak zadržím si svoju tajnosť. (Tim) Nech si zadrží svoj charakter. (Kuk.) Ak si chce „honor“ zadržať, musí všetkému vyhnúť. (Taj.)