Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

zadný príd. kt. je vzadu, op. predný: z-á izba, z-é sedadlo, koleso, z-é nohy (zvierat), z-é vrecko (nohavíc)

● nechávať (si) z-é dvierka otvorené rátať s ústupom; → pamätať na z-é kolesá, dvierka; stavať sa na z-é (nohy) odporovať

zadný -ná -né príd.

zadný príd.

1. umiestnený vzadu, nachádzajúci sa vzadu (op. predný): z. vchod; z-á izba, z-é dvere, z-é schodište; z-á časť; z. dvor, z-é staviská; z-é sedadlo, operadlo; z-é koleso; z. vozeň; z-é nohy (u zvierat); z-é plutvy; pren. z-é myšlienky (Kuk.) nepoctivé, nečestné; šport. z-é rady obrana; krajč. z-é vrecko na zadnej časti odevu; z. steh ktorý má aspoň jeden prepich; biol. z-é črevo oddiel tráviacej rúry embrya, z ktorého vznikne hrubé črevo; fon., anat. z-é podnebie vélum, mäkké podnebie; fon. z-é samohlásky (u, o) pri artikulácii ktorých je jazyk posunutý dozadu a mierne naddvihnutý; fot. z-é osvetlenie zvláštny druh plastického osvetlenia, pri ktorom prevažujú tienisté časti objektu; geogr. Zadná India polostrov v juhovýchodnej Ázii

● hovor.: pamätať (myslieť, nezabudnúť) na z-é kolesá (kolieska) na nepredvídané okolnosti, myslieť na budúcnosť; nechať si (ponechať si) otvorené z-é dvierka počítať s inou možnosťou; stavať sa (postaviť sa) na z-é nohy protiviť sa, stavať sa na odpor (postaviť sa na odpor);

2. zastar. menej hodnotný, druhoradý, podradný, pozadný: odbaviť žobráka vareškou zadnejšej múky (Kuk.)

zadný príd
1. umiestnený vzadu, nachádzajúci sa vzadu (op. predný): nevypráhaj predného (koňa), to je švagra mojého, lež vypráhni zadného, to sú moje samého (RL 15.-16. st); tehdy gey ma tu yzbu zadnu pustiti (P. ĽUPČA 1555); predny strana hrdla ge podhrdlina, zadnya ssiga (KoB 1666); aby užywal spolu zadnyu yzbu a komoru (BÁNOVCE n. B. 1667); kolesa zadnye par 1 fl, 50 den (KRUPINA 1721); ultimus: posledny, ostatny, zadny (KS 1763)
L. voj agmen constituere: zadni huf zawírati (WU 1750) zadné šíky; canere receptui: znameni trubiti wogňe na zadne odwraceni, nazadek utekati (KS 1763) ústup; z-é črevo (konečné), z-é črevo, strevo anat konečník: o strewu zadnim konečnem (RN 17.-18. st); alvus: zadny čzrewo, odchod brucha; longanum: zadny strewo, čzrewo (KS 1763); z-á strana lode, šífu korma: puppis: zadek lodi, hagowa, zadna strana lodi, ssyffa (KS 1763); z-á pečená zadné pečené, pečienka: lumbuli: plúcowá pečeňa, zadny pečena; lumbuli tosti: smažená žadny (!) pečénka (KS 1763)
F. za prednjmi kolesmy, zadnie se wleču (SiN 1678) o predvídavosti; respice finem: ohlédey se na zadnj kolesa (PD 18. st) pamätaj na budúcnosť
2. menej hodnotný, horšej kvality, druhoradý, podradný, pozadný: czo se pak zadniho piwa doticse, to muze (krčmár) wzdaty za menssy czenu (P. BYSTRICA 1506); zadnieho prosa mettr 6 (TRENČÍN 1647); zadnemu mistrowi nebude slobodno na prednim šlaku lepssy wlnu zatkat nežli zadny (CA 1675); cretura: zadnj mauka (FO 1737)