zabočiť dok. zahnúť (význ. 3), odbočiť: z. pred hotel, z. do lesa; z. doprava, za roh;
nedok. zabočovať -uje, zabáčať -a
bočiť -čí -čia boč! -čil -čiac -čiaci -čenie nedok. 1. (od koho, od čoho; ø) ▶ zámerne sa vzďaľovať od niečoho, niekoho neželateľného, nepríjemného; syn. strániť sa, vyhýbať sa: b. od ľudí, od roboty; ostatné deti od neho bočili; Nezdá sa ti, že ľudia akosi bočia, akosi nás obchodia? [A. Bednár] 2. (kam) ▶ odkláňať sa od priameho smeru, ísť do boku; syn. odbočovať: b. doľava; rameno rieky bočí na juh; Jedna cesta bočila ku kaplnke, ale viedla ešte ďalej ku hranici. [R. Jašík] ▷ opak. bočievať -va -vajú -val; dok. k 2 ↗ zabočiť, odbočiť
odbočiť 1. v chôdzi al. v jazde zmeniť smer • zabočiť • zahnúť: pri prvom dome odbočil, zahol za roh; auto zrazu odbočilo, zabočilo, zahlo doľava • hovor.: zakerovať • zakarovať • skerovať (obyč. dopravným prostriedkom): na najbližšej odbočke zakeroval do garáže • zried. zbočiť: zbočiť z cesty • skrútnuť sa • skrútiť sa • zakrútiť (sa) • zatočiť sa • stočiť sa: bicykel sa odrazu skrútne, skrúti, zatočí, stočí doprava • odraziť sa (zmeniť smer cesty al. toku): rieka sa odrazila na juh • zísť (odbočiť obyč. nevedomky): v tme sme zišli z cesty • uchýliť sa (od priameho smeru)
2. nepridŕžať sa témy, predmetu v reči • odchýliť sa • odkloniť sa: usiloval sa odbočiť, odchýliť, odkloniť od hlavnej témy • expr.: odskočiť • uskočiť: od háklivého rozhovoru vždy odskočila, uskočila • uhnúť • vyhnúť sa: pred trápnou témou radšej uhol, radšej sa trápnej téme vyhol • vzdialiť sa (myšlienkovo): vzdialiť sa od predmetu rozhovoru
zabočiť p. odbočiť 1, zájsť 1
zahnúť 1. dať do polohy mierneho oblúka smerom dolu, dnu • ohnúť: zahnúť, ohnúť klinec • zalomiť (dať niečomu lomený tvar): zalomiť prst • podhnúť • založiť (preložiť okraj niečoho dovnútra): podhnúť, založiť sukňu • prehnúť (papier, list, obyč. napoly) • stočiť • skrútiť (v polohe oblúka spojiť) • pozahýbať • pozahýnať • pozahybovať (postupne zahnúť)
2. v chôdzi al. v jazde zmeniť smer pohybu • zabočiť • odbočiť • zájsť: zahnime, zabočme za roh, aby nás nevideli; bicykel náhle zahol, odbočil z cesty • hovor.: zakerovať • zakarovať • skerovať (obyč. dopravným prostriedkom): zakerovať na parkovisko • skrútnuť sa • skrútiť sa • stočiť sa • zakrútiť (sa): auto sa náhle skrút(i)lo, stočilo doľava; na križovatke (sa) musíš zakrútiť doprava
zájsť 1. chôdzou al. dopravným prostriedkom sa dostať obyč. na vzdialenejšie miesto: je slabý, ďaleko nezájde • dôjsť • prísť (chôdzou al. dopravným prostriedkom dosiahnuť vôbec nejaké miesto obyč. smerom k hovoriacemu): dôjdite, príďte si k nám po ovocie • expr.: zabehnúť • zbehnúť • vybehnúť (nakrátko): z(a)behnúť každý týždeň k rodičom; zabehli, vybehli autom na výlet • staviť sa • zastaviť sa (na chvíľu zájsť): zastavili sa aj v kostole • expr. zavliecť sa (s námahou): ledva sa zavliekol k domu • expr.: skočiť • zaskočiť • odskočiť • odbehnúť (nakrátko a rýchlo): (za)skočila, odskočila, odbehla cez prestávku na poštu • podísť (prísť bližšie): Podíď, zájdi bližšie ku mne! • zatúlať sa • zablúdiť • hovor. expr. zabrúsiť (náhodne al. príležitostne zájsť): zatúlali sa, zablúdili niekedy až na kraj hory; zabrúsiť si občas na pivo • zastar. zakonať sa (Dobšinský; zájsť ďaleko, s námahou) • expr.: šibnúť • frknúť (rýchlo zájsť): šibni, frkni sa pozrieť, čo robia deti • zahnúť • zabočiť • odbočiť (zmeniť smer pohybu často s cieľom skryť sa): zahnúť, zabočiť do húštiny; zájsť, odbočiť za roh • hovor. zatiahnuť (o vozidle): zatiahli s vozom až k budove • hovor. expr. zapadnúť (zájsť a dlhšie ostať): zapadli sme do kina • expr. zaliezť (obyč. odísť sa skryť): zaliezli za kríky • pozachodiť • pozachádzať (postupne zájsť)
2. klesnúť za obzor (o nebeských telesách) • zapadnúť: slnko už zašlo, zapadlo
3. pokryť sa tenkou vrstvou niečoho (napr. pary, špiny): obloky zašli, príbor zašiel • zahmliť sa (pokryť sa hmlou) • orosiť sa • zarosiť sa • hovor. expr.: ošťať sa • zapotiť sa (pokryť sa rosou): okuliare sa mi v izbe orosili, zarosili; sklá sa zapotili, ošťali • očernieť • sčernieť (o kovoch): strieborný náramok po čase očernel, sčernel • chem.: oxidovať • zoxidovať (o kovoch) • zatiahnuť sa (oblakmi): nebo zašlo, zatiahlo sa
4. p. stihnúť 2 5. p. minúť sa 2, umrieť 6. p. zmocniť sa 2
bočiť, -í, -ia nedok.
1. (od koho, od čoho i bezpredm.) vyhýbať sa niekomu, niečomu, strániť sa niekoho, niečoho: b. od ľudí, bočí od roboty vyhýba sa robote, je lenivý; Jeden od druhého bočí ako zlodej. (Jes.) Áno, pravda je, (Ivan) bočí, málo si všíma. (Fr. Kráľ)
2. uchyľovať sa od istého smeru, ísť do boku, odbočovať, zabočovať: Kozy bočili, hľadali kroviská. (Ondr.) Vytreští oči a bočí do svojej izby. (Al.)
3. nár. (na koho) zazerať, gániť: A ty naňho bočíš ako jasná strela. (J. Kráľ);
opak. bočievať, -a, -ajú;
dok. k 2 zabočiť, odbočiť, vybočiť
zabočiť, -í, -ia dok. v chôdzi al. v jazde sa uchýliť od istého smeru, zmeniť smer, odbočiť, zahnúť; pustiť sa istým smerom, zamieriť: Zabočte doľava k potoku. (Švant.) Voz zabočil z hradskej na poľnú cestu. (Vaj.); krava, čo od čriedy zabočila (Kuk.); Zabočí do vedľajšej uličky. (Al.);
pren. uchýliť sa, odchýliť sa od témy, predmetu v reči: Krútil slovami, zabočil, ako to obyčajne robieval, keď bol v úzkych. (Urb.) Uľa si pretierala slinu, aby nezabočila v rečiach. (Gab.);
nedok. zabočovať, -uje, -ujú