Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma

zadržať -í -ia dok.

1. zachytiť (význ. 1), chytiť: pri páde ho z-lo krovie; z-l mu ruku, aby neudrel

2. zastaviť (význ. 1): z. vlak, dieťa; z. útok nepriateľa; z. dych na chvíľu prestať dýchať

3. zdržať (význ. 2): z-ž ho ešte chvíľu u vás!

4. premôcť (význ. 3), potlačiť, zdržať: z. plač, hnev

5. pre podozrenie ap. (dočasne) obmedziť v pohybe, nedovoliť uskutočniť niečo ap.: z-li ho pre príživníctvo zaistili, zatkli; z. list nedoručiť; z. pašovaný tovar; z-ný plat nevyplatený

6. zachytiť (význ. 3): pôda z-í vlahu; (priehradou) z-ná voda;

nedok. zadržiavať -a, zadŕžať -a, zadržovať

// zadržať sa

1. zachytiť sa, chytiť sa, pridržať sa: z. sa zábradlia

2. správaním sa prejaviť, zachovať sa: z-l sa ako chlap

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
zadržať ‑í ‑ia dok.; zadržať sa

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

chytiť 1. vziať, zobrať do ruky, do rúk • uchopiťchopiťchopiť sa: chytil dieťa za ruku; uchopil, chopil hrniec za ucho; chopil sa sekerylapiťulapiťkniž.: pojaťjať: (u)lapil nôž, do rúkschytiťschopiťpochytiť (náhlivo, prudko): schytil, schopil ženu do náručia; pochytil palicu a udrelzobraťvziať: zobrať, vziať kabelku do ruky, dieťa za rukuexpr.: chmatnúťschmatnúťchvatnúťschvatnúťchňapnúťkmasnúť (prudko, v rýchlosti): chmatol, schvatol ho za golier; pes chňapol za kosťou (labami, papuľou)expr.: zdrapiťzdrapnúťpopadnúťzried. spopadnúťpolapiťrafnúťsubšt.: grajfnúť • zgrajfnúť (prudko): zdrapiť, popadnúť, rafnúť niekoho za rukupochytať (postupne, viac vecí)

2. pre škodlivú činnosť obmedziť pohyb, nedovoliť v pokračovaní takej činnosti • zadržaťdostaťdochytiťlapiťpolapiťdolapiť: chytiť, zadržať, dostať, dochytiť, dolapiť zlodejaexpr. čapnúť: už ho čaplizaistiťzatknúť (dať do vyšetrovacej väzby): vraha zaistili, zatkliulapiť (dostať do svojej moci) • zastaráv. dopadnúťnár. dosalápiť (Kálal)

3. lovom získať • uloviť: chytiť, uloviť rybuzlapaťlapiť: zlapali, lapili vtáčikazried. ulapiťvychytaťvylapať (všetko, do jedného)

4. prudko postihnúť (o citovom al. telesnom hnutí) • zmocniť sazachvátiť: chytil ho, zmocnil sa ho žiaľ, strach; zachvátil ho kašeľkniž.: jaťpojať: jal ho odporzaujať: hra ho hneď zaujalazasiahnuť (prudko sa rozšíriť; o niečom živelnom): oheň zasiahol vedľajšie domynapadnúť: choroba ho celého napadlavychytiťpochytiť: vychytil ho kašeľ; pochytila ju prudká bolesť

5. p. dostať 3 6. p. stihnúť 2 7. p. prilepiť sa 1


nechať si udržať si niečo v pôvodnom, neporušenom stave • ponechať sipodržať si: napriek kritike si nechal, ponechal svoj názoruchovať sizachovať si: zachovať si názor, česť, uchovať si svoju mienkuzastaráv. zadržať si


obstaviť 1. práv. z úradnej moci prestať vyplácať plat, mzdu a pod. • zastaviťzadržať: plat mu okamžite obstavili, zastavili, zadržaliurobiť obstávkupráv. sekvestrovať (vziať do vnútornej správy): sekvestrovať, obstaviť majetok

2. p. obklopiť 2


potlačiť 1. vôľou zabrániť prejavom citov, telesných pocitov a pod. • premôcť: potlačiť, premôcť zlosť, hnevzadržať: zadržal ostré slovo, ktoré sa mu tislo na jazykprekonať (niečo nepríjemné, bolestivé): prekonať svoju lenivosť, začínajúcu sa chrípkuexpr. ututlať: ututlať v sebe rodiaci sa citudusiťzadusiťutajiťutlmiťstlmiťumlčať: udusiť v sebe túžbu za niekým; utajila, utlmila svoj horúci cit; stlmiť žiaľ; umlčať svoje nárokyprehlušiť: prehlušiť výčitky svedomiazabrániťubrániť sa: zabrániť, ubrániť sa slzám, potlačiť slzy

