Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma

zachytiť dok.

1. uchopením zabrániť neželateľnému pohybu, zadržať, chytiť: z. zamdlievajúceho, z. niečí úder; z. očko na pančuche zabrániť páraniu

2. odhalením (a pridržaním) prekaziť (možný dôsledok): z. nepriateľský útok, z. tajný list, z. prihrávku

3. obmedzením pohybu nahromadiť, zadržať, podržať: priehrada z-í množstvo vody

4. (zľahka) upevniť, prichytiť, pripevniť: z. sklo (klincami) o rám; z. vlasy do gumky, sponkou

5. pri pohybe sa niečoho (mimovoľne) dotknúť al. niečo zasiahnuť: z. lyžou (o) kameň; bije, kadiaľ z-í

6. zastihnúť (význ. 1): búrka ho z-la v lese; z-l ich pri práci

7. zmyslami al. prístrojom postihnúť, všimnúť si, zaregistrovať: z. signál; z. niečí pohľad; nez-l ani slovko; z. vysielanie pre školy

8. zaznamenať (význ. 1, 2): stenograficky z. priebeh rokovania; z. rozhovor na magnetofón; výtvarne, umelecky z-ená skutočnosť zobrazená;

nedok. zachytávať -a, zachycovať

// zachytiť sa

1. uchopením opory al. na prekážke sa zastaviť, zadržať sa, pridržať sa, prichytiť sa: padajúci kameň sa z-l o krovie; horolezec sa z-l lana

2. uviaznuť (význ. 1): nitka sa mu z-la vo vlasoch, šaty sa mu z-li o konár

3. nájsť oporný bod, oprieť sa: pohľad sa nemal na čom z.; pri písaní článku sa nemal o čo z.;

nedok. zachytávať sa, zachycovať sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
zachytávať ‑a ‑ajú, zachycovať ‑uje ‑ujú nedok.; zachytávať sa, zachycovať sa

evidovať admin. mať, robiť záznam, prehľad, evidenciu o niečom • zaznamenávaťzaznačovaťzachytávať: evidoval, zaznamenával, zachytával všetky zmenyregistrovať (dávať do zoznamu): registrovať, evidovať všetkých kandidátovzapisovať (písomne evidovať) • protokolovať (zapisovať do úradného záznamu)


počúvať 1. sústreďovať sluch na vnímanie zvukov • načúvať: počúva, načúva, čo hovorí prednášateľ; rád počúva hudbu, rád načúva hudbezachytávať (ušami): zachytáva každé kazateľovo slovozastar. naslúchať: ticho naslúchať šumu stromovhovor. expr. natŕčať uši (zvedavo počúvať): za dverami natŕčať ušihovor. očúvať

2. získavať, dostávať informácie, správy • dopočúvať sa: počúvam, dopočúvam sa o tebe klebetydozvedať sa: dozvedáme sa, že sa chystá zdraženie nájomného

3. prejavovať poslušnosť • poslúchať: mladší počúvajú, poslúchajú staršíchbyť poslušný: od malička počúval, bol poslušnýpodrobovať sapodvoľovať sa (prejavovať súhlas s vôľou, želaním niekoho): vojaci sa podrobujú, podvoľujú rozkazomdávať na niekoho


všímať si 1. zrakom vedome vnímať, prejavovať záujem o niečo • venovať pozornosť (niečomu) • zaujímať sa (o niečo) • pozorovať: všímať si, pozorovať okolie, venovať pozornosť okoliu; všíma si, pozoruje každú maličkosť, venuje pozornosť každej zmene; zaujíma sa o všetky podrobnostizachytávaťzaznamenávaťhovor. registrovať: dieťa očami zachytáva, zaznamenáva, registruje, čo sa okolo neho robípozerať (sa)hľadieťdívať sa (so záujmom): pozerá (sa), hľadí, ako sa rastlinky vyvíjajúobracať pozornosť: teraz obráťte pozornosť na druhú stranu uliceprizerať sa: so záujmom sa prizerať na výrobný postupnár. šiacať si (Kukučín)

2. brať do úvahy niečo, brať ohľad na niečo (obyč. v zápore) • dbať (na niečo, o niečo): už si urážky nevšíma, nedbá na nehľadieťdívať sapozerať (sa): nehľadí, nedíva sa, nepozerá sa na jeho nedostatkyvidieť: vidí len seba

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

zachytávať, zachytávať sa p. zachytiť, zachytiť sa


zachytiť, -í, -ia dok.

1. (koho, čo; koho, čo za čo, čím) chytiť (obyč. niekoho al. niečo, čo sa pohybuje), uchopiť, zadržať: Keby Komára Ilčík nebol zachytil, bol by spadol z ohrady. (Urb.) Mladík ju zachytil do svojich rúk. (Fig.) Bol by sa vrhol na Fibíka, keby ho neboli zachytili kamaráti. (Fr. Kráľ) Podarilo sa zachytiť topiace sa dieťa za kabaničku. (Vans.) Mamenka zachytili Janka vystretými rukami. (Ráz.-Mart.) Kubo vystrel ruku a zachytil úder (Hor.) odvrátil; z. útok nepriateľa; z. prihrávku, loptu pri hre prevziať od spoluhráča al. odvrátiť strelu protivníka; z. očko (napr. na pančuche al. pri pletení) upevniť, aby sa nepáralo ďalej; Filtrujú zachytenú dážďovicu. (Fr. Kráľ) z. tekutinu napr. do nádoby, nádrže; pôda zachytí vlahu; z. vietor pomocou prekážky zabrániť prúdeniu vzduchu; z. vietor do plachiet obrátiť loď tak, aby ju vietor poháňal;

2. (čo) chytiť, schytiť do ruky, popadnúť, chmatnúť: Zachytí valašku, skočí medzi kriaky. (J. Kráľ) Keď čert písmo v hrsti mal, zachytil voz za oje a vytiahol ho ako pierce. (Dobš.) Ide na poľovačku; zachytil zvery a išiel. (Dobš.) Prepije všetko, čo zachytí (Tim.) k čomu sa dostane.

3. (čo, koho čím) pripevniť, upevniť, prichytiť, pridržať pomocou niečoho: Z okenných rámov vyberali klince na zachytenie skla. (Tomašč.) Chlap niesol na pleci valaškou zachytený košík. (Taj.)

4. (koho, čo) strhnúť so sebou (o niečom, čo sa rýchlo pohybuje): Zachytil ho remeň. (Ráz.) Zachytila ho transmisia stroja. (Urb.) Prúd zachytil dažďovú kvapku. (Jes.) Rozdrvil by všetko, čo by v ceste zachytil (valec). (Švant.) Prúd hrnúcich sa zemanov ho zachytil (a vliekol) na druhú stranu. (Kal.) Ten vyhral, kto na svoju stranu zachytil neuvedomelých ešte voličov (Taj.) získať; pren. Moyzes, hoci osudom zachytený, päťdesiatri roky vzdialený od národa svojho, pracoval (Vaj.) hoci bol osudom prinútený, okolnosťami strhnutý.

5. (čím o čo i bezpredm.) zasiahnuť, začiahnuť; dotknúť sa niečoho pri pohybe: V náhlosti zachytil štopárom o traverzu. (Hor.); z. nohou o brvno, o kameň; hovor. udrie, kade zachytí kde začiahne, kdekoľvek; Začal zeman chlapa biť, kadiaľ ho zachytil. (Jégé) Pochytili cepy a cupy-lupy, kadiaľ zachytili. (Dobš.)

6. (koho, čo) stihnúť, zastihnúť, chytiť, pristaviť, zastaviť, zadržať: Pobral sa teda, ale pri lifte ho zachytil minister. (Urb.) Šveda ho zachytil a predstavil ho akémusi mladíkovi. (Min.) Na pohrebe som sliedila za chvíľou, v ktorej by som mohla zachytiť Vojtu. (Bedn.) Zachytil (električku), ale iba o jednej nohe, ulepený na schodíku. (Urb.) Vprostred cesty zachytil ho dážď. (Tim.) Na mori nás zachytila búrka. (Hor.)

7. hovor. (koho) stretnúť a vziať so sebou: Čert zachytil žiaka sebou do mesta. (Dobš.) Ba i druhých zachytili na komédiu. (Kal.) Doktor ho zachytil prejsť sa za mesto. (Jes.)

8. (čo) zistiť, odhaliť, prichytiť, dopadnúť: Zachytili náklad letákov, pašovaných vo voze pod slamou. (Urb.); z. všetky prípady choroby včas zistiť a začať liečiť;

9. (čo) vyladením rozhlasového prijímača chytiť nejakú rozhlasovú stanicu: Raz náhodou zachytil české vysielanie z Moskvy. (Štef.) Znelku (rozhlasovej stanice) zachytil hneď. (Urb.)

10. (čo, čo čím) zmyslami postihnúť, zbadať, spozorovať, všimnúť si; pochopiť zmysel niečoho, porozumieť; vycítiť: Cítil falošný pohľad: zachytil ho zvláštnym zmyslom prenasledovaných. (Urb.) Zachytil posunok, zrejme adresovaný jemu. (Min.) Zachytil okom jej zjav. (Kuk.) Zachytili tóny hudby (Tim.) začuli. Natŕčal uši, aby zachytil, čo sa zhovárajú. (Hor.) Snažil sa zachytiť slová a ich zmysel. (Min.) Melódia bola jednoduchá, gitaristi ju zachytili (Bedn.) rozpoznali melódiu a pridali sa k nej. Chodil som, snažiac sa zachytiť takú ošemetnú vec: náladu. (Tat.)

11. (čo) vyjadriť, vylíčiť, vystihnúť, zobraziť rozličnými prostriedkami (napr. slovami, písmom, umeleckými postupmi ap.): zápisnične z. niečo (napr. priebeh rokovania); číselne, štatisticky, presne, schematicky z. niečo; v literárnom podaní zachytiť odraz pomerov (Mráz); poznávanie života, ako ho zachytili kritickí realisti (Pláv.) Len málo mohli sme zachytiť z bohatstva reči. (Škult.) Speváčku (maliar) štetcom zachytil na plátno. (Šolt.) Zachytiť tak nadšenie chlapcov na zvukový pás! (Gab.) Fotografia nevládala by lepšie zachytiť majstra. (Vlč.) To všetko zachytila filmová kamera. (Mor.);

nedok. zachycovať, -uje, -ujú i zachytávať, -a, -ajú

|| zachytiť sa

1. (koho, čoho; o čo; do čoho, na čom, za čo) zavesiť sa, zadrapiť sa na niečo, zadržať sa, prichytiť sa, prilepiť sa na niečom (obyč. o niekom al o niečom, čo je v pohybe a narazí na prekážku al. sa chce zastaviť): Juro skoro z nôh spadol, len že sa obloka zachytil. (Jégé) Náraz ich odsotil od steny, ale zachytili sa rukami druh o druha. (Fr. Kráľ) Zachytila sa jej (husi) o korienok laba. (Kuk.) Maťo zachytil sa rukami o ohradu. (Min.) (Sova) zachytila sa pazúrmi a zobákom (o okno). (Taj.) (Káčer) zachytil sa jej zobákom do peria. (Ondr.) Strom sa zachytil nad priepasťou. (Podj.) Plachtička sa jej zachytila na konárik. (Kuk.) Niečo sa mu zachytilo v hrdle. (Sev.) Postieral penu, čo sa zachytila na stenách kotla. (Hor.) Malta sa krásne zachytila na podklade a držala. (Zúb.)

2. (čoho) nájsť orientáciu, vedieť sa orientovať; upnúť sa na niečo (v morálnom zmysel): Človek, ktorý miloval Paríž pred vojnou, nemal sa tu čoho zachytiť. (Tat.) Vtom mu čosi zišlo na um, čoho sa zachytil, ako topiaci britvy. (Kuk.) (Milka) vedela sa zachytiť na slabosti iných (Vaj.) využiť ju vo svoj prospech.

3. zakoreniť sa, ujať sa, usadiť sa, uchytiť sa. Či sa zachytí (semienko), ujme, či z neho vyrastie zelený strom? (Vaj.) Nemá v sebe miesta, kde by sa mohol jeho vzdor zachytiť a vrásť. (Hor.) Zlé slovo sa zachytí v pamäti (Vans.) nezabudne sa naň. Pred náporom sovietskych vojsk Nemci vypratali rovinu pri Ondave a zachytili sa v lesoch pod Dargovom (Tat.) zastavili sa. Po tom nekonečnom vandrovaní sa niekde zachytí a bude zarábať. (Fr. Kráľ)

4. (na čom, čoho) (o pohľade, o očiach) zastaviť sa, uprieť sa na niečo: Oči sa mi zachytili na veľkej ruke. (Bedn.) Zrak jeho chce sa niečoho zachytiť. (Jaš.) Pohľad sa mu zachytil na hmlovine lesa. (Bod.)

5. zastar. (do čoho, s neruč. i bezpredm.) začať niečo robiť, chytiť sa, dať sa, pustiť sa do niečoho: Do čoho sa bol zachytil, (všetko sa darilo). (Šolt.) Zachytil sa osvetu slobodu Uhorska dobývať. (Vaj.) Ondro zachytil sa drobčiť. (Tim.)

6. trochu zastar. (bezpredm., s neurč. i kam) odísť niekam, zobrať sa, vychytiť sa, schytiť sa: Často sa zachytila pýtať po domoch. (Tim.) Vzal valašku a cedidlo a zachytil sa svetom. (Dobš.) Rezko zachytí sa za slečnami. (Tim.) Zachytil sa a hybaj do Bešeňovských. (kal.); nedok. zachycovať sa i zachytávať sa

Morfologický analyzátor

zachytávať nedokonavé sloveso
(ja) zachytávam VKesa+; (ty) zachytávaš VKesb+; (on, ona, ono) zachytáva VKesc+; (my) zachytávame VKepa+; (vy) zachytávate VKepb+; (oni, ony) zachytávajú VKepc+;

(ja som, ty si, on) zachytával VLesam+; (ona) zachytávala VLesaf+; (ono) zachytávalo VLesan+; (oni, ony) zachytávali VLepah+;
(ty) zachytávaj! VMesb+; (my) zachytávajme! VMepa+; (vy) zachytávajte! VMepb+;
(nejako) zachytávajúc VHe+;

Zvukové nahrávky niektorých slov

zachytávať: →speex →vorbis

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor