Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj hssj

zabudnúť -e -ú -dol dok.

1. neudržať si v pamäti, nezapamätať si, op. zapamätať si: z. slová (básne), na to sa nedá z., z. plávať; z-l, čo chcel povedať

2. prestať myslieť, nespomenúť si: z. na priateľa, z. na nebezpečenstvo

3. (nepomyslieť na niečo, a preto) neurobiť niečo, zanedbať; v spoj. so záporom urobiť niečo: z-l ho zobudiť, z. vypnúť plyn, nez-i si všimnúť! nez-i prísť! nedaj mi z.! pripomeň mi

4. nechtiac nechať niekde, nevziať so sebou: z. vo vlaku tašku

5. prepáčiť, odpustiť: z. na urážku; to mu nikdy nez-e a) neodpustí b) bude za to povďačný

6. prestať (v nejakej činnosti): dieťa od prekvapenia z-lo plakať, z. sa báť

z. ako na smrť úplne;

nedok. zabúdať -a

// zabudnúť sa urobiť niečo mimovoľne, pozabudnúť sa: z-l sa (a zahrešil);

nedok. zabúdať sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
zabudnúť ‑e ‑ú ‑dol dok.; zabudnúť sa

zabudnúť -dne -dnú -dni! -dol -dla -dnúc -dnutý -dnutie dok.


zabudnúť sa -dne sa -dnú sa -dni sa! -dol sa -dla sa -dnúc sa -dnutý -dnutie sa dok.

-núť/160036±19 2.31: verbá inf. dok. 155417 rozhodnúť/9077 stretnúť/8594 poskytnúť/7584 spomenúť/6751 zabudnúť/6283 vyhnúť/6060 pripomenúť/4501 dohodnúť/4169 vzniknúť/3380 pohnúť/2988 odhadnúť/2970 dotknúť/2760 uniknúť/2703 sadnúť/2697 spoľahnúť/2595 všimnúť/2329 preniknúť/2326 navrhnúť/1932 zdvihnúť/1929 ľahnúť/1797 posunúť/1776 vyzdvihnúť/1716 odtrhnúť/1501 nadobudnúť/1393 strhnúť/1351 zmiznúť/1338 padnúť/1295 presunúť/1282 rozvinúť/1270 podniknúť/1252 zvyknúť/1206 ukradnúť/1201 zhrnúť/1189 stihnúť/1033 rozbehnúť/1032 vyvinúť/1007 minúť/993 klesnúť/986 napadnúť/981 vytrhnúť/973 vypadnúť/963 zahrnúť/952 podotknúť/886 (636/44416)

-úť/162806±19 2.31: verbá inf. dok. 155417 rozhodnúť/9077 stretnúť/8594 poskytnúť/7584 spomenúť/6751 zabudnúť/6283 vyhnúť/6060 pripomenúť/4501 dohodnúť/4169 vzniknúť/3380 pohnúť/2988 odhadnúť/2970 dotknúť/2760 uniknúť/2703 sadnúť/2697 spoľahnúť/2595 všimnúť/2329 preniknúť/2326 navrhnúť/1932 zdvihnúť/1929 ľahnúť/1797 posunúť/1776 vyzdvihnúť/1716 odtrhnúť/1501 nadobudnúť/1393 strhnúť/1351 zmiznúť/1338 padnúť/1295 presunúť/1282 rozvinúť/1270 podniknúť/1252 zvyknúť/1206 ukradnúť/1201 zhrnúť/1189 stihnúť/1033 rozbehnúť/1032 vyvinúť/1007 minúť/993 klesnúť/986 napadnúť/981 vytrhnúť/973 vypadnúť/963 zahrnúť/952 podotknúť/886 (636/44416)

nechať 1. nezmeniť daný stav, nezasiahnuť do deja, situácie • nezabrániť: nechal všetko tak, ako bolo; nezabránil jej odísťponechať: ponechal dom v dobrom stavedať (často v zápore): nedal jej dopovedať; Daj sa už konečne presvedčiť!

2. odísť od niekoho, niečoho • zanechaťponechaťzried. znechať: dom nechal, zanechal bez dozoru; deti ponechal domaopustiťodlúčiť sa (obyč. od rodiny): opustil ženu, odlúčil sa od detíexpr. zochabiť: manželka ho zochabilatrocha hrub.: okašľaťokašlať: okašlal všetkých a odišielslang. dať kopačky (nechať milú, milého)

3. nevziať so sebou • uložiťodložiťuschovať: kabát nechal, uschoval v šatni; odložila deťom z koláča; uschovala peniaze na bezpečnom mieste

4. prestať sa s niečím zaoberať • zanechať: nechal, zanechal pitieprerušiť (dočasne nechať): prerušil štúdiumvzdať sazriecť sazrieknuť saodriecť saodrieknuť sa (dobrovoľne nechať): vzdal sa všetkých funkcií; odriekol sa fajčeniaodoprieť si (niečo lákavé): odoprel si zábavukniž. opustiť: opustil svoj pôvodný názor

5. nechtiac odložiť niekde • zabudnúť: nechal, zabudol tašku vo vlaku

6. spôsobiť, že niečo po odchode zostane • zanechať: nechal, zanechal po sebe sirotyporučiťodkázať (nechať ako dedičstvo): poručil majetok svojmu synovi

7. p. prenechať


odpustiť prestať mať pocit (oprávneného) hnevu al. nevyvodiť trest za urážku, priestupok, za nevhodné konanie a pod. • prepáčiťprehľadieť: odpustili mu, prepáčili mu nerozvážny čin; matka všetko prehľadelahovor. pardonovať: neporiadnosť nám nepardonovalizabudnúť (prestať mať na pamäti): urážku ti nikdy nezabudnemnemať za zlénehnevať sa: nemajte mi za zlé, nehnevajte sa, prosím, že prichádzam neskoroospravedlniť (prijať ospravedlnenie za niečo): tento raz ospravedlním vaše chybné konaniedišpenzovať (odpustiť povinnosť právneho rázu) • poodpúšťať (postupne, viac vecí)


oťarchavieť stať sa ťarchavou (o žene) • otehotnieť: oťarchavela, otehotnela jeden za druhýmzried. obťažieť (Mináč)počaťfraz.: prísť do druhého stavuprísť do požehnaného stavu: prišla do druhého stavu, počala hneď po svadbefraz. byť v tom: šepká sa, že nevesta je v tomhovor. expr.: zabudnúť sazapodieť saprespať safraz. prísť do hanby (o slobodnom dievčati) • vulg. skurviť sa


prestať 1. dočasne al. celkom prerušiť istú činnosť (s neurčitkom nedok. slovesa; s čím) • skončiť (s čím): prestala vyšívať; prestala, skončila s vyšívanímskoncovať (prestať sa zaoberať s niečím; prestať robiť niečo nepríjemné, neželateľné): skoncovať s hádkami, s nenávisťouzabudnúť (prestať v činnosti pri istom duševnom stave): dieťa od prekvapenia zabudlo plakať, dýchať; od radosti zabudne myslieť na nebezpečenstvo

2. (o javoch, dejoch) mať koniec, zavŕšiť svoje jestvovanie (op. vzniknúť) • pominúťpominúť saminúťminúť sa: horúčavy naraz prestali, pominuli (sa), minuli (sa)skončiť sazaniknúťprejsť: hnevy medzi rodinami sa skončili, zanikli, prešlizmiznúť: obavy z budúcnosti čoskoro zmiznúpoľaviťpopustiťpovoliťustaťutíchnuťstíchnuťzmierniť sa (stať sa miernejším, stratiť na sile; o poveternostných javoch): mrazy poľavili, popustili, povolili; búrka utíchla, stíchla, zmiernila sa; dážď čoskoro povolí, stíchnepretíchnuť (obyč. na chvíľu): bolesť pretíchla, dážď pretícholkniž.: ustrnúťutuchnúť (o deji): spev naraz ustrnul; neutuchla v ňom láska k vlastistratiť sa: bolesť sa stratila, strach sa stratíexpr.: zakapaťskapať: zlozvyk piť na pracovisku zakapal, skapal


