Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

zabrániť¹ -i dok. nedovoliť uskutočniť al. pokračovať, zamedziť: z. stratám; nič mu v tom nez-i; z. škandálu znemožniť, prekaziť;

nedok. zabraňovať

zabrániť² -i dok. bránami skypriť: z. pole

brániť¹ -ni -nia bráň! -nil -niac -niaci -nený -nenie nedok. 1. (koho, čo (pred kým, pred čím; proti komu, proti čomu)) ▶ odrážať (zbraňou, silou, slovami a pod.) činy smerujúce k poškodeniu al. zničeniu niekoho, niečoho; syn. chrániť, hájiť, obraňovať: b. mladšieho súrodenca; b. si svoje práva; b. vlasť pred nebezpečenstvom, proti útokom; K pomníku nemožno postaviť človeka, ktorý by ho bránil pred nespratníkmi. [Vč 1979]
2. (komu v čom; čo i s neurčitkom, zried. i čomu) ▶ znemožňovať uskutočnenie niečoho, nedovoľovať niečo; syn. zabraňovať, prekážať: b. niekomu v láske; b. v prístupe, v činnosti; rodičia im bránili vziať sa; nič mu nebráni urobiť to; vozidlo bránilo plynulosti cestnej premávky; Bránil slovám, aby sa mu neprešmykli von. [A. Bednár]; Popukané pľuzgiere ho pálili a bránili mu vykročiť rýchlejšie. [H. Zelinová]
3. šport. ▶ hrať obrannú hru, zasahovať obranne: takticky, účinne b.; nedovolené bránenie; Dievčatá v pásikovaných tričkách zúfalo bránia a nevládzu sa presadiť. [R. Moric]; Úradujúcemu majstrovi nepomohlo ani osobné bránenie po celom ihrisku. [Pc 1997]
▷ opak. bránievať -va -vajú -val; dok. k 1, 3 ↗ obrániť, ubrániť, k 2 ↗ zabrániť

brániť¹, -i, -ia nedok.

1. (koho, čo proti komu, proti čomu, pred kým, pred čím) chrániť, hájiť pred nebezpečenstvom, útokom, bitkou ap.: b. svoju vlasť, svoj národ, svoje dieťa, svoje mláďa; b. svoj jazyk, svoj život, svoju kožu, svoju existenciu; My život bránime za každou barikádou. (Lajč.) Bránil som ju (slobodienku) až do krvi. (Pláv.) Profesorský sbor bránil prednostné práva maďarčiny na ústave i proti nemčine. (Mráz) Sľúb mi, že ju budeš chrániť a brániť pred krivdou. (Vans.)

2. (komu v čom, čo i s neurč., zried. i čomu) prekážať, nedovoľovať, zabraňovať: Bránila jej vydávať sa za ľahkomyseľného Filipa. (Kuk.) V ich láske im ani nebránili. (Urb.) Nebránila som mu v tom. (Tim.) Dobre vedeli moja mať, keď mi ju bránili (Tim.) zakazovali vziať si ju. Ja nebudem brániť svojej dcére, aby čakala za nimi. (Šolt.) My sme mu už dávno prácu bránili. (Taj.) Nebránila našej láske. (Jégé)

3. šport. hrať obrannú hru;

opak. bránievať, -a, -ajú;

dok. k 1 obrániť, ubrániť, k 2 zabrániť

|| brániť sa

1. (bezpredm., proti komu, proti čomu, pred kým, pred čím) chrániť sa, hájiť sa, chrániť si život, bezpečnosť ap.: hrdinsky, húževnate, zúfalo sa b.; b. sa so zbraňou v ruke; b. sa do poslednej kvapky krvi; Skladajú sľub, že sa budú brániť v nebezpečí. (Ráz.) Pred nápadmi ľudí ľahšie sa brániť než pred vlastným svedomím. (Kuk.) Vyhrabal svoju starú pušku, že sa proti Nemcom bude brániť sám. (Ondr.) Proti tejto ideológii musíme sa brániť zo všetkých síl. (Urb.)

2. (čomu i bezpredm.) odporovať, vzpierať sa, ohradzovať sa proti niečomu: b. sa driemotám; b. sa smrti (Taj., Šolt.); Ondrej sa obyčajne bránil otcovým bozkom. (Krno) Čomu sa toľme brániš? (Kuk.) Ja som nevedel, — bráni sa chlapec. (Ráz.)

● b. sa zubami-nechtami zo všetkých síl;

3. šport. hrať obrannú hru (napr. vo futbale);

opak. bránievať sa;

dok. k 1 obrániť sa, ubrániť sa

zabrániť¹, -í, -ia dok. (komu v čom, čo, čomu) nedopustiť, aby sa niečo stalo al. dialo, zamedziť, znemožniť, prekaziť niečo: Ktože tým pod slnkom voľne žiť zabráni?! (Botto) Pilné povinnosti mi v tom zabránili! (Stod.) Nemal som času zabrániť mu to. (Ondr.); z. nešťastiu, násiliu, škode, stratám ap.; z.-vojne; z. infekcii (preventívnymi opatreniami, zákrokmi); z. gólu, prehre ap.;

nedok. zabraňovať, -uje, -ujú

zabrániť², -i, -ia dok.

1. (čo čím) zoranú, prípane i zasiatu pôdu bránami skypriť a urovnať, pobrániť: z. pole bránami;

2. (čo) bránením dostať niečo do zeme (napr. semeno, hnoj): z. hnoj (hnojivo) do pôdy