zacieliť -i -ľ! dok.
1. namieriť (význ. 1), zamieriť: z. (puškou) na terč, na zajaca
2. zamerať (význ. 2), orientovať: z. pozornosť na niečo; náučné z-enie diela;
nedok. zacieľovať
// zacieliť sa zamerať sa, orientovať sa: autor sa z-l na psychiku postáv;
nedok. zacieľovať sa
cieliť 1. zameriavať (zbraň) na nejaký cieľ, určovať smer strely • zacieľovať • zalícovať • mieriť: cieli, mieri do terča; cieli, zacieľuje na holuby • triafať (zasahovať cieľ strieľaním, hádzaním a pod.): loptou triafa do brány
2. p. smerovať 3
orientovať sa 1. mať dostačujúce vedomosti o (svojej) polohe, o situácii, o stave v istom odbore a pod. • vyznať sa • mať rozhľad • mať prehľad: dobre sa orientuje, vyzná sa v meste, v cudzom prostredí; má prehľad o veciach; v politike má (dobrý) rozhľad • byť informovaný: v odbore je dobre informovaný • rozumieť sa (niečomu, do niečoho): rozumie sa športu, rozumie sa do športu
2. usmerňovať svoju činnosť istým smerom, na dosiahnutie istého cieľa • zameriavať sa • zacieľovať sa • upriamovať sa: výskum sa orientuje, zameriava, zacieľuje, upriamuje na vyliečenie rakoviny • sústreďovať sa • smerovať: publicistika sa sústreďuje na aktuálne problémy; politika smeruje k zachovaniu sociálneho mieru • kniž. sledovať: sledovať iba svoje záujmy • poznať: pozná len vlastný prospech
zacieľovať p. cieliť 1
zacieliť, -i, -ia, rozk. zacieľ dok.
1. (na koho, na čo, do koho, do čoho i bezpredm.) namieriť (obyč. zbraňou) na nejaký objekt (cieľ), zamieriť: Zacielil som si na zajaca. (Ondr.) Chladnokrvne zacieli Svatnayovi priamo do čela. (Vaj.) Dokrivkal ku guľometu, zacielil — no spúšť nepotiahol. (Žáry); každý, na koho zacieli (pouličný fotograf) svoj objektív (Jil.); pren. Oko začudovane zacielilo na mladého človeka (Karv.) pozrelo sa;
odb. postaviť zámernú pomôcku do smeru na zameriavaný bod;
2. (čo, na čo, proti čomu, proti komu, k čomu) usmerniť nejakú činnosť, zamieriť, zamerať: tvorba zacielená na svetové úsilie zachovania mieru vo svete (Pláv.); Všetko vtelil do veršov a verejne ich zacielil. (Heč.)
3. (k čomu, kam) dať sa, pustiť sa nejakým smerom, obrátiť sa smerom k niečomu, zamieriť; pren. (Fraňo Kráľ) zacielil pevne k socialistickému realizmu. (Chorv.);
nedok. zacieľovať, -uje, -ujú
|| zacieliť sa (na čo) usmerniť svoju činnosť na niečo, zamerať sa;
nedok. zacieľovať sa: Zacieľuje sa na to, čo narastalo a smerovalo vpred. (A. Mat.)