zabudnúť sa p. oťarchavieť


zabudnúť 1. prestať na niečo, na niekoho myslieť, prestať mať na pamäti, nedržať niečo v pamäti, a preto niečo neuskutočniť • nespomenúť si (op. zapamätať si): nezabudnite kúpiť mlieko; zabudol prísť na dohovorené miesto; celkom zabudli, nespomenuli si na rodinupozabudnúť (na chvíľu, na istý čas): pozabudli na ostatných čakajúcichfraz. pustiť z hlavy: na druhý deň som vec pustil z hlavypren. vyšumieť z hlavy: vyšumelo mi to z hlavyhovor. vyspať sa (z niečoho; v spánku zabudnúť na niečo nepríjemné) • nechať (nechtiac nevziať so sebou): zistil, že si tašku nechal v autobusepren. expr. pochovať: nepríjemnú historku už dávno pochovalzanedbaťpráv. opomenúť (neurobiť, čo treba): zanedbal svoju povinnosť; opomenutie vážnych skutočností, zákonazastaráv. omeškať (neurobiť niečo obyč. zo zábudlivosti): neomešká nikdy pripomenúť svoje zásluhypozabúdať (postupne zabudnúť)

2. prerušiť istú činnosť • prestať: od údivu zabudnúť, prestať hovoriť

3. p. odpustiť

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

zabudnúť, -ne, -nú, -dol (nár. i zabol) dok.

1. (čo, koho, na čo, na koho, s neurč. i so vzťaž. vetou) neudržať si, nezachovať si v pamäti, nezapamätať si: z. niekomu meno; z. na sľub; Zabudne od radosti na všetko. (Tim.) Zabudne zakaždým cieľ svojej cesty. (Kuk.) Ferko už zabudol, o čom je reč. (Kuk.) Gazda ten zabol tam oselník. (Hviezd.)

2. (na čo, na koho, s neurč. i so spoj. že) prestať si uvedomovať, prestať mať na pamäti niečo, niekoho: z. na hlad; „Nedaj mi zabudnúť,“ pripomínal mi. (Taj.) Nezabudni, že slovo robí muža. (Urb.) Na oheň sa zabudlo. Dohasínal. (Švant.); z. na niekoho, na niečo ako na smrť celkom, úplne;

3. (na koho, na čo) prestať spomínať, prestať myslieť na niekoho, na niečo, prestať mať k niekomu, k niečomu citový vzťah prestať pociťovať niečo: z. na priateľa; Nemôžeme zabudnúť na teba. (Urb.); z. na trampoty, na útrapy, na celý svet ap.;

4. (na koho, na čo) prestať sa o niekoho, o niečo starať, prestať myslieť na potreby niekoho, niečoho, zanedbať niekoho, niečo. Peniaze neposlal. Potom na rodinu zabudol. (Ondr.) (Spisovatelia) zabudli na ľud v strašnej polofeudálnej porobe. (Štítn.)

hovor. nezabudnúť na zadné kolieska neprestal myslieť na nepredvídané okolnosti;

5. (komu čo, na čo i bezpredm.) upustiť od hnevu, prepáčiť, odpustiť: Ani Katrena nemôže mu to zabudnúť. (Kuk.) Odpustili, zabudli na všetko. Pomerili sa s ním všetci. (Taj.) Čo bolo, bolo, zabudnime! (Letz) Ten neodpúšťa tak ľahko, nezabudne. (Tim.); do smrti ti (to) nezabudnem a) neprepáčim, neodpustím; b) budem ti povďačný, zaviazaný;

6. (čo, zried. koho) nechať niekde, nevziať so sebou: Zabudol si v pracovnom plášti román. (Štef.) Rozpovedal žienke, ako sa nezobudil, zabudli ho. (Taj.); pren. Zabudol som si ho (pohľad) na nich (Fig.) dlhšie som sa zahľadel;

nedok. zabúdať, -a, -ajú;

opak. zabúdavať, -a, -ajú

|| zabudnúť sa

1. dopustiť sa niečoho nenáležitého, urobiť niečo mimovoľne, neovládnuť sa, neopanovať sa, pozabudnúť sa: Tu ich máte — riekol Adam, zabudnúc sa, skoro hlasne. (Jégé) Jano sa zabudol s otvorenými ústami. (Švant.)

2. hovor. žart. zjemn. (s kým) pozabudnúť sa, prespať sa: Matka sa zabudla s akýmsi vandrujúcim vlašským majstrom. (Zúb.);

nedok. k 1 zabúdať sa

zabosť2 p. zabudnúť


zabúdať p. zabudnúť


zabudnúť, zabosť2, zried zabýť dk
1. čo, o čom, na čo neudržať si, nezapamätať si v pamäti niečo: dosti lala, ale člowek giž zabudol (S. ĽUPČA 1689); hoj, hoj, skoro bi sem bol zabol (T. DVORY 1758); zabudol, cšo mu Paulus, sin geho, pred testamentem k swemu dobremu do ussu sseptal (PUKANEC 1771); mezitím čokoliv a kterakkoliv bi sa bilo juž stalo, abi sa ňesúžil, na všecko zabudnúl, ríkala posledňe (BR 1785); když te smrt zachvátí, o všeckém zabudneš (PV 18. st); oblivisci: zabýti (PD 18. st)
2. na čo, na koho prestať si uvedomovať, prestať mať na pamäti niečo, niekoho: swedek zabol, gak se dohadowali (p. Jesenský s direktorom) (D. JASENO 1759); že zabudla na neho, neposlala mu paleneho (TURIEC 1779); kdiž te bude (otec) po druhe volat, tehdi gic, nebo po tretj radj zabudu (CA 1780)
3. prestať spomínať, prestať myslieť na niekoho, niečo, prestať mať k niekomu, k niečomu citový vzťah: pockag, pamatliwuo ty to wino bude, nikda ty ma nezabudness (KRUPINA 1741); pani matce se ponyžene recomendugem, abj mne, zapowerhleho sina, ešče nezabola (RAKOVICE 1747); nemožem na teba zabudnut, čo by mi branuwal vsseček svet (KC 1791)
4. prestať sa o niekoho, o niečo starať, prestať myslieť na potreby niekoho, niečoho, zanedbať niekoho, niečo: ponewacz pomjnuljmy czasy lyst czjganskj posel u Wasseg Milosti zabol, kterj mala Wassa Milost podpjsat (M. KAMEŇ 1695); a bud Pan Buch pochwalen, zie mnie nezabol (NITRA (18. st))
5. čo nechať niečo bokom, nevšimnúť si niečo, neuvedomiť si niečo: gest gesste sstwrtka soli, ktera se zabola napisat (ŽILINA 1716); a kdybi netco se bylo zabudlo, co by do teg transactii se bilo newiložilo (MIKLUŠOVCE 1756)
6. komu čo upustiť od hnevu, odpustiť, prepáčiť niekomu niečo: odpustym ty, ale ty nezabudnem (BAg 1585); istse i tak hvari v szvojem sertzu, śe Buóh té retsi zabúl, zanyedzbál (DŽ 1752); zabúdať, zabývať ndk k 2: prítel své prítelstvo, kmoter tež kmotrstvo pro malú vec zabíva (PV 1652); nezabíwagťe na títo swé slowá a nezabíwagťe, že sú u wás ti také dánki (BA 1789); pokritec skončiwa vszecko s kazny, zabuda na to podobni nazeragicimu do zrkadla; vy tez chudobni, nezabudagte ba dobrodinců (SS 18. st) k 3: plačte, oči, plačte, slzy vylievajte, koho ste lubili, toho zabývajte (AD 1723-65); musíš na predešlú lásku zabývati (PV 18. st); k 4: jak ten čas mine, nenajdeš nic, to ber s bázní boží a chudiny nezabivej (SA 17. st); sused nass, člowek dobry, bohabogny, cnostliwy bil, na swe dussne spasenj nezabiwal (KT 1753); zabýť sa dk proti komu pozabudnúť sa v niečom: gesli geho (majetok) prodal aneb zalozil aneb sie pak zabyl proti swemu panu (ŽK 1473)
P. atpn Georgius Zabwdlo (v Prestavlkoch 1572 U1)


zabývať p. zabudnúť

Zvukové nahrávky niektorých slov

zabudnúť: →speex →vorbis
chvíli zabudla na všetko moment elle oublia tout
je pravda, zabudol som est vrai, j'oubliais
na niekoľko hodín a zabudnete quelques heures ... et oublier
som vám zabudol zaplatiť j'ai oublié de vous payer
zabudnúť, a o desať oublier, et dans dix
zabudol na dve veci a oublié deux choses
že som zabudol que j'ai déjà oublié
že som vám zabudol que j'ai oublié de vous
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu