Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma

zabudnúť -e -ú -dol dok.

1. neudržať si v pamäti, nezapamätať si, op. zapamätať si: z. slová (básne), na to sa nedá z., z. plávať; z-l, čo chcel povedať

2. prestať myslieť, nespomenúť si: z. na priateľa, z. na nebezpečenstvo

3. (nepomyslieť na niečo, a preto) neurobiť niečo, zanedbať; v spoj. so záporom urobiť niečo: z-l ho zobudiť, z. vypnúť plyn, nez-i si všimnúť! nez-i prísť! nedaj mi z.! pripomeň mi

4. nechtiac nechať niekde, nevziať so sebou: z. vo vlaku tašku

5. prepáčiť, odpustiť: z. na urážku; to mu nikdy nez-e a) neodpustí b) bude za to povďačný

6. prestať (v nejakej činnosti): dieťa od prekvapenia z-lo plakať, z. sa báť

z. ako na smrť úplne;

nedok. zabúdať -a

// zabudnúť sa urobiť niečo mimovoľne, pozabudnúť sa: z-l sa (a zahrešil);

nedok. zabúdať sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
zabudnúť ‑e ‑ú ‑dol dok.; zabudnúť sa

nechať 1. nezmeniť daný stav, nezasiahnuť do deja, situácie • nezabrániť: nechal všetko tak, ako bolo; nezabránil jej odísťponechať: ponechal dom v dobrom stavedať (často v zápore): nedal jej dopovedať; Daj sa už konečne presvedčiť!

2. odísť od niekoho, niečoho • zanechaťponechaťzried. znechať: dom nechal, zanechal bez dozoru; deti ponechal domaopustiťodlúčiť sa (obyč. od rodiny): opustil ženu, odlúčil sa od detíexpr. zochabiť: manželka ho zochabilatrocha hrub.: okašľaťokašlať: okašlal všetkých a odišielslang. dať kopačky (nechať milú, milého)

3. nevziať so sebou • uložiťodložiťuschovať: kabát nechal, uschoval v šatni; odložila deťom z koláča; uschovala peniaze na bezpečnom mieste

4. prestať sa s niečím zaoberať • zanechať: nechal, zanechal pitieprerušiť (dočasne nechať): prerušil štúdiumvzdať sazriecť sazrieknuť saodriecť saodrieknuť sa (dobrovoľne nechať): vzdal sa všetkých funkcií; odriekol sa fajčeniaodoprieť si (niečo lákavé): odoprel si zábavukniž. opustiť: opustil svoj pôvodný názor

5. nechtiac odložiť niekde • zabudnúť: nechal, zabudol tašku vo vlaku

6. spôsobiť, že niečo po odchode zostane • zanechať: nechal, zanechal po sebe sirotyporučiťodkázať (nechať ako dedičstvo): poručil majetok svojmu synovi

7. p. prenechať


odpustiť prestať mať pocit (oprávneného) hnevu al. nevyvodiť trest za urážku, priestupok, za nevhodné konanie a pod. • prepáčiťprehľadieť: odpustili mu, prepáčili mu nerozvážny čin; matka všetko prehľadelahovor. pardonovať: neporiadnosť nám nepardonovalizabudnúť (prestať mať na pamäti): urážku ti nikdy nezabudnemnemať za zlénehnevať sa: nemajte mi za zlé, nehnevajte sa, prosím, že prichádzam neskoroospravedlniť (prijať ospravedlnenie za niečo): tento raz ospravedlním vaše chybné konaniedišpenzovať (odpustiť povinnosť právneho rázu) • poodpúšťať (postupne, viac vecí)


oťarchavieť stať sa ťarchavou (o žene) • otehotnieť: oťarchavela, otehotnela jeden za druhýmzried. obťažieť (Mináč)počaťfraz.: prísť do druhého stavuprísť do požehnaného stavu: prišla do druhého stavu, počala hneď po svadbefraz. byť v tom: šepká sa, že nevesta je v tomhovor. expr.: zabudnúť sazapodieť saprespať safraz. prísť do hanby (o slobodnom dievčati) • vulg. skurviť sa


prestať 1. dočasne al. celkom prerušiť istú činnosť (s neurčitkom nedok. slovesa; s čím) • skončiť (s čím): prestala vyšívať; prestala, skončila s vyšívanímskoncovať (prestať sa zaoberať s niečím; prestať robiť niečo nepríjemné, neželateľné): skoncovať s hádkami, s nenávisťouzabudnúť (prestať v činnosti pri istom duševnom stave): dieťa od prekvapenia zabudlo plakať, dýchať; od radosti zabudne myslieť na nebezpečenstvo

2. (o javoch, dejoch) mať koniec, zavŕšiť svoje jestvovanie (op. vzniknúť) • pominúťpominúť saminúťminúť sa: horúčavy naraz prestali, pominuli (sa), minuli (sa)skončiť sazaniknúťprejsť: hnevy medzi rodinami sa skončili, zanikli, prešlizmiznúť: obavy z budúcnosti čoskoro zmiznúpoľaviťpopustiťpovoliťustaťutíchnuťstíchnuťzmierniť sa (stať sa miernejším, stratiť na sile; o poveternostných javoch): mrazy poľavili, popustili, povolili; búrka utíchla, stíchla, zmiernila sa; dážď čoskoro povolí, stíchnepretíchnuť (obyč. na chvíľu): bolesť pretíchla, dážď pretícholkniž.: ustrnúťutuchnúť (o deji): spev naraz ustrnul; neutuchla v ňom láska k vlastistratiť sa: bolesť sa stratila, strach sa stratíexpr.: zakapaťskapať: zlozvyk piť na pracovisku zakapal, skapal


