Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma

zabrať -berie -berú -tý/-ný dok.

1. násilím odňať, obsadiť, zaujať: nepriatelia z-li mesto; (úradne) z. pôdu, budovu

2. vyžiadať si značný priestor, čas, zaujať: klavír z-l pol izby, nákupy z-ú veľa času

3. dať sa do pohybu, chodu, rozbehnúť sa: motor z-l

4. aktívne sa prejaviť (na istý popud), zareagovať: ryba z-la chytila sa na návnadu; obecenstvo z-lo na hru; hovor.: žiak vôbec nez-l (pri odpovedi); expr. nez-l na ňu nezačal jej dvoriť

5. hovor. vyvolať (potrebnú) reakciu, zaúčinkovať: lieky z-li; expr.: hrozba z-la; film z-l mal úspech

6. hovor. expr. pracovne zdolať, zvládnuť: z. naplno (v práci) podať maximálny výkon; dostať z. byť prinútený na maximálny výkon; dať z. vyčerpať

7. krajč. zmenšiť lícnu plochu oblečenia, op. vypustiť;

nedok. zaberať

// zabrať sa intenzívne sa pustiť do niečoho, zahĺbiť sa, pohrúžiť sa: z. sa do štúdia; byť z-tý do rozhovoru, sedel z-tý v myšlienkach

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
zabrať ‑berie ‑berú ‑bral ‑bratý/‑braný dok.; zabrať sa

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

anektovať vojensky zaujať cudzie územie • pripojiťobsadiť: anektovať, pripojiť, obsadiť časť susedného štátuokupovaťzabrať: okupované, zabraté územie


obsadiť 1. prísť na isté miesto, do istého priestoru, na istú funkciu a pod. a na istý čas tam zotrvať (obyč. sedením, státím, prácou) • zaujaťzaplniť: obsadili, zaujali, zaplnili všetky miesta pri stole; prosím, obsaďte, zaujmite voľné miesta; obsadil, zaujal miesto profesorazasadnúť (obsadiť miesto): zasadli mi stoličkuzískať: prvé tri miesta získali našizabrať: výstavba zabrala veľa úrodnej pôdy; opozícia zabrala väčšinu miest v parlamenteosídliťosadiťkolonizovaťzaľudniť: pohraničie osídlili, osadili, kolonizovali, zaľudnili presídlenci z Rumunskapoobsadzovaťpoobsádzať (postupne)

2. vziať moc nad niečím (obyč. násilím, vojensky) • okupovaťzmocniť sa: územie obsadili, okupovali nepriatelia; obsadiť mesto, zmocniť sa mestazabrať: zabrať juh krajinyanektovať (násilne pripojiť): anektovať časť cudzieho územia

3. p. rezervovať


odobrať 1. zbaviť vlastníctva, často úradne (op. dať, vrátiť) • vziaťzobrať: odobrať, vziať niekomu doklady; pren. odobrať, zobrať niekomu nádejzbaviťpozbaviť (odobrať niekomu niečo, obyč. proti jeho vôli): (po)zbaviť hodnosti, funkcie niekohopripraviťpriniesťpriviesť (spôsobiť stratu): pripraviť mladých o výhody; priniesť, priviesť niekoho o životobraťkniž. odňať: obrali ho o významné postavenia, odňali mu funkciekniž. vyrvať (násilím, prudko): vyrval mužovi z ruky zbraňskonfiškovaťzhabať (úradne odobrať): skonfiškovať, zhabať odsúdenému majetokpobraťpoodoberaťkniž. poodnímať (postupne, viac vecí)

2. zmenšiť pôvodné množstvo, rozmery, zmenšiť pôvodný význam a pod. • ubrať: odobrať z vreca (trocha) ovsa; ubrať zo šírky sukne; odobrali, ubrali mu na význame, veľkostizúžiťzabrať (urobiť užším): zúžiť, zabrať v páseexpr. utrhnúť: utrhla z peňazí odložených na dovolenkuzobraťvziať (z povrchu): zobrať, vziať smotanu z mliekaodčerpať (po čiastkach odobrať): odčerpať časť peňazípoodoberaťpouberaťpobraťpozberaťpoodčerpávať (postupne, viac vecí)

3. p. odviesť 2


odpovedať1 (dok.) rečovo zareagovať na otázku al. na iný prejav • kniž. dať odpoveďodvetiť: odpovedať niekomu zdvorilo, vyhýbavo; nik nedal odpoveď, nik neodvetil na jeho otázkukniž. zastar. vetiťexpr.: odseknúťodvrknúť (úsečne, krátko al. zlostne) • expr. odkresať (ostro) • expr.: odšteknúťodbrechnúť (štekavým hlasom, obyč. zlostne) • expr. odfrknúť (nedbanlivo, s povýšenosťou) • odvravieťexpr. odpapuľovať (bezočivo, neslušne odpovedať) • expr.: odhundraťodžundraťodfrflaťodmrmlaťodmumlaťodbrblaťoddudraťodšomrať (s nespokojnosťou al. nezrozumiteľne): na napomenutie čosi namrzene odhundrala, odšomralaozvať saohlásiť sa (slovne zareagovať na niečo): až na druhé zaklopanie sa ozval, ohlásilreagovať (slovne) • replikovať (v polemike) • hovor. opáčiťkniž. odtušiť (v uvádzacej vete): Neviem o tom – odtušilahovor. zabrať: žiak zabral na všetko

porov. aj povedať1


zabrať sa intenzívne sa pustiť do nejakej činnosti a dlhší čas v nej zotrvať • zahĺbiť sa: zabrať sa, zahĺbiť sa do čítaniaexpr.: zahrabať sazavŕtať sa: zahrabať sa, zavŕtať sa do štúdiapohrúžiť sazahrúžiť sa: priatelia sa pohrúžili do rozhovoru; zahrúžiť sa do modlitbyexpr. vrhnúť sa (s chuťou sa pustiť niečo robiť): vrhnúť sa do hazardných hier


zabrať 1. násilím odňať (obyč. vojensky al. úradne), vziať moc nad niečím • zaujaťobsadiť: zabrať, zaujať, obsadiť cudzie územieokupovať (vojensky): vojaci okupovali mestoanektovať (násilne pripojiť): anektovanie územia

p. aj skonfiškovať

2. zaplniť isté miesto, priestor, funkciu a pod. • zaujať: skriňa zabrala, zaujala veľa miesta; zabrali, zaujali všetky výhodné miesta, pozícieobsadiť: obsadiť voľné miesta

3. zmenšiť časť oblečenia (op. vypustiť) • odobraťubrať: zabrala, odobrala, ubrala z rukávazúžiť (urobiť užším): zúžiť nohavice

4. p. zaúčinkovať 5. p. zareagovať


zahĺbiť sa sústredene sa oddať myšlienkovej činnosti • zahĺbať sazamyslieť sazadumať sazahútať sa: na chvíľu sa zahĺbil, zahĺbal, zamyslel; Nad čím si sa zadumal, zahútal?zapremýšľaťpozamýšľať sa: zapremýšľať o zmysle života; pozamýšľať sa nad svojou robotoupohrúžiť sazahrúžiť savhrúžiť saponoriť savnoriť savhĺbiť sa: študent sa pohrúžil, zahrúžil do čítania; ponoril sa do seba, nechcel s nikým prehovoriť; vhĺbiť sa do problémovzabrať sa (intenzívne sa pustiť do nejakej činnosti): zabrala sa do pleteniahovor. expr. zažrať sa (vášnivo sa do niečoho zahĺbiť): zažrať sa do problémuzried. zaroniť sa: zaroniť sa do myšlienok (Kukučín)


zareagovať prejaviť aktivitu, dať odpoveď na istý podnet, popud • reagovať: na výzvu nik ne(za)reagovalhovor. expr.: zabraťchytiť sa: zabrať, chytiť sa na pekné sľuby

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

zaberať, -á, -ajú nedok.

1. (čo, zried. i koho) zmocňovať sa niečoho, obsadzovať, preberať do vlastníctva, okupovať; anektovať: zaberanie kolónií, nových území ap.; z. továrne, pôdu; Naše vojská zaberali kraje za ustupujúcou armádou. (Fig.) Nemci vraj zaberajú chlapov. (Hor.)

2. (čo) zaujímať, vypĺňať nejaké miesto, nejaký priestor, rozprestierať sa, rozkladať sa na istej ploche al. v istom priestore: z. malé miesto, plochu 10 m2, istú časť plochy, rozsahu ap.; z. prvé, čelné, hlavné ap. miesto v niečom; Starosvetská pec zaberá tretinu izby. (Jaš.) Eremitáž zaberá niekoľko budov. (Pláv.) (Mongolská ríša) zaberá Čínu, Kóreu, Indočínu, Barmu. (Tat.)

3. (čo) byť náplňou, obsahom, zmyslom niečoho, vypĺňať, zaujímať: Písal listy, v ktorých hlavné miesto zaberali útoky okolia na jeho citlivé zmysly. (Min.); nápor z cesty, ktorý zaberal všetku pozornosť vojakov (Urb.);

4. (čo) vyžadovať si nejaký čas, potrebovať nejakú dobu: cestovanie zaberá mnoho času (Fr. Kráľ) stranícke veci, ktoré spravidla zaberali všetok čas (Karv.); Vetrovskému (to) zaberalo množstvo práce i čiastku noci. (Jégé)

5. (bezpredm., čím i do čoho) robiť záber, zasahovať, zachytávať (obyč. nejakým nástrojom): Karol hodne zaberal, kosu si sám nakúval. (Rys.) Nôž zaberal hlboko (Švant.) zarezával sa. Pluh zaberal veľmi plytko. (Jil.) Dvaja z pastierov zaberali veľmi prstami do strún hárf. (Fig.) Zvara zhusta zaberal (Hviezd.) načieral; pren. Zaberajúc po dva schody naraz, hnal na tretie poschodie (Urb.) bežal dlhými skokmi; šport. z. veslom robiť účinný pohyb veslom;

6. tech. (do čoho) zachytávať sa o niečo, zapadať do niečoho: ozubené kolesá zaberajúce do seba; skrutka zaberá do skrutkového kolesa;

7. (o záprahu) vzpínaním ťahať náklad; (o kolesách vozidla al. o storji) prichádzať do chodu, rozbiehať sa: Silil sa len Belko. Aťka tancovala na mieste. „Zaberaj,“ kričal na ňu gazda. (Švant.); zadné kolesá zaberajú; motor pomaly zaberá;

8. (o rybe) brať návnadu;

9. expr. (kade, kam, odkiaľ, za kým, za čím, pred kým, pred čím) uberať sa, kráčať, ísť, uháňať: Rezko zaberali vyšliapaným chodníčkom. (Vans.) (Kone) zaberajú dolu Ryžavou. (Ráz.) Vlak zaberá rovinou. (Kuk.) Husi bojazlivo zaberajú pred ním. (Kuk.);

dok. k 1, 2, 4, 5, 7, 8 zabrať

|| zaberať sa zried. (do čoho) oddávať sa, začínať sa venovať niečomu, púšťať sa do niečoho, zberať sa: Zas do premýšľania zaberá sa mládenec. (Kal.);

dok. zabrať sa


zabrať, -berie, berú, zabraný/zabratý dok.

1. (čo) niečoho sa zmocniť násilím, vojensky, prípadne úradnou mocou, zaujať, obsadiť, odňať: (Thökölyho vojaci) zabrali aj banské mestá. (Rys.) Židia zabrali Egypťanom všetko striebro a zlato. (Záb.) Zabrali mu kus poľa. (Krno); z. pôdu, z budovy; Zabral izbu po práve. (Karv.); pren. Vždy som z nej (z bryndze) viac pre seba zabral (Jégé) vzal si, nabral si.

2. (čo) zaujať, vyplniť niekde priestor: Brezina by zabrala veľa miesta. (Kuk.); pren. Vo všetkom chcela zabrať Andulkino miesto (Laz.) uplatniť sa na jej úkor.

3. (čo) vyžiadať si určitý čas: Najviac času zaberie plátanie a zašívanie. (Zúb.) Chystačka na večer zabrala vyše dvoch hodín. (Jes-á)

4. (čo) zaujať pozornosť niekoho: Prišiel k nim Jurko Soviak. Ten zabral jeho pozornosť. (Kuk.)

5. urobiť záber; vniknúť do niečoho, zatiahnuť niečo: Iba krajom ešte dva-tri razy zaberú pluhy a bude koniec. (Hor.)

6. (o záprahu, motore, stroji ap.) dať sa do pohybu; začať fungovať: keby boli oba (kone) zabrali (Švant.); stroj, motor zabral; Auto zabralo na prvý raz. (Min.) Sagatov patent nezabral. (Tomašč.)

7. hovor. exrp. (o človeku) prejaviť aktivitu, reagovať na niečo. Ani jeden z mojich poslucháčov nezabral. (Bedn.) Zbadal, že návštevníčka na vyskúšaný spôsob „nezabrala“. (Zúb.); pren. z. naplno pustiť sa do niečoho so všetkými silami, s chuťou;

8. (o rybe) chytiť návnadu;

9. krajč. zmenšiť lícnu plochu na odeve (op. vypustiť);

10. nár. zobrať, vziať: Michala k vojsku zobrali. (Hviezd.);

nedok. zaberať

|| zabrať sa

1. (do čoho) veľmi sa na niečo sústrediť, intenzívne sa začať s niečím zaoberať, úplne sa oddať niečomu, zahĺbiť sa, pohrúžiť sa do niečoho: z. sa do práce; zabral sa do filozofických štúdií (Vaj.); zabraný/zabratý do rozhovoru, v myšlienkach, do myšlienok, do hry ap.;

2. zried. (kade, kam) vybrať sa, pobrať sa, pustiť s niekam: Hneď sa zabral tou lepšou cestou. (Dobš.) I zabral s naradovaný kráľovčík domov. (Bedn.);

nedok k 1 zaberať sa

Morfologický analyzátor

zabrať dokonavé sloveso
(ja) zaberiem VKdsa+; (ty) zaberieš VKdsb+; (on, ona, ono) zaberie VKdsc+; (my) zaberieme VKdpa+; (vy) zaberiete VKdpb+; (oni, ony) zaberú VKdpc+;

(ja som, ty si, on) zabral VLdsam+; (ona) zabrala VLdsaf+; (ono) zabralo VLdsan+; (oni, ony) zabrali VLdpah+;
(ty) zaber! VMdsb+; (my) zaberme! VMdpa+; (vy) zaberte! VMdpb+;
(nejako) zaberúc VHd+;
zabrať sa zabrať sa

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor