Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj hssj

zablúdiť -i dok.

1. stratiť orientáciu, poblúdiť: z. v hore; z-ená ovca

2. náhodne sa niekde dostať, zatúlať sa: vták sem zriedka z-i; z-ená strela zblúdená;

pren. pohľadom z-l von mimovoľne pozrel

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
zablúdiť ‑i ‑ia dok.

zablúdiť -di -dia (ne)zablúď! -dil -diac -dený -denie dok.

blúdiť -di -dia blúď! -dil -diac -diaci -denie nedok. 1. (kde; ø) ▶ pohybovať sa po nesprávnej ceste, nevedieť sa zorientovať v neznámom prostredí: b. v cudzom meste, v lese, v tme; ukázať cestu blúdiacemu; Vežiak som napodiv našla rýchlo, bez blúdenia. [NP 1986]
2. (kadiaľ) ▶ chodiť bez cieľa, potulovať sa; pohybovať sa sem i tam: b. mestom, po meste, svetom, po svete; celé dni blúdi kade-tade; oblaky blúdia oblohou, po oblohe; Každú noc blúdi so sviečkou domom. [K. Horák]; Poľanou blúdi svorka vlkov. [Sme 2002]; pren. b. v myšlienkach, vo fantázii; b. vo hviezdach byť zasnený
3. (čím po čom) ▶ pohybovať niečím náhodne meniac smer: b. rukou po niečom; Amatérsky astronóm ju objavil náhodou, keď blúdil ďalekohľadom po oblohe. [Pd 1995]
4. ▶ zotrvávať v omyle, nemať pravdu; syn. mýliť sa: riziko omylov a blúdenia [Ľ. Repáň]; Pokým iné slovanské národy blúdili v tme pohanstva, slovenský národ vstupuje medzi kresťanské národy. [F. Hrušovský]
fraz. blúdiť očami/zrakom/pohľadom po niekom, po niečom meniť smer pohľadu; myšlienky/spomienky mu (jej, im) blúdia al. jeho (jej, ich) myseľ/rozum/duch blúdi rozmýšľa, rozmýšľajú o niečom vzdialenom; pohľad/zrak/oči mu (jej) blúdi po niekom, po niečom díva sa bez sústredenia, mení smer pohľadu
opak. blúdievať -va -vajú -val; dok. k 1, 4poblúdiť k 1 izablúdiť

pomýliť sa dopustiť sa omylu, urobiť chybu • zmýliť sa: pomýliť sa, zmýliť sa vo výpočtochchybiťpochybiťschybiť: uznal, že v odhade (po)chybil, schybilexpr. spliesť sa: pri hľadaní adresy sa splietolexpr. potknúť sa (urobiť chybu): zarecitovať báseň bez potknutiahovor. expr. seknúť sa (veľmi sa pomýliť): pri posudzovaní kvality výrobku sa sekolfraz. expr. streliť vedľa: v súťaži vždy strelí vedľafraz. urobiť chybný krok: v živote málokedy urobí chybný krokexpr.: prerátať saprepočítať sa: chcel nás dostať, ale sa prerátalkniž.: poblúdiťzablúdiťzblúdiť (v konaní, úsudku): ako mladý aj poblúdil, zblúdil, ale zbadal svoj omylhovor. expr.: opáliť saopláchnuť saopláknuť sa: pri výbere partnera sa opálil, oplákolexpr.: popliesť sazapliesť sa (pomýliť sa v reči): jazyk sa mu poplietolexpr.: pomotať sazmiasť sapomútiť sa: pri uvažovaní sa pomotal, zmiatol; v hlave sa mu to pomútilosubšt. kiksnúť: pri rátaní viackrát kiksla


zablúdiť 1. stratiť smer, orientáciu • poblúdiťzblúdiť: dávajte pozor, aby ste v hore nez(a)blúdili, nepoblúdilizatúlať saodtúlať sastratiť sa (odísť neznámym, neurčitým smerom): ovca sa zatúlala, odtúlala, nevedno kam; dieťa sa stratilo v davehovor. expr. zatárať sa (náhodne sa dostať): zatárali sa až k rieke

2. p. zájsť 1 3. p. pomýliť sa


zájsť 1. chôdzou al. dopravným prostriedkom sa dostať obyč. na vzdialenejšie miesto: je slabý, ďaleko nezájdedôjsťprísť (chôdzou al. dopravným prostriedkom dosiahnuť vôbec nejaké miesto obyč. smerom k hovoriacemu): dôjdite, príďte si k nám po ovocieexpr.: zabehnúťzbehnúťvybehnúť (nakrátko): z(a)behnúť každý týždeň k rodičom; zabehli, vybehli autom na výletstaviť sazastaviť sa (na chvíľu zájsť): zastavili sa aj v kostoleexpr. zavliecť sa (s námahou): ledva sa zavliekol k domuexpr.: skočiťzaskočiťodskočiťodbehnúť (nakrátko a rýchlo): (za)skočila, odskočila, odbehla cez prestávku na poštupodísť (prísť bližšie): Podíď, zájdi bližšie ku mne!zatúlať sazablúdiťhovor. expr. zabrúsiť (náhodne al. príležitostne zájsť): zatúlali sa, zablúdili niekedy až na kraj hory; zabrúsiť si občas na pivozastar. zakonať sa (Dobšinský; zájsť ďaleko, s námahou) • expr.: šibnúťfrknúť (rýchlo zájsť): šibni, frkni sa pozrieť, čo robia detizahnúťzabočiťodbočiť (zmeniť smer pohybu často s cieľom skryť sa): zahnúť, zabočiť do húštiny; zájsť, odbočiť za rohhovor. zatiahnuť (o vozidle): zatiahli s vozom až k budovehovor. expr. zapadnúť (zájsť a dlhšie ostať): zapadli sme do kinaexpr. zaliezť (obyč. odísť sa skryť): zaliezli za kríkypozachodiťpozachádzať (postupne zájsť)

2. klesnúť za obzor (o nebeských telesách) • zapadnúť: slnko už zašlo, zapadlo

3. pokryť sa tenkou vrstvou niečoho (napr. pary, špiny): obloky zašli, príbor zašielzahmliť sa (pokryť sa hmlou) • orosiť sazarosiť sahovor. expr.: ošťať sazapotiť sa (pokryť sa rosou): okuliare sa mi v izbe orosili, zarosili; sklá sa zapotili, ošťaliočernieťsčernieť (o kovoch): strieborný náramok po čase očernel, sčernelchem.: oxidovaťzoxidovať (o kovoch) • zatiahnuť sa (oblakmi): nebo zašlo, zatiahlo sa

4. p. stihnúť 2 5. p. minúť sa 2, umrieť 6. p. zmocniť sa 2

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

blúdiť, -i, -ia nedok.

1. chodiť po nesprávnej ceste: b. v lese, na neznámom mieste, b. potme;

2. (o človeku) chodiť bez cieľa sem a tam, túlať sa, potulovať sa, ponevierať sa, tárať sa; (o veciach) pohybovať sa sem i tam, hore dolu: b. po uliciach, ulicami, mestom, po meste, poľom, po poli, lesom, po lese, b. po svete, svetom; začali blúdiť po nebi oblaky (Švant.); tiene blúdia siným poľom (Kras.); po klávesoch ospalo blúdia ruky (Krčm.)

b. očami, zrakom, pohľadom (po kom, po čom) pozerať z predmetu na predmet, stále meniť smer pohľadu; oči mu (jej) blúdia, zrak, pohľad mu (jej) blúdi (po kom, po čom); jeho (jej) myseľ, rozum, duch blúdi niekde, myšlienky, spomienky blúdia myslí na niečo (obyč. vzdialené);

3. mýliť sa, žiť, zotrvávať v omyle, v nesprávnom názore: ideové blúdenie, b. v sektárstve, v pohanstve;

cirk. odchyľovať sa od učenia cirkvi;

opak. blúdievať, -a, -ajú;

dok. k 1, 3 poblúdiť;

k 1 i zablúdiť


zablúdiť, -i, -ia dok.

1. stratiť smer, orientáciu a zísť zo správnej, dobrej cesty, poblúdiť: V zime chodili matere po malé deti, aby potme nezablúdili. (Taj.) Hory sú veľké. Tam možno i zablúdiť. (Jil.) Cesta je zložitá, zablúdiť sa dá veľmi ľahko. (Tat.); pren. Úzky chodník zablúdil medzi stromy (Gab.) vinul sa medzi stromami a v diaľke sa stratil. Ej zablúdili sme, zablúdili v krtisku bolesti a smútkov. (Kost.) prežívajúc bolesť a smútok stratili sme správny cieľ.

2. (kam) náhodne, príležitostne, občas si niekam zájsť na chvíľu: V ceste mal ešte kaviareň Metropol, kam občas zablúdil na partiu šachu. (Urb.) Iba panský hájnik sem niekedy zablúdil. (Hor.)

3. (o veciach) mimochodom, náhodne sa niekam dostať: I táto práca zablúdila k ochotnému Jankovi Kadavému. (Vlč.); chvíľami zablúdil cez pobrežné vŕšky do záhrad vetrík (Jil.); pren. Aby sme nezablúdili od divadiel: V Moskve teda... (Jes-á) aby sem sa neodchýlili od témy, predmetu v reči.

4. (čím, na čo, kam) (o očiach, o pohľade) pozrieť sa, zahľadieť sa niekam: Oči mu nevdojak zablúdili na Soninu ulicu. (Urb.) Zablúdil očami do poľa. (Jaš.) Jeho oko zablúdilo k horám. (Hor.) Ondrejov pohľad zablúdil na nočný stolík. (Krno)

5. (o myšlienke, fantázii ap.) náhle si spomenúť na niečo, vybaviť si niečo v mysli: (Fantázia) zablúdila na nivy. (Kuk.) Ak mi zablúdi myseľ do prvších čias... (Šolt.)

6. expr. zmýliť sa v konaní, dopustiť sa omylu, chyby: Slzy či smiech kto predáva si, zablúdi. (Min.)

zablúdiť dk
1. z čoho, od čoho zísť z cesty, stratiť cestu: a tak potem, kdy se domow nawraczel zas ku oczj swemu, že bj potem tenže syn geho zabludyl s czesti (ORAVA 1574); magjce wgjt a wkročit do domu predkom, abis ode dwerj nezabludil, w tarnacyku se zastaw (KoB 1666); w gistem meste male dita od domu zabludilo, sem tam po ulicach s plačom sa tulalo (MiK 18. st)
2. do čoho, kam, ku komu náhodne sa ocitnúť niekde, prísť niekam, k niekomu: trafilo by sa mi v noci k nemocnému, a já bych zablúdil k devčaci svarnému (AD 1782); (syn) do Salentu zablaudil, než sstestliwj gest to blud (PT 1796);
x. pren protoss, o krestane mili, kteri ste pro slepotu hrichuw a neprawosti wassich do pekelneg temnosti zabludili (MS 1758) upadli
3. náb od koho, od čoho opustiť niekoho, niečo, vzdialiť sa od niekoho, niečoho: alye on to vidzél z trúna szvoho, śe z pravéj drahi vsitké zablúdzilyi (DŽ 1752); a potom chwálu wzdáwal Bohu, že od cesty zabludjl (WP 1768); že gdyž sem gá nic nebyl, učinil sy mne, a když sem daleko zabludil od tebe, nawrátils mne (MPS 1777);
x. pren náb tú gednu (ovcu Kristus), genž bila zablúdila, wihledáwal (VP 1764) zblúdila, odvrátila sa od viery; zabluďovať ndk 1: devio: zabluďugem, s cesti wycházám (KS 1763); k 2: aberro: pomylugem se, pobluďugem, zabluďugem; allucinor: blúdjm, myljm se, zabluďugem (KS 1763)

zablúďiť zablúďiť

Zvukové nahrávky niektorých slov

zablúdiť: →speex →vorbis

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu