zadok, -dku m.
1. zadný diel, zadná časť, zadná strana niečoho (op. predok): z. voza; Auto zabrzdí a cúvne zadkom. (Heč.) Barbora obzerala od predku, od zadku, svietiac si k tomu sviečkou. (Jégé)
2. sedacia časť ľudského tela; zadná časť zvieracieho tela: široký z.; udrieť niekoho po z-u, kopnúť niekoho do z-u; ovce s tučným (zrazeným ap.) z-om; hádzať z-om (z-ami) (o zvieratách, napr. o koňoch), pren. (o človeku) protiviť sa, stavať sa na odpor, odmietať; šarvanec s vyšibaným zadkom (Švant.) s roztrhanými nohavicami hovor. expr.: voziť sa po z-u sediačky sa pohybovať; nadvihnúť sa na pol z-u trocha, máličko, nepatrne
● niž. hovor.: pchať sa niekomu do z-u, lízať, vytierať niekomu z. (z-y) podlizovať sa, zaliečať sa; krútiť sa niekomu okolo z-u venovať mu celý čas, byť stále pri ňom; hovor. expr. bežať (behať) ako s nasoleným z-om, bežal, skákal ap., akoby mu z. nasolil, soľou ponatieral rýchlo, zmätene; sedieť s nasoleným z-om nepokojne; hovor. expr.: svrbí (svrbel) ho z. nemôže (nemohol) vydržať, dočkať sa, je (bol) netrpezlivý; sedieť na z-u byť spokojný s tým, čo je; niž. hovor.: byť v z-u zle obísť; padnúť na z. dostať strach; vulg. môžeš mu i do z-u trúbiť čokoľvek budeš robiť, nič nepomôže; Nebude spokojná, ani keď jej zadok šípom vytrieš (Heč.) keď ju vybiješ; niž. hovor. robiť si z úst z. vulgárne hovoriť; expr. chrániť si holý z. (Min.) starať sa o najnevyhnutnejšie, najdôležitejšie veci pre život;
zadoček, -čka m. zdrob. expr. malý zadok: (Sestra) hodí mu dlaňou na zadoček. (Heč.);
zool. tretí hlavný článok tela hmyzu;
zadočkový príd.: z-é žľazy, z. otvor