2. zobrať niekomu právo na niečo (najmä na slobodu), nespravodlivo s niekým naložiť • zdeptať: kolonizátori potlačili, zdeptali domáce obyvateľstvoexpr.: ubiťugniaviť: ubiť, ugniaviť povstalcovumlčať: umlčať hlasy proti diktatúrezničiťzlikvidovať: zničiť, zlikvidovať povstaniezdolaťporaziť (spôsobiť niekomu porážku): poraziť, zdolať povstalecké oddiely

3. p. potisnúť 1, 2


premôcť 1. fyzickou al. duševnou silou nadobudnúť prevahu nad niekým, niečím • prekonať: je taký silák, že každého premôže, prekoná; svojou rozhodnosťou a odvahou prekonal protivníkaporaziťprevládaťprevládnuťuvládať: poraziť súpera; prevládal, prevládol staršieho brata; porazil, prevládol v matematike všetkýchhovor. položiť: jeho odvaha ma položilazvíťaziť (nad niekým): mužstvo zvíťazilo nad silným súperomnabiť (v športovom zápolení): nabiť súpera v hokejišport. slang. prevalcovať: mužstvo nás prevalcovalozdolaťzničiťzmôcť: vojsko zdolalo, zničilo mesto; všetky prekážky sme postupne zdolali, zmohlipopremáhať (postupne, viac osôb, prekážok a pod.) • zvládnuťkniž. preklenúť: zvládnuť, preklenúť hospodárske ťažkostipodrobiť sizdrviťrozdrviť: podrobiť si národ, zdrviť súperazlomiťprelomiťoblomiť: zlomiť, prelomiť synov odporzaprieť: musí zaprieť svoje vladárske chúťky

2. vôľou stlmiť city a ich prejavy, telesné stavy a pod. • prekonaťpotlačiť: premôcť, potlačiť smútok, zvedavosť, predsudky, plačnedať najavoudusiťzadusiť: nedala najavo svoju radosť; udusiť, zadusiť slzy, hnevzadržať: zadržať zlosťovládnuťopanovaťskrotiť: nemohol ovládnuť, opanovať svoj odpor k povýšenému správaniu sa; skrotiť zlosťexpr. ututlať: ututlať v sebe túžbu pomstiť sautajiť: utajiť radosťumlčaťprehlušiť (zabrániť prejaveniu sa): umlčať, prehlušiť výčitky svedomia

3. (o citoch a ich prejavoch, o telesných stavoch) nadobudnúť u niekoho prevahu • opanovaťovládnuť: po namáhavej ceste nás premohla, opanovala, ovládla únavapreniknúť: prenikol ma pri tej predstave strachzmôcť: zmohol ho hladprevládnuť: prevládla v ňom túžba po pomstehovor.: vziaťzobrať: choroba ho vzala, zobrala


prichytiť 1. zľahka niečo chytiť a v danej polohe držať • pridržaťpodržať: vrchnák treba opatrne prichytiť, pridržať; dvere chvíľu prichyť, podrž, aby sa nezapleslizachytiťzadržať: rukou zachytila, zadržala záclonu a hľadela von

2. pevne al. voľnejšie k niečomu pripojiť • pripevniťupevniť: prichytiť, pripevniť si vlasy sponou; prichytiť, upevniť obraz príchytkou, kolíkom; prichytila, upevnila rukáv špendlíkomhovor. expr.: pricviknúťpricvaknúť (zaklinením): prst pricviknutý, pricvaknutý medzi dverami

3. chytiť obyč. pri nedovolenom čine • dochytiťhovor. expr.: nalapaťnachytať: nachytať syna pri klamstvepristihnúť: zlodeja prichytili, dochytili, pristihli priamo pri čine; dáva si pozor, aby ho nenachytali, neprichytili pri čiernej jazdedostriehnuťvystriehnuť: zlodej sa nedal dostriehnuť; napokon bandu vystriehlidolapiťdostihnúťzastaráv. dopadnúť: páchateľov dolapili, dostihli, dopadli na útekupolapiť: vinníka už dlhší čas nemožno polapiťzried. zastihnúťprekvapiť: nik nás v úkryte nezastihne, neprekvapíexpr.: prichlopiťprichlopnúť: smrť ju prichlop(i)la na cestáchhovor. expr.: privrznúťpriškripnúťprištipnúť (dostať do ťažkého položenia, obyč. do väzby): keď ho privrzli, priškripli, napokon sa priznal; prištipnúť pri krádeži niekohonár. dopáčiť (Dobšinský)fraz. dostať do úzkych: je si istý, že ho nedostanú do úzkychusvedčiť (svedectvom dokázať niekomu vinu): usvedčiť niekoho z klamstvasubšt.: načapať • čapnúť


pristaviť 1. dodatočne postaviť • pristavaťpribudovať: k domu pristavili, pristavali, pribudovali ešte jedno poschodieprimurovať: k stavbe primurovať garážpopristavovať (postupne, viac vecí)

2. dať, postaviť do tesnej blízkosti niečoho • prisunúť: vlak pristaviť k nástupisku č. 2; k obloku treba pristaviť, prisunúť stoličkupritisnúťpritlačiť: skriňu pritisli, pritlačili ku gaučupritiahnuť (pristaviť ťahaním): sudy pritiahnuť bližšie k sebepriraziť (prudko pristaviť): prirazila si stolček k nohepopristavovať (postupne, viac vecí)

3. spôsobiť, aby niekto, niečo prestalo postupovať, ísť • zastaviť: pristaviť, zastaviť na ulici známeho; vodiča pristavila, zastavila polícia; koňa pristavili, zastavili až na konci dedinyzadržať: zadržať bežiaceho zlodejazavrátiť (zahnať späť): zavrátiť čriedupopristavovaťpozastavovať (postupne, viac jedincov)


utajiť podržať, uchovať v tajnosti; urobiť nepozorovaným • zatajiťzamlčať: správu pred nami utajili, zatajili, zamlčaliskryťukryťzakryť: zločin, hnev sa mu nepodarilo skryť, ukryť, zakryťzahladiťzastrieťzamaskovať (zariadiť, aby sa niečo neodhalilo): stopy činu zahladili, zamaskovali; svoj strach navonok zastrelhovor. expr.: zatušovaťututlaťzatutlať: nezhody v rodine vedeli zatušovať, ututlať; zatutlať škandálpotlačiťpremôcťudusiť (nedať najavo; o citových prejavoch): potlačí, premôže pred ním sklamanie; zapchá si ústa, aby udusila smiechzadržaťzdržať: z(a)drží plač, aby neprezradila svoje citypritajiť (sčasti utajiť): čosi z rozhovoru i pritajila

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

zadržať, -í, -ia dok.

1. (koho, čo) niekoho al. niečo padajúce, klesajúce zachytiť, podoprieť: Bol by sa celkom zvalil, keby ho Kubo nebol zadržal mocnou dlabou. (Hor.) Chytíš tu, tam ti padá, tam zadržíš, tu sa ti rúti. (Urb.)

2. (čo) rukou, nohou, prípadne nejakým predmetom podržať, pridržať (obyč. na chvíľu): Lejla zadrží kolísku nôžkou. (Vaj.) Podával Petrovi vrece. — Roztvor a zadrž! — vravel. (Švant.) Jančuš ju (ruku) chcel zadržať, ale potom ju pustil. (Min.)

3. (koho, čo) al. činnosti, zamedziť, prekaziť pohyb, znemožniť niekomu pohyb, postup: Zadržal rukou ženu, lebo chcela odísť. (Štef.) Počkaj — zadržala ho ramenom. (Jes.) Dohoní každého. Zadrží z kabát. (Jes.) Kapitán prudko zadržal koňa. (Min.) Nikto nás nemohol zadržať. Pustili sme sa cez most. (Pláv.) Nič na svete by vás nebolo mohlo zadržať. (Karv.) Oznámil do telefónu, že Rusi postupujú veľkou silou, že ich nemožno zadržať. (Taj.); šport. z. protihráča, útočníka, z. útok;

4. (koho) zabrániť niekomu v odchode, nedovoliť niekomu odísť, prinútiť zostať (často za účelom pohostinstva), zdržať: Keď chcel aj Tomáš odísť, palier ho zadržal: „Ty ostaň tu!“ (Zúb.) Ľudovíta zadržal starý pán na noc. (Vaj.) Pánov na moju radosť zadržala i na večeru. (Tim.)

5. (koho, čo) vziať do väzby, úradnou mocou obmedziť pohyb niekoho, niečoho: z. obvineného, podozrivú osobu, špióna ap.; polícia zadržala 10 ľudí; Tam a tam zadržali nákladné auto obchodníka, plné liehu! (Jil.) Keby ste pobadali, že niekto niečo tento..., hneď zadržať a hlásiť mne. (Urb.)

6. zried. zastaviť sa na chvíľu, ostať stáť, postáť: Súdruh, nestúpaj ta! Zadrž, cúvni! (Fr. Kráľ)

7. (čo) vytvorením prekážky niečo nahromadené zachytiť, zastaviť: t., vodu (priehradu); Vychudnuté konáre stromov nevedeli zadržať všetok sneh, ktorý sa nedávno nasypal. (Jil.)

8. (čo) niečo vyvíjajúce sa, plynúce zastaviť, zabrániť vývoj niečoho: t. vývin, pokrok rozvoj;

9. (čo) potlačiť, premôcť, ovládnuť: z. dych, slzy, plač, kašeľ, smiech, úsmev; zadržaný hnev; Chcela ju (lož) zadržať, udusiť v sebe. (Urb.)

z. jazyk za zubami neprehovoriť; z. slovo (slová) na jazyku (na perách) úmyselne nevysloviť, nepovedať, zamlčať;

10. (čo) zachovať, uchovať, udržať, podržať: pôda zadrží vodu, vlahu ap.; z. rovnováhu; z. istú mieru (Jégé); zastar.: Pečivo od bokov odstane a nezadrží formu. (Vans.) Chorváti sú ťá šťastná haluz, ktorá si ústavu i slobodu zadržala. (Vaj.)

11. (čo) (o peniazoch, o plate ap.) nevydať, nevyplatiť, podržať: z. peniaze, plat; Napokon navrhla zadržať na eventuálne závady dvadsať percent sumy. (Gráf) Čo dali navyše, to zadržal (Taj.) nechal si, neodovzdal.

12. (čo) (o zásielke) nedoručiť, ponechať u seba: poštár opovážil sa zadržať časopisy. (Vaj.)

13. trochu zastar. (čo) dodržať, splniť, zachovať: z. sľub, slovo, vernosť; Do roka nehnem sa z domu, to i zadržím. (Tim.)

14. zried. (koho) zaneprázdniť, zabaviť, zdržať: Práce zadržali ma, a tak aspoň dom chcel som vidieť. (Vaj.) Pomáhal som Margitke a potom ma kniha zadržala. (Smrč.)

15. zastar (čo) urobiť, vykonať: Musím zadržať exekúciu. (Jes.) Odpoludnia zadržali konvent (Tim.) usporiadali;

nedok. k 1-4, 7-15 zadržiavať, k 1-4, 7-10, 12 zadŕžať, -a, -ajú, k 2, 3, 5, 7-15 zadržovať, -uje, -ujú

|| zadržať sa

1. zachytiť sa, prichytiť sa, pridržať sa: Zatackala sa a zadržala sa až pri dverách. (Jil.) Ako sa človek môže zadržať, ak spadne na ľadovom svahu. (Bedn.)

2. zdržať sa, zastaviť sa, ostať niekde na čas: Kam podel sa a tobôž, kde sa zadržal zas náš hrdina? (Jes.); pren. Dôkladnosť, s akou sa Kalinčiak zadržal pri týchto postavách, nasvedčuje... (Mráz) dôkladne ich vykreslil.

3. hovor. (ku komu, proti komu, pred kým i bezpredm.) v konaní, v správaní sa zachovať, prejaviť sa, ukázať sa istým spôsobom: Negalantne zadržal sa k Aranke. (Kuk.) Vy ste sa proti Ilonke mrzko zadržali. (Jégé) Vyzvedal sa potmehúdsky richtár, aby sa zadržal pred žandármi. (Kuk.) Pochválili princa, že sa dobre zadržal. (Dobš.)

4. zastar. udržať sa, vydžať, zachovať sa. Sila naša zadržala sa v rozpadnutosti našej. (Štúr) Nemohol sa zadržať, aby nepoznamenal. (Urb.);

nedok. k 1, 2 zadržiavať sa

|| zadržať si trochu zastar. (čo) podržať si, ponechať si, nechať si; zachovať si, uchovať si, udržať si: Pravdaže si svoju mienku zadržím. (Jégé) No jednak zadržím si svoju tajnosť. (Tim) Nech si zadrží svoj charakter. (Kuk.) Ak si chce „honorzadržať, musí všetkému vyhnúť. (Taj.)

Morfologický analyzátor

zadržať dokonavé sloveso
(ja) zadržím VKdsa+; (ty) zadržíš VKdsb+; (on, ona, ono) zadrží VKdsc+; (my) zadržíme VKdpa+; (vy) zadržíte VKdpb+; (oni, ony) zadržia VKdpc+;

(ja som, ty si, on) zadržal VLdsam+; (ona) zadržala VLdsaf+; (ono) zadržalo VLdsan+; (oni, ony) zadržali VLdpah+;
(ty) zadrž! VMdsb+; (my) zadržme! VMdpa+; (vy) zadržte! VMdpb+;
(nejako) zadržiac VHd+;
zadržať_1 zadržať zadržať_2 zadržať

Zvukové nahrávky niektorých slov

zadržať: →speex →vorbis

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor