zabitý -tá -té príd.
zabitý príd.
1. ktorý prišiel o život, mŕtvy, usmrtený: z. človek
● hovor. expr.: spať ako (ani) z. tuho, tvrdo; mlčať ako z. vôbec neprehovoriť; chodiť (byť) ako z. veľmi nešťastný, zarmútený; Srdce jej je ako zabité (Tim.) veľmi sa trápi, mučí.
2. (o zvierati) usmrtený (zaklaním, zastrelením ap.): z-é zviera, z. pes;
3. expr. duševne ubitý, ubolený, utrápený, strápený: Zväčša stránila sa spoločnosti. Bola zabitá, unížená. (Vaj.) Zabitá robotou, starosťou o deti. (Taj.)
4. hovor. rozbitý, roztlčený: z. krčiažok (Jégé); z-á širaňa (Kuk.)
zabitý príd 1. kt. stratil život, usmrtený; práv usmrtený, zavraždený: na ten czas napoly vmrleho a zabiteho (Janka Rišiena) wzaly su guss od neho geho wlasnu jednu ruczniczu (LIPTOV 1570-80); a kdy wideli, ze se w panow Justow krczme nahanjaly a hadaly towarissia, techda ginssieho newidel, aby zabiteho toho czloweka uderil (TURIEC 1636); mactatus: zabity, sťaty, zamórdowany; iugulatus: zasskrďeny, zabity, zamordowány (KS 1763); x. pren klanety se gy (šelme) budu wssickný, kteriž prebywagy na zemy, gichžto gmena negsu napsana w knihach žiwota Beranka toho zabiteho od počatku sweta (ZA 1676) L. napol z., do smrti z. už skoro mŕtvy: seminecis: napúl mrtwy, napúl zabity (KS 1763); lew dosti ma na tom, kdiz nad swogim nepratelem zwitezit muze, widice ho gednuc na zemi ležiciho a do smrti zabiteho, guss proti nemu wiceg neboguge (SPr 1783) 2. usmrtený s cieľom konzumácie al. z iného dôvodu (na kožu ap.): masso udle z kráwy zabyteg gedneg a z baranow no 42 at podle centow produkuge (ORAVA 1618); prigem kožy howezich ze zabiteho dobitka (TRENČÍN 1652); wlož do pomigj libsstik, oman neb zabitýho hada (GP 1782) 3. zničený, rozbitý: (modly) hromem zabiti bili (VP 1764); 4. spútaný: concatenatus: zaputnany, do put wlozeny, zabity, zaretazeny (KS 1763) 5. zatlčený, zadebnený: prissli k stareg hizi, a ta bil zabiti s deskami wihlad, odbili deski, wesli dnu (SPIŠ 1791) F. zostávať ako z. na smrť unavený: lyde pak mnozj y žnu y zhromaždugi do stodol, y magi gessto odkud žywj bitj, awssak wždjcky gako zabitj w pecowanj prilissnem zustawagy (CS 18. st) opantaní; subst z. m usmrtený človek: o zabitem, ktereho przed prawo przynesu (ŽK 1473); nebo tam pana Sunegowj na salassy trya zabyty lezya (TRENČÍN 1584 E); daly sme pred sebe zawolat gak toho gisteho zabiteho otca, tak take y matku y geho toho gisteho zabiteho manželku a zeptaly sme sa gich pred richtarem, kterak zmisslagu o tem gistem weznowy, stoga-li mu o hrdlo anebo nie (BRATISLAVA 1681); klobuk zabyteho tenze Jano Miho wzal (TURIEC 1708-12)