Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma

zacítiť -i dok.

1. zachytiť čuchom al. hmatom: jeleň z-l poľovníka, z. dym; z. zem pod nohami i pren. nadobudnúť istotu

2. začať al. krátky čas cítiť, pocítiť: z. bolesť; z. strach, vďačnosť

3. vycítiť, vytušiť: z. nebezpečenstvo; z. v hlase iróniu; z. (u niekoho) peniaze

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
zacítiť ‑i ‑ia dok.

cítiť -ti -tia cíť! -til -tiac -tiaci -tený -tenie nedok. 1. (čo; s vedľajšou vetou) ▶ vnímať zmyslami (najmä hmatom, čuchom); mať telesné pocity, pociťovať: c. hlad, smäd; c. bolesť v chrbtici; c. triašku; c. tlak na hrudi; c. slnečnú páľavu; c. pálenie záhy; c. horkosť v ústach; c. na sebe cudzie pohľady; c. na vlasoch matkinu dlaň; cítil, že mu vyschlo hrdlo, v hrdle; cítila vôňu orgovánu; neos. Štipľavý mráz bolo v otvorených saniach poriadne cítiť. [I. Izakovič]; hovor. neos. v kuchyni bolo c. dym; mäso už c. je pokazené; bolo ho c. tabakom, pivom, cesnakom; šaty c. matkinou voňavkou
2. (čo) ▶ mať istý cit, pocit, uvedomovať si niečo: c. radosť, hnev, smútok; c. lásku rodičov; c. rodinnú súdržnosť; c. vnútornú potrebu vyjadriť sa; c. veľkú úľavu; v jeho hlase cítila iróniu; c. svoju prevahu; Veľa som vtedy ešte nevedela, skôr som vdychovala vôňu mesta a cítila jeho tep. [V. Jamnická]; neos. v jej správaní bolo c. zdržanlivosť; v meste bolo c. blahobyt
3.mať isté zmýšľanie, presvedčenie: c. vlastenecky, národne; c. nábožensky, ľudsky; c. sociálne pociťovať solidaritu s ľuďmi v hmotnej núdzi; c. s niekým spolucítiť
4. (čo) ▶ predvídať, že sa niečo stane; mať tušenie: c. nebezpečenstvo; c. budúce komplikácie, nepríjemnosti; c. vo vzduchu búrkui fraz.; c. svoj koniec; Nechcel som tomu veriť, ale pomaly, podvedome som začal cítiť, o čo mu ide! [A. P. Mráz]
fraz. cítiť niečo na vlastnej koži znášať niečo nepríjemné; cítiť niečo v rukách/v nohách/v hlave obyč. únavu al. alkohol; cítiť/necítiť pevnú pôdu [pod nohami] byť si, nebyť si istý; cítiť srdce v hrdle pociťovať napätie, vzrušenie, očakávanie; cítiť u niekoho peniaze/groš odhadnúť dobrú finančnú situáciu niekoho; cítiť v kostiach/v žilách niečo mať predtuchu; cítiť vo vzduchu búrku očakávať nepríjemnosti; cítiť žalúdok v krku pociťovať nevoľnosť, ťažobu; dať niekomu niečo cítiť prejaviť nesúhlas, nespokojnosť; necítiť (si) ruky, nohy [od roboty] byť ustatý; nemôže ho/to ani cítiť neznáša ho, to
opak. cítievať -va -vajú -val; dok. k 1, 2pocítiť, k 1 iucítiť, k 1, 2, 4zacítiť

poznať2 dok. 1. zmyslovým vnímaním a rozumovou činnosťou nadobudnúť vedomosť, správnu predstavu o niečom • spoznať: (s)poznal, že sa mýlil; spoznal dávneho známehozbadaťzistiť: nik nezbadal, nezistil mužovo klamstvospozorovaťpostrehnúťkniž. postihnúť: spozorovať, postrehnúť zlý úmysel; postihol niečie zámerypresvedčiť sa: presvedčil sa o tom na vlastné oči, poznal to na vlastné očipobadaťzastar. obadať: pobadať náhlu zmenuzacítiťuvedomiť si (poznať zmyslami): zacítil, uvedomil si blížiacu sa pohromu

2. osobne prísť do kontaktu s niekým, nadviazať známosť • zoznámiť saspoznať sa: kamaráti sa (s)poznali, zoznámili na vojenčine; teším sa, že som vás (s)poznal, že som sa s vami zoznámilpozoznamovať sa (postupne, viacerí): pozoznamovali sme sa na večierku

p. aj zoznámiť sa 1

3. získať, mať skúsenosť z niečoho • okúsiťskúsiťzakúsiť: nikdy nepoznal, neokúsil, nezakúsil, čo je hladzažiťprežiťužiť: zažil, prežil, poznal v živote veľa zléhopocítiťzacítiťucítiť: pocítil, zacítil na vlastnej koži biedu a nedostatok; ucítil pach krviprestáťvystáťprekonaťpretrpieť (poznať niečo nepríjemné): prestáť, prekonať príkorie; pretrpieť mukyposkusovať (všeličo skúsiť, poznať)


všimnúť si 1. zrakom al. inými zmyslami prijať do vedomia (obyč. niečo, čo nie je hneď viditeľné) • povšimnúť sizbadaťspozorovaťpostrehnúť: (po)všimnúť si, zbadať hneď, že pacientovi sa stav zlepšil; premenu nik nespozoroval, nepostreholpobadať: pobadal, že sa čosi dejeobadaťzobadať: ne(z)obadali nič podozrivézachytiťzaznamenaťhovor.: zaregistrovaťregistrovať (pohľadom): zachytiť, zaregistrovať chlapcov upretý pohľadzazrieťzočiťzhliadnuťzahliadnuť (náhle, letmo): zazrela, zočila mu v očiach nádej; zahliadol žene striebro vo vlasochnár.: zmerkovaťzbačiťzbáčiťspáčiť: stačil ešte zmerkovať, že boli dvajavycítiťzacítiťvybadať (citom, tušením si všimnúť): vycítil, že čosi nie je v poriadkuvypozorovať (dlhším pozorovaním si všimnúť): vypozoroval, že vzájomné vzťahy sa zlepšilizried. previdieť (Tajovský): mal strach, že to previdínár. ťuchnúť (Bodenek)fraz. expr. pozrieť na zuby (niekomu, niečomu; bližšie, pozorne si všimnúť a zakročiť)

2. vziať do úvahy niečo, vziať ohľad na niečo • podbať (na niečo): všimol si jeho radu, podbal na jeho radurešpektovaťuznaťzachovať: predpisy vedome nerešpektoval, neuznal, nezachoval

p. aj obtrieť sa


zacítiť zachytiť zmyslami; začať vnímať • ucítiťpocítiť: pes zacítil, ucítil prítomnosť niekoho cudzieho; zacítil som, pocítil som veľký strach, veľkú radosťzavoňať (i pren.): zavoňal čerstvé koláče; zavoňal, kde sú výhodyzavetriťzvetriťzaňuchať (o zvieratách, expr. aj o človeku): zviera z(a)vetrilo, zaňuchalo nebezpečenstvo; líška zaňuchala korisťzried. začuť: z úst mu začula pálenkuvycítiťvytušiťhovor. zastaráv. občuť (citom postrehnúť): vycítiť, vytušiť blízkosť jari; občula dieťa pod srdcom (Dobšinský)pobadaťzbadaťvybadaťvypozorovať (pozorovaním zistiť): v správaní muža pobadala, zbadala zmenu; v jej reči bolo možno vybadať, vypozorovať iróniu


zbadať zmyslami (najmä zrakom) prijať do vedomia • spozorovať: nik nezbadal, nespozoroval, že ktosi vstúpil do izbypobadaťpostrehnúťvšimnúť si (niečo, čo nie je hneď viditeľné): zmenu v správaní sme pobadali, postrehli iba niektorí; všimla si, že čosi nie je v poriadkuzastar.: obadaťzobadaťuvedomiť sizastar.: upovedomiť sispovedomiť si (zistiť prostredníctvom vedomia): uvedomil si svoj omylvybadaťvypozorovať (postupne, po istom čase zbadať): vybadal ich slabostispoznaťzistiťprísť na niečo (obyč. rozumom vystihnúť): veď ty raz zbadáš, spoznáš, zistíš, že som mal pravdu; prišli rýchlo na chybu v rátaníkniž. postihnúť: postihli sme vaše zlé úmyslyzazrieťzočiť (obyč. krátko al. náhle zbadať): zazrel, zočil mu v očiach strachhovor. zaregistrovať: poznámku som nezaregistrovaluvidieťkniž. uzrieťnár.: zmerkovaťzbačiťzbáčiťspáčiťkniž. zastar.: zhliadnuť (zrakom): v diaľke uvidel, uzrel, zhliadol kontúry vrchovzahliadnuť (náhle, letmo): zahliadnuť niekoho v davezachytiť (pohľadom): zachytil, že sa naňho ktosi uprene pozerázried. previdieť (Tajovský): mal strach, že to previdínár. zavidieť (Dobšinský): zďaleka zavideli zámokzacítiťvycítiť (citom, tušením): zavčasu zacítiť nebezpečenstvozvedieť (pozorovaním, skúmaním zbadať): jediným pohľadom zvedel, čo je zač

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

cítiť, -i, -ia nedok.

1. (čo) prežívať nejaký pocit s určitým citovým zafarbením, pociťovať: c. bolesť, nevoľnosť, hlad, slabosť

nemôže niekoho, niečo ani c. vystáť, zniesť; dať niekomu niečo c. dať najavo, prejaviť (obyč. nespokojnosť, nesúhlas ap.); necítiť si ruky, nohy a pod. (od roboty, od únavy) mať ich bezvládne; hovor. cítiť niečo v nohách, v rukách ap. obyč. únavu al. alkohol; hovor. c. groš u seba mať peniaze; c. groš, peniaze u niekoho tušiť peniaze; c. niečo na vlastnej koži znášať niečo (obyč. nepríjemné);

2. mať nejaký citový zážitok: c. lásku k niekomu ľúbiť, c. šťastie byť šťastný; c. strach báť sa; c. s niekým mať súcit, porozumenie;

3. mať presvedčenie, zmýšľanie, názor: c. slovensky, ľudsky;

4. tušiť, predvídať: c. nešťastie, koniec; vo vzduchu cítiť napätie, jar

cítil to v kostiach mal predtuchu; cítil za tým jeho ruku tušil jeho zásah;

5. hovor. neos. len v neurč. (čo, čo čím) cítiť, je, bolo, bude c. zapáchať, páchnuť: mäso, maslo c. zapácha; múku c. petrolejom, niečo c. olejom, rybinou a pod. zapácha po petroleji, oleji, rybine a pod.; v izbe c. dym; c. z neho alkohol, rum, víno a pod. zapácha po alkohole, rume, víne a pod.;

opak. cítievať, -a, -ajú;

dok. k 1, 2 pocítiť, ucítiť, k 1, 2, 4 i zacítiť;

kraj k 1 i ocítiť

|| cítiť sa byť si vedomý určitého telesného al. duševného stavu: c. sa zdravý, chorý, silný; c. sa zle, dobre niekde, c. sa nepríjemne; c. sa šťastný, spokojný, vinný, urazený, poškodený, ukrivdený

necíti sa dobre, zle sa cíti je chorý, je mu zle; cíti sa nesvoj je mu nepríjemne; c. sa niekde ako doma dobre, príjemne; hovor. c. sa trafený byť dotknutý; c. sa matkou o tehotnej žene; ľud. cíti sa (o žene) je tehotná; c. sa pánom mať pocit moci; c. sa pánom situácie, c. sa v sedle ovládať situáciu; hovor. ale sa cíti! je veľmi sebavedomý; c. sa doma v niečom dokonale ovládať niečo, vyznať sa v niečom; c. sa na (vysokom) koni, c. sa ako na koni mať pocit prevahy, víťazstva, istoty; necítiť sa vo svojej koži cítiť sa zle, nepríjemne;

opak. cítievať sa, -a, -ajú


zacítiť, -i, -ia dok.

1. (čo) mať určitý zmyslový zážitok, pocítiť, ucítiť: Zacítil pod rukou pohyb. (Laz.) Zacítil v ústach čosi teplého. (Štef.) Zacítil závan chladného povetria. (Gráf); ako ustrašené ovce v košiari, keď zacítia vlka (Gráf) zavetria; t. pach, zápach zavoňať; pren. Vlasy nezacítili hrebeňa i štyri dni (Tim.) neboli česané.

2. (čo) mať nejaký citový zážitok, začať pociťovať, začasť cítiť: z. v srdci žiaľ, smútok, bolesť; Zrazu zacítil ukrutný hnev. (Bod.) Zacítil túžbu znevážiť ju. (Tim.) Zacítila k neznánej neskonalú vďačnosť. (Hor.)

3. (čo i so spoj. že) uvedomiť si, vybadať, vypozorovať: Čo ti je? — zacítila Zuza tvrdý prízvuk v jeho reči. (Hor.) Teraz azda zacítila, že je niekto prítomný. (Tat.)

|| zacítiť sa zried. mať pocit, pocítiť: Naraz sa zacítil, akoby mu ktosi od chrbta bol dal poza uši. (Bod.) Vtedy sa Karol zacítil veľmi nepríjemne. (Karv.)

Morfologický analyzátor

zacítiť dokonavé sloveso
(ja) zacítim VKdsa+; (ty) zacítiš VKdsb+; (on, ona, ono) zacíti VKdsc+; (my) zacítime VKdpa+; (vy) zacítite VKdpb+; (oni, ony) zacítia VKdpc+;

(ja som, ty si, on) zacítil VLdsam+; (ona) zacítila VLdsaf+; (ono) zacítilo VLdsan+; (oni, ony) zacítili VLdpah+;
(ty) zacíť! VMdsb+; (my) zacíťme! VMdpa+; (vy) zacíťte! VMdpb+;
(nejako) zacítiac VHd+;

Zvukové nahrávky niektorých slov

zacítiť: →speex →vorbis

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor