zacpať dk 1. komu čo s čím, čo nahromadením, navrstvením niečoho uzatvoriť, upchať, utesniť niečo: (Regina Sofii) z blatem gegj usta naplnila a zacpala (PEZINOK 1650); zacpag dobre zwrchu sklenicu a wistaw na slunce (RN 17.-18. st); obdere ceram auribus: ussi woskem zacpati (KS 1763); ktera (hniloba) sa stawa, kdyz su zacpane a zapalene slezini (LDo 1792) F. z. ústa komu umlčať niekoho: kterimžto by mohol (listom) zacpaty usta utrhačuw (D. LÚKA 1662); kdo by mohl tolik platna mjti, aby wssem pomluwačům usta zacpal (SiN 1678) 2. čo privrieť, zatvoriť niečo: gestlj ho litugess wicz než ho ssanugess, zacpag bleskem oczy (BV 1652); pro tu pričinu citi žena, gako se matka pohibuge hore od spodku až k žaludku, a tak bude zacpana a krw se zadržj (RT 17. st); y zacpali sa usta geho (Alcimove) y porazeň gest sslakem (KB 1757); Buch mug zeslal angela sweho a zaczpal usta lwuw (Káz 18. st) 3. čo vyliečiť, odstrániť niečo: zlatu žilu zacpati. W mesyci maii destillug wodku ze zeliny, genž slowe kurinoha, portulaca. Tu wodku častokrate užiweg, zmačeg w nieg sstečku a prilož na konec žlateg (!) žili (RT 17. st); -ávať ndk 1. k 1: stipare dolium: sud zacpáwati (DQ 1629); ze nyekdo zaczpawal okna (SKALICA 1684); 2. k 2: ony po wssech lidech očy swe rozpusstagu a sem y tam obyhagu, tito, tito ussy Božj, aby newislissal a se nesmilowal, zacpawagu (SK 1697); od nemocnich bidnich ludj, wassich podanich služebnikow utekate, očy od nich odwracate, nosi zacpawate, na zem plugete (MiK 18. st) 3. spôsobovať zápchu: hrussky a granatowe gablka stiskagj, stahugj (:zacpawagj:) zaludok (KoB 1666); newypekly (chlieb) pruduchy zaczpawa a kamen diela y dussnotu (HL 17. st); wodka z trnok palena lecikedi užita, zbitečna, pochot twrdi, zacpawa a mnohokrate y smrt prinassj (PR 18. st) 4. čo (o priestore) zahusťovať niečo: stipo: zhusta sadjm, scesnugem, zacpáwám; constipo: zacpáwám, stláčám; instipo: wecpáwám, zacpáwám, zhusťugem, zahusťugem, husto sadjm (KS 1763); zacpávať sa ndk do čoho vtesnávať sa, napchávať sa do niečoho: osoby, ktere se do takowich žiwotkuw zacpawagu (ŠD 1784); zacpávať si ndk zapchávať si: netoliko nechtelj ge (prorokov) slissetj, ale y ussy swe sobe zacpawalj (CS 18. st)