zabudnúť, -ne, -nú, -dol (nár. i zabol) dok.
1. (čo, koho, na čo, na koho, s neurč. i so vzťaž. vetou) neudržať si, nezachovať si v pamäti, nezapamätať si: z. niekomu meno; z. na sľub; Zabudne od radosti na všetko. (Tim.) Zabudne zakaždým cieľ svojej cesty. (Kuk.) Ferko už zabudol, o čom je reč. (Kuk.) Gazda ten zabol tam oselník. (Hviezd.)
2. (na čo, na koho, s neurč. i so spoj. že) prestať si uvedomovať, prestať mať na pamäti niečo, niekoho: z. na hlad; „Nedaj mi zabudnúť,“ pripomínal mi. (Taj.) Nezabudni, že slovo robí muža. (Urb.) Na oheň sa zabudlo. Dohasínal. (Švant.); z. na niekoho, na niečo ako na smrť celkom, úplne;
3. (na koho, na čo) prestať spomínať, prestať myslieť na niekoho, na niečo, prestať mať k niekomu, k niečomu citový vzťah prestať pociťovať niečo: z. na priateľa; Nemôžeme zabudnúť na teba. (Urb.); z. na trampoty, na útrapy, na celý svet ap.;
4. (na koho, na čo) prestať sa o niekoho, o niečo starať, prestať myslieť na potreby niekoho, niečoho, zanedbať niekoho, niečo. Peniaze neposlal. Potom na rodinu zabudol. (Ondr.) (Spisovatelia) zabudli na ľud v strašnej polofeudálnej porobe. (Štítn.)
● hovor. nezabudnúť na zadné kolieska neprestal myslieť na nepredvídané okolnosti;
5. (komu čo, na čo i bezpredm.) upustiť od hnevu, prepáčiť, odpustiť: Ani Katrena nemôže mu to zabudnúť. (Kuk.) Odpustili, zabudli na všetko. Pomerili sa s ním všetci. (Taj.) Čo bolo, bolo, zabudnime! (Letz) Ten neodpúšťa tak ľahko, nezabudne. (Tim.); do smrti ti (to) nezabudnem a) neprepáčim, neodpustím; b) budem ti povďačný, zaviazaný;
6. (čo, zried. koho) nechať niekde, nevziať so sebou: Zabudol si v pracovnom plášti román. (Štef.) Rozpovedal žienke, ako sa nezobudil, zabudli ho. (Taj.); pren. Zabudol som si ho (pohľad) na nich (Fig.) dlhšie som sa zahľadel;
nedok. zabúdať, -a, -ajú;
opak. zabúdavať, -a, -ajú
|| zabudnúť sa
1. dopustiť sa niečoho nenáležitého, urobiť niečo mimovoľne, neovládnuť sa, neopanovať sa, pozabudnúť sa: Tu ich máte — riekol Adam, zabudnúc sa, skoro hlasne. (Jégé) Jano sa zabudol s otvorenými ústami. (Švant.)
2. hovor. žart. zjemn. (s kým) pozabudnúť sa, prespať sa: Matka sa zabudla s akýmsi vandrujúcim vlašským majstrom. (Zúb.);
nedok. k 1 zabúdať sa