blúdiť, -i, -ia nedok.
1. chodiť po nesprávnej ceste: b. v lese, na neznámom mieste, b. potme;
2. (o človeku) chodiť bez cieľa sem a tam, túlať sa, potulovať sa, ponevierať sa, tárať sa; (o veciach) pohybovať sa sem i tam, hore dolu: b. po uliciach, ulicami, mestom, po meste, poľom, po poli, lesom, po lese, b. po svete, svetom; začali blúdiť po nebi oblaky (Švant.); tiene blúdia siným poľom (Kras.); po klávesoch ospalo blúdia ruky (Krčm.)
● b. očami, zrakom, pohľadom (po kom, po čom) pozerať z predmetu na predmet, stále meniť smer pohľadu; oči mu (jej) blúdia, zrak, pohľad mu (jej) blúdi (po kom, po čom); jeho (jej) myseľ, rozum, duch blúdi niekde, myšlienky, spomienky blúdia myslí na niečo (obyč. vzdialené);
3. mýliť sa, žiť, zotrvávať v omyle, v nesprávnom názore: ideové blúdenie, b. v sektárstve, v pohanstve;
cirk. odchyľovať sa od učenia cirkvi;
opak. blúdievať, -a, -ajú;
dok. k 1, 3 poblúdiť;
k 1 i zablúdiť
zablúdiť, -i, -ia dok.
1. stratiť smer, orientáciu a zísť zo správnej, dobrej cesty, poblúdiť: V zime chodili matere po malé deti, aby potme nezablúdili. (Taj.) Hory sú veľké. Tam možno i zablúdiť. (Jil.) Cesta je zložitá, zablúdiť sa dá veľmi ľahko. (Tat.); pren. Úzky chodník zablúdil medzi stromy (Gab.) vinul sa medzi stromami a v diaľke sa stratil. Ej zablúdili sme, zablúdili v krtisku bolesti a smútkov. (Kost.) prežívajúc bolesť a smútok stratili sme správny cieľ.
2. (kam) náhodne, príležitostne, občas si niekam zájsť na chvíľu: V ceste mal ešte kaviareň Metropol, kam občas zablúdil na partiu šachu. (Urb.) Iba panský hájnik sem niekedy zablúdil. (Hor.)
3. (o veciach) mimochodom, náhodne sa niekam dostať: I táto práca zablúdila k ochotnému Jankovi Kadavému. (Vlč.); chvíľami zablúdil cez pobrežné vŕšky do záhrad vetrík (Jil.); pren. Aby sme nezablúdili od divadiel: V Moskve teda... (Jes-á) aby sem sa neodchýlili od témy, predmetu v reči.
4. (čím, na čo, kam) (o očiach, o pohľade) pozrieť sa, zahľadieť sa niekam: Oči mu nevdojak zablúdili na Soninu ulicu. (Urb.) Zablúdil očami do poľa. (Jaš.) Jeho oko zablúdilo k horám. (Hor.) Ondrejov pohľad zablúdil na nočný stolík. (Krno)
5. (o myšlienke, fantázii ap.) náhle si spomenúť na niečo, vybaviť si niečo v mysli: (Fantázia) zablúdila na nivy. (Kuk.) Ak mi zablúdi myseľ do prvších čias... (Šolt.)
6. expr. zmýliť sa v konaní, dopustiť sa omylu, chyby: Slzy či smiech kto predáva si, zablúdi. (Min.)