Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma

zachrániť -i dok.

1. zabrániť smrti, zničeniu: z. raneného, z. úrodu; z. si život

2. odvrátiť od niekoho niečo zlé, uchrániť: z. otca pred úpadkom, z. ľudstvo pred fašizmom; z. situáciu vynájsť sa;

nedok. zachraňovať

// zachrániť sa (náhodne) uniknúť smrti, zničeniu: pri leteckom nešťastí sa z-li piati cestujúci; z. sa útekom;

nedok. zachraňovať sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
zachrániť ‑i ‑ia dok.; zachrániť sa

vyhnúť (sa) 1. odídením, odkročením uvoľniť niekomu cestu • ustúpiť/ísť z cestyvystúpiť (sa)odstúpiť sauhnúť (sa): sused sa mi už zďaleka vyhol, vystúpil; prosím, ustúpte, uhnite, choďte z cesty, veziem náklad; chlapec stojí uprostred chodníka, nechce sa odstúpiťobísť (zabrániť stretnutiu): obísť mláku, vyhnúť sa mláke

2. zámerne sa vzdialiť z dosahu niečoho negatívneho, nepríjemného, neželateľného • vyvarovať sa: vyhnúť (sa) zbytočným nedorozumeniam, omylom, vyvarovať sa omylovuhnúť (sa): uhol sa pred úderomuniknúťujsť: uniknúť, ujsť nebezpečenstvu, smrti; unikla, ušla pred zvedavými pohľadmizachrániť sa: zachránili sa pred bankrotomodtiahnuť sa: odtiahnuť sa od povinnosti, od záväzkov

3. iba vyhnúť p. ohnúť


vyslobodiť 1. zbaviť nadvlády, zbaviť ťarchy, trápenia, ťažkostí • oslobodiť: vyslobodiť, oslobodiť národ z otroctva; smrť ho vyslobodila z utrpenia, oslobodila od utrpenianáb. vykúpiť: Kristus vykúpil svet od večného zatrateniavymaniť: vymaniť syna spod vplyvu zlej spoločnostihovor.: vytrhnúťvytiahnuť: vytrhli nás z biedyzachrániť (pred niečím)

2. zbaviť obmedzenia (v pohybe), zbaviť nebezpečného obkľúčenia, nežiaduceho zovretia • uvoľniťvytiahnuťoslobodiť: uvoľniť, vytiahnuť telo zo závalu; oslobodil si privrznutý prstvymaniťvymôcť: nevládze si nohu vymaniť, vymôcť spod ťažkého bremenavymotaťexpr. vypliesť (vyslobodiť odmotaním): vymotať si ruku z rukávaexpr.: vyrúbaťvysekať (obyč. v boji, zápase): vyrúbať, vysekať ľudí z nepriateľského obkľúčeniaexpr. vydrieť (ťažko, s námahou dostať niekoho odniekiaľ) • subšt. vyprostiť


vytrhnúť 1. prudkým pohybom uvoľniť a oddeliť; prudko vziať, prudko vytiahnuť • vyšklbnúť: vytrhnúť si, vyšklbnúť si gombík na kabáte; vytrhnúť, vyšklbnúť boľavý zub; vytrhnúť, vyšklbnúť z ruky peronár. vyskubnúť (Figuli)expr.: vydrapnúťvydrapiť: vydrapnúť list z písanky; vydrapil mu bankovku z rúkvymyknúť: vymykol dedovi peňaženku a ušielvychmatnúťvychytiť (prudko vziať) • expr.: vykmasnúťvyškrabnúťvydrmnúť: vykmasne jej z náručia dieťa; vyškrabne, vydrmne mu košík z rukyvyrvať (násilím): vyrvať zbraň nepriateľoviexpr. vyštipnúť (končekmi prstov, pinzetou a pod.) • vyvrátiť (zo základov, z koreňov) • vytrhaťvyšklbaťexpr.: vydriapaťvyškriabať (postupne vytrhnúť): vytrhať vlasy, nechty niekomupovytŕhaťpovytrhávaťpovytrhúvaťpovyšklbávaťpovydrapovaťpovydrapúvať (postupne, viac vecí)

2. oddeliť, odčleniť z nejakej súvislosti • vybraťvyňať: slová vytrhnuté, vybraté, vyňaté z kontextuvyčleniť: neodôvodnene ste vec vyčlenili zo súvislosti

3. hovor. zbaviť ťažkej, nepríjemnej situácie • vyslobodiťoslobodiťdostať: vytrhnúť, vyslobodiť, dostať niekoho z otroctva, z nebezpečenstvavymaniťvytiahnuť: vymanila, vytiahla syna z nešťastia, z biedyzachrániť (pred niečím)

4. p. vyrušiť


vyviaznuť uniknúť ťažkej, nepriaznivej situácii • dostať sa (z niečoho): vyviaznuť, dostať sa z nebezpečenstva so zdravou kožouzachrániť sa: pri havárii sa všetci zachrániliexpr. vybŕdnuťzastar. vybŕsť: konečne vybŕdol z dlhovvymaniť savyslobodiť saexpr.: vymotať savymôcť sa (s námahou sa dostať z neželateľného stavu): priam zázrakom sa vymaniť, vymôcť z obkľúčeniaexpr.: vyšmyknúť savykĺznuť (sa) (šikovne): vyšmyknúť sa spod povinnostiexpr.: vykľučkovaťvykorčuľovaťvybicyklovaťvykrútiť sa (vyviaznuť z niečoho vlastným pričinením, výhovorkami a pod.): vedel vykľučkovať, vybicyklovať z každej situácie


zachovať 1. postarať sa o stabilnosť, nenarušiteľnosť niečoho, zachrániť pred zánikom, zmenou • uchovať: uchovať poriadok v izbe; zachovať, uchovať pamiatku na rodičovzvečniť (zachovať na dlhý čas na obraze a pod.): pomník zvečnil odkaz predkovudržať: udržať niekoho pri živote; mesto si udržalo starobylý ráz, zvyky, dobré mravy; zachovať si, udržať si rozvahuzadržaťpodržať: zem zadržala, podržala vlahuuchrániťzachrániť: kaštieľ uchránili, zachránili ako vzácnu pamiatkuubrániťuhájiť (pred niekým, niečím): ubrániť, uhájiť si česť, postavenieobhájiť: prvenstvo, postavenie v lige si obhájili

2. podrobiť sa niečomu, čo sa vyžaduje • dodržaťsplniť: zachovať, dodržať dohodnuté pravidlá; zachoval, splnil všetko, čo sľúbilrešpektovaťuznať (prijať ako nevyhnutné, potrebné): rešpektoval, uznal predpisykniž. sledovať (nedok.): sleduje líniu

3. zachovať si p. zapamätať si


zachrániť zabrániť zničeniu, zachovať pred skazou, smrťou: ťažko raneného sa už nepodarilo zachrániťhovor.: ratovaťzaratovaťzratovaťoratovať: z(a)ratoval mi život; oratovali nás pred najhoršímkniž. al. expr. spasiť (vyslobodiť z ťažkého položenia): už ťa nič nespasíuchrániťochrániť (odvrátiť od niekoho dačo zlé): uchrániť, ochrániť svoju povesť pred klebetníkmipomôcť (obyč. v zápore): nič mu nepomôže, nič ho nezachránivyslobodiťhovor. vytrhnúť (z niečoho): vyslobodiť, vytrhnúť z nešťastia

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

zachrániť, -i, -ia dok. (koho, čo; komu čo; koho, čo pred kým, pred čím, od koho, od čoho) poskytnúť niekomu pomoc v nebezpečenstve, v ťažkom položení; zachovať niečo pred skazou, zničením; odvrátiť zlo, škodu, phromu: Kopáčky vzali motyky a bežali zachrániť chlapca. (Fig.) Iba zázrak nás môže zachrániť. (Urb.) Mňa už len smrť zachráni (Tim.) pre mňaniet záchrany. Všetko bolo vykonané na jej zachránenie. (Šolt.) Sme zachránení! — To vás nezachráni (Švant.) nepomôže vám to. Začal sa domáhať odmeny za zachránené stroje. (Heč.); z. úrodu; Zachránil naštrbenú povesť svojho sboru. (Vans.) Dvesto korún zachráni mi strechu nad hlavou. (Fr. Kráľ) prejav dobrej vôle zachrániť mier pre národy (Tat.); z. niekomu život, majetok; z. si holý život; z. niekoho pred smrťou, pred utopením; z. niečo pred skazou; Zachránil polovicu ľudstva pred fašistickým vykynožením. (Heč.) V duši odohráva sa bojzachrániť svoj dom pred úpadkom a rodinu svoju pred hanbou. (Ráz.) Či sme mnohých nezachránili od hladu? (Min.) Takmer som ho od istej smrti zachránil. (Taj.) Gajdoša zachránil od šťavnatého zaucha. (Vám.) Žúrik zachránil kaštieľ od záhuby (pred požiarom). (Vaj.) Pokúša sa zachrániť, čo s dá. (Sev.); pren.: z. situáciu vynájsť sa v trápnom položení, urobiť niečo, čo odvráti nepríjemnosť al. škodu; Podarilo sa im na úteku len holú kožu zachrániť (Jaš.) iba životy. Budú radi, keď si zachránia vlastnú kožu (Zúb.) svoj život, seba. Ak si chcel zachrániť krk, musel zabíjať (Laz.) ak chcel žiť; hovor. žart. Od kulaka ho ani svätená voda nezachráni (Tat.) nič mu nepomôže;

nedok. zachraňovať, -uje, -ujú

|| zachrániť sa odstať sa, vyviaznuť z nebezpečenstva, z ťažkého položenia, zratovať sa, spasiť sa: Zachránili sa obidvaja a ráno utekali ďalej od frontovej línie. (Tat.) Mužovia práve zachránili sa z hrozného nebezpečenstva. (Vaj.) Utekajúci sa ledva zachránili útekom od gúľ nepriateľských. (Kal.) Zachránil sa pred úpadkom. (Jes.) Zachráň sa, kto môžeš! výzva nebezpečenstve života;

nedok. zachraňovať sa

Morfologický analyzátor

zachrániť dokonavé sloveso
(ja) zachránim VKdsa+; (ty) zachrániš VKdsb+; (on, ona, ono) zachráni VKdsc+; (my) zachránime VKdpa+; (vy) zachránite VKdpb+; (oni, ony) zachránia VKdpc+;

(ja som, ty si, on) zachránil VLdsam+; (ona) zachránila VLdsaf+; (ono) zachránilo VLdsan+; (oni, ony) zachránili VLdpah+;
(ty) zachráň! VMdsb+; (my) zachráňme! VMdpa+; (vy) zachráňte! VMdpb+;
(nejako) zachrániac VHd+;
zachráňiť zachráňiť

Zvukové nahrávky niektorých slov

zachrániť: →speex →vorbis

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor