zabitý príd.
1. ktorý prišiel o život, mŕtvy, usmrtený: z. človek
● hovor. expr.: spať ako (ani) z. tuho, tvrdo; mlčať ako z. vôbec neprehovoriť; chodiť (byť) ako z. veľmi nešťastný, zarmútený; Srdce jej je ako zabité (Tim.) veľmi sa trápi, mučí.
2. (o zvierati) usmrtený (zaklaním, zastrelením ap.): z-é zviera, z. pes;
3. expr. duševne ubitý, ubolený, utrápený, strápený: Zväčša stránila sa spoločnosti. Bola zabitá, unížená. (Vaj.) Zabitá robotou, starosťou o deti. (Taj.)
4. hovor. rozbitý, roztlčený: z. krčiažok (Jégé); z-á širaňa (Kuk.)
(jeden) zabitý; (bez) zabitého; (k) zabitému; (vidím) zabitého; (hej) zabitý!; (o) zabitom; (so) zabitým;
(traja) zabití; (bez) zabitých; (k) zabitým; (vidím) zabitých; (hej) zabití!; (o) zabitých; (so) zabitými;
(jeden) zabitý; (bez) zabitého; (k) zabitému; (vidím) zabitý; (hej) zabitý!; (o) zabitom; (so) zabitým;
(štyri) zabité; (bez) zabitých; (k) zabitým; (vidím) zabité; (hej) zabité!; (o) zabitých; (so) zabitými;
(jedna) zabitá; (bez) zabitej; (k) zabitej; (vidím) zabitú; (hej) zabitá!; (o) zabitej; (so) zabitou;
(dve) zabité; (bez) zabitých; (k) zabitým; (vidím) zabité; (hej) zabité!; (o) zabitých; (so) zabitými;
(jedno) zabité; (bez) zabitého; (k) zabitému; (vidím) zabité; (hej) zabité!; (o) zabitom; (so) zabitým;