zabudnúť sa p. oťarchavieť


zabudnúť 1. prestať na niečo, na niekoho myslieť, prestať mať na pamäti, nedržať niečo v pamäti, a preto niečo neuskutočniť • nespomenúť si (op. zapamätať si): nezabudnite kúpiť mlieko; zabudol prísť na dohovorené miesto; celkom zabudli, nespomenuli si na rodinupozabudnúť (na chvíľu, na istý čas): pozabudli na ostatných čakajúcichfraz. pustiť z hlavy: na druhý deň som vec pustil z hlavypren. vyšumieť z hlavy: vyšumelo mi to z hlavyhovor. vyspať sa (z niečoho; v spánku zabudnúť na niečo nepríjemné) • nechať (nechtiac nevziať so sebou): zistil, že si tašku nechal v autobusepren. expr. pochovať: nepríjemnú historku už dávno pochovalzanedbaťpráv. opomenúť (neurobiť, čo treba): zanedbal svoju povinnosť; opomenutie vážnych skutočností, zákonazastaráv. omeškať (neurobiť niečo obyč. zo zábudlivosti): neomešká nikdy pripomenúť svoje zásluhypozabúdať (postupne zabudnúť)

2. prerušiť istú činnosť • prestať: od údivu zabudnúť, prestať hovoriť

3. p. odpustiť

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

zabudnúť, -ne, -nú, -dol (nár. i zabol) dok.

1. (čo, koho, na čo, na koho, s neurč. i so vzťaž. vetou) neudržať si, nezachovať si v pamäti, nezapamätať si: z. niekomu meno; z. na sľub; Zabudne od radosti na všetko. (Tim.) Zabudne zakaždým cieľ svojej cesty. (Kuk.) Ferko už zabudol, o čom je reč. (Kuk.) Gazda ten zabol tam oselník. (Hviezd.)

2. (na čo, na koho, s neurč. i so spoj. že) prestať si uvedomovať, prestať mať na pamäti niečo, niekoho: z. na hlad; „Nedaj mi zabudnúť,“ pripomínal mi. (Taj.) Nezabudni, že slovo robí muža. (Urb.) Na oheň sa zabudlo. Dohasínal. (Švant.); z. na niekoho, na niečo ako na smrť celkom, úplne;

3. (na koho, na čo) prestať spomínať, prestať myslieť na niekoho, na niečo, prestať mať k niekomu, k niečomu citový vzťah prestať pociťovať niečo: z. na priateľa; Nemôžeme zabudnúť na teba. (Urb.); z. na trampoty, na útrapy, na celý svet ap.;

4. (na koho, na čo) prestať sa o niekoho, o niečo starať, prestať myslieť na potreby niekoho, niečoho, zanedbať niekoho, niečo. Peniaze neposlal. Potom na rodinu zabudol. (Ondr.) (Spisovatelia) zabudli na ľud v strašnej polofeudálnej porobe. (Štítn.)

hovor. nezabudnúť na zadné kolieska neprestal myslieť na nepredvídané okolnosti;

5. (komu čo, na čo i bezpredm.) upustiť od hnevu, prepáčiť, odpustiť: Ani Katrena nemôže mu to zabudnúť. (Kuk.) Odpustili, zabudli na všetko. Pomerili sa s ním všetci. (Taj.) Čo bolo, bolo, zabudnime! (Letz) Ten neodpúšťa tak ľahko, nezabudne. (Tim.); do smrti ti (to) nezabudnem a) neprepáčim, neodpustím; b) budem ti povďačný, zaviazaný;

6. (čo, zried. koho) nechať niekde, nevziať so sebou: Zabudol si v pracovnom plášti román. (Štef.) Rozpovedal žienke, ako sa nezobudil, zabudli ho. (Taj.); pren. Zabudol som si ho (pohľad) na nich (Fig.) dlhšie som sa zahľadel;

nedok. zabúdať, -a, -ajú;

opak. zabúdavať, -a, -ajú

|| zabudnúť sa

1. dopustiť sa niečoho nenáležitého, urobiť niečo mimovoľne, neovládnuť sa, neopanovať sa, pozabudnúť sa: Tu ich máte — riekol Adam, zabudnúc sa, skoro hlasne. (Jégé) Jano sa zabudol s otvorenými ústami. (Švant.)

2. hovor. žart. zjemn. (s kým) pozabudnúť sa, prespať sa: Matka sa zabudla s akýmsi vandrujúcim vlašským majstrom. (Zúb.);

nedok. k 1 zabúdať sa

Morfologický analyzátor

zabudnúť dokonavé sloveso
(ja) zabudnem VKdsa+; (ty) zabudneš VKdsb+; (on, ona, ono) zabudne VKdsc+; (my) zabudneme VKdpa+; (vy) zabudnete VKdpb+; (oni, ony) zabudnú VKdpc+;

(ja som, ty si, on) zabudol VLdsam+; (ona) zabudla VLdsaf+; (ono) zabudlo VLdsan+; (oni, ony) zabudli VLdpah+;
(ty) zabudni! VMdsb+; (my) zabudnime! VMdpa+; (vy) zabudnite! VMdpb+;
(nejako) zabudnúc VHd+;

Zvukové nahrávky niektorých slov

zabudnúť: →speex →vorbis

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor