Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma

zadrieť -ie -ú -dretý/-drený dok.

1. i zadrieť sa drením (význ. 1) vniknúť, zapichnúť sa: z. člnom do brehu, trieska (sa) mu z-la do ruky;

pren. expr. chlad (sa) z-l až do kostí

2. expr. zaprieť (význ. 2), zabŕdnuť: musí z. do každého;

nedok. zadierať -a

// zadrieť sa (o súčiastkach) (zavarením, zaseknutím) prestať fungovať: motor sa z-l; z-etý piest;

nedok. zadierať sa

// zadrieť si drením (význ. 1) si zapichnúť (do tela): z. si tŕň do nohy

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
zadierať ‑a ‑ajú nedok.; zadierať sa

dobiedzať nedať pokoj niekomu • dotieraťbyť dotieravý: vytrvalo dobiedzal, dotieral do nás; k sestre bol vždy dotieravýdorážaťdoberaťdoberať si: poznámkami dorážala do svojej kolegyne; doberal (si) všetkých spolužiakovpokúšaťdráždiťpichaťpodpichávaťpodpichovať (s úsilím vyprovokovať reakciu): toľko pokúšal, podpichoval, až som sa nahnevalnaberaťexpr.: zadrapovaťzadrapkávaťzabŕdaťzapáraťzadierať (útočne dobiedzať): rada naberala svojho muža; rada zapárala, zadrapovala do svojho mužaexpr.: bodaťpodkušovaťpodkušiavaťdopaľovaťdojedaťdodieraťdodievaťdokúčaťdomŕzaťdožieraťdolípaťdoskakovaťdrapkať: Čo toľko dopaľuješ, domŕzaš, doskakuješ?expr.: začínaťšpáraťštúraťštipkaťvŕtaťrýpaťryťbagrovaťhovor. expr.: vyrývaťštuchať: Nevyrývaj!hovor. orať (do niekoho) • hovor. expr.: dobŕdaťdopekaťnár. expr. nadŕľať (Tajovský)nár.: prehárčaťnapekať (Timrava)kraj. dostupovať (Rázus, Šoltésová)subšt.: štengrovať • hecovať


domŕzať expr. sústavne nedať pokoj a tým spôsobovať podráždenie • dobiedzať: domŕzal, dobiedzal, aby mu kúpili bicykeldráždiťexpr.: podpichávaťpodpichovaťdopichovať: dráždila, dopichovala kolegyňu útočnými poznámkamihovor. omŕzať: deti omŕzali otca otázkamiexpr.: dopaľovaťdojedaťdožieraťdoskakovaťdolípaťdohúdaťdokúčať: toľko dojedala, dohúdala, až tresol dvermibyť dotieravýdotieraťdorážaťpokúšaťexpr. odŕhať (neodbytne domŕzať): sústavne doráža do suseda; pokúša, odŕha nás s hocičímnaliehaťvymáhaťhovor. tlačiť (zároveň žiadať): naliehal, tlačil na vedúceho, aby mu zvýšil platdoberaťdoberať sinaberať (mierne domŕzať): rada doberala, naberala svojho mužaexpr.: zabŕdaťzapáraťzadieraťzačínaťštúraťštipkaťdrapkaťvŕtaťrýpaťryťhovor. orať (do niekoho) • hovor. expr.: vyrývaťštuchaťfraz. expr. píliť niekomu uši/hlavusubšt.: hecovať • štengrovať


podpichávať, podpichovať expr. znepokojovať zlomyseľnými, nepríjemnými rečami • expr. pichať: podpichával, pichal ho ironickými narážkamiexpr.: podkušiavaťpodkušovaťpodkúšať: cez hodinu podkušiava spolužiakadráždiťpopudzovať (vyvolávať nepríjemné pocity, reakcie): jej pohľad ho dráždi, popudzujeexpr. bodať: otázky ho nepríjemne bodajúexpr.: zapáraťzadieraťzadrapkávať: mládenci zapárajú, zadierajú do dievčatprekárať (žartovne podpichávať): v škole ho prekárali, že je zo všetkých najmenšíexpr.: zabŕdaťdobiedzať: nechajte deti na pokoji, nezabŕdajte, nedobiedzajte do nichdoberaťdoberať sinaberaťexpr.: dopaľovaťdotieraťdodievať: doberať (si), naberať kamaráta pre jeho pracovitosť; dotierať, dodievať do niekoho posmešnými rečamiexpr. začínať: Nezačínaj stále!expr.: štúraťštipkaťhovor. expr. štuchať: jedovato do seba štúrali, štuchali; štipkal ženu svojou iróniouhovor. expr. vyrývať: stále vyrývajú, nedajú pokojahovor. orať (do niekoho) • subšt.: štengrovať • hecovať: štengrujú, hecujú kamaráta, aby platilprovokovať (k zlej činnosti): provokuje dieťa k zlostiexpr.: badúriťbadurkať: badúrila, badurkala zaťa proti rodineštvaťhuckaťnár. huškať (nahovárať na zlé) • navádzať (nahovárať na niečo nenáležité)


zadierať p. podpichávať


zadierať sa porov. zadrieť sa


zapárať expr. rušiť pokoj niekoho, znepokojovať rečami al. iným spôsobom • expr.: zabŕdaťzadieraťzajedať: zapára, zabŕda, zadiera do každého; Čo do mňa zajedáš?expr.: podpichovaťpodpichávaťhovor. štengrovať (nabádať na isté konanie) • expr.: zadrapovať sarýpaťvŕtaťpichaťštúrať (hľadať príčinu na spor): zadrapovať sa do každej maličkosti; rýpe, vŕta, štúra do všetkéhoexpr. obtierať sa: stále sa musí o mňa obtieraťprovokovať (vyvolávať konflikt) • expr.: dobiedzaťdotieraťpokúšať

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

zadierať (sa), -a, -ajú nedok. (do čoho) zachytávať sa, zapierať sa, vrážať: Aby rukoväť nezadierala niečím do dlane. (Švant.); jesenný vietor, zadierajúci do strechy (Gab.); Horúci vzduch syčal a zadieral sa do žeraviny. (Hor.); pren.: Ľúbosť zadiera do hlboka, zadáva boľavé rany (Kuk.) hlboko zasahuje, preniká. Do hláv všetkých zadierala sa smelá myšlienka (Pláv.) všetkých opanúvala, získavala si. Pritvrdo útočil Matuška na spisovateľov, zadieral sa do jednotlivých diel (Tat.) podroboval ich ostrej kritike.

z. do živého dotýka sa v reči chúlostivej otázky;

dok. zadrieť sa

|| zadierať (do koho i bezpredm.) podkušiavať, doberať, dráždiť niekoho, zabŕdať; vyhľadávať zádrapku, zadrapovať: Čo ho nepáli, kazí o milých päť, nad každého sa vypína, do každého zadiera. (Karv.) „Dajte pokoj,“ zastal sa podplukovníka. „Vždy len zdierate.“ (Min.);

dok. zadrieť


zadrieť, d-rie, -drú, rozk. -dri dok.

1. (do koho i bezpredm.) zastarieť sa do niekoho, podpichnúť, podkušiť niekoho, zabŕdnuť, zarýpať do niekoho: Neopovážil sa zadrieť ani jedinkým slovom do Handrbolcov. (Švant.) „Bol som informovaný, že vy ste tuná agrárnickým bohom“ — zadrel uštipačne (Zgur.)

2. zried. (do čoho, o čo) zachytiť sa, zaprieť, zavadiť: Zadné kolesá zadreli do blatníkov. (Krno) Keby sme tak náhodou zadreli o zem chvostom vzdušného plavidla. (Tat.); pren. Vetrík pofukoval a kedytedy zadrel do pahreby (Hor.) zadul, zafúkal. Pauliny iba niekoľkými prekladmi zadrel o jeho tón (Vaj.) upozornil naň.

hovor. z. do živého dotknúť sa v reči chúlostivej otázky;

nedok. zadierať

|| zadrieť sa

1. (do čoho) zachytiť sa, zapichnúť sa, vraziť, zadrieť: Triesočka zadrela sa jej do ruky. (Vaj.) Okraj kufra zadrel sa mu do sluchy. (Heč.); pren.: trápne ticho, ktoré sa zadrelo do duší (Urb.) zaujalo ich, opanovalo ich; Bolo to prvéprečo“, čo sa im zadrelo do srdca (Kuk.) čo ich začalo znepokojovať, trápiť.

2. odb. (o súčiastkach stroja) znehybnieť následkom silného trenia (pri zlom mazaní al. pri vniknutí cudzej hmoty medzi trecie plochy), zaseknúť sa: piest, motor sa zadrel;

3. expr. zried. (do koho, do čoho) zastarieť sa, zabŕdnuť, zadrapiť sa, zadrieť: Ešte i do tej čaptavej nohy jeho sa zadrela. (Tim.);

nedok. zadierať sa

|| zadrieť si (čo do čoho, star. kniž. i v čo) zabodnúť si, pichnúť si niečo ostré pod kožu: t. si triesku; Lev tŕň si zadrel v labu. (Vaj.)

Morfologický analyzátor

zadierať nedokonavé sloveso
(ja) zadieram VKesa+; (ty) zadieraš VKesb+; (on, ona, ono) zadiera VKesc+; (my) zadierame VKepa+; (vy) zadierate VKepb+; (oni, ony) zadierajú VKepc+;

(ja som, ty si, on) zadieral VLesam+; (ona) zadierala VLesaf+; (ono) zadieralo VLesan+; (oni, ony) zadierali VLepah+;
(ty) zadieraj! VMesb+; (my) zadierajme! VMepa+; (vy) zadierajte! VMepb+;
(nejako) zadierajúc VHe+;

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor