biť, bije, bijú rozk. bi nedok.
1. (na čo, do čoho, o čo, po čom i bezpredm.) spôsobovať údery (obyč. nárazom), udierať, narážať na niečo, búchať: b. kladivom na nákovu, b. päsťou do stola, na stôl, b. hlavou o múr, do skaly, voda bije o brehy, do brehov; bil palicou po kameňoch (Urb.); sukne bijú o sáry čižiem (Vans.); bije do taktu päsť o päsť (Ráz.); Nad Tatrou sa blýska, hromy divo bijú. (J. Mat.); blesky bili krížom-krážom (Al.); srdce mu (jej) prudko, hlasne bije; tepna zimnične bila (Kuk.); V sluchách mu bije rozbúrená krv. (Kuk.) Pomaly začala biť krv do jeho bledej tvári (Kal.) prúdiť; hodiny bili desať, dvanástu i neos. bije, bilo dvanásť; bilo vlakové návestie (Rys.); pren.: prsty vetrov bijú na lutnu (Kost.); Slová bili do duše, rozbíjali pokoj. (Hor.) Do nosov bil zápach spaľovaných knôtov (Fr. Kráľ) bolo cítiť zápach
● vie, vedel, uhádol, koľko bilo aká je situácia, o čo ide; bije jeho (jej) posledná hodina hrozí mu (jej) smrť; biť na poplach robiť rozruch; niečo bije do očí je to veľmi nápadné;
2. (koho, čo) údermi spôsobovať niekomu al. niečomu bolesť, udierať, tĺcť; trestať bitkou: b. deti, b. psa, koňa bičom, palicou, rukou, trestať niekoho bitím, b. niekoho po chrbte, po hlave, po nohách; hovor. b. niekoho ako koňa veľmi; začala radom biť chrbty kravám (Tim.); pren. ľud náš úbohý, bitý biedami (Chal.); pren. Dosť, čo ho osud bije — i ona má proti nemu povstať? (Kuk.)
3. (na koho, na čo, do čoho, zried. i čo, kam) robiť narážky, útočiť, dorážať, napádať niekoho, niečo (v reči): Hovorila to s takou silnou narážkou, že som hneď uhádol, na čo bije. (Kuk.) Farár bil tuho na učiteľa, aby jeho škola bola prvá. (Taj.); začal biť do obecného výboru (Ráz.); Ona už vie, kam on bije. (Kuk.) Pravdu nevoľnej sedlače zastával a krivdu panskú bil. (Vlč.)
4. zried. (čo) zabíjať, rozbíjať, ničiť: Budete nám sliepky biť — há? (Ráz.) Keď i nebije obloky, stvára divé kúsky. (Vaj.)
5. zried. b. klince zabíjať, zatĺkať: Načo bijete klince do dverí? (Stod.)
6. zried. (čo) odbíjať, odrážať: Mladenci, ba i ženači, rozdelení na dva tábory, bijú loptu, lenže nie drúkom, ale dlaňou. (Kuk.)
7. zastar. (čo) raziť peniaze, udierať na niečo čísla: b. mince (Kuk.); Tebe by desať mincovní nestačilo a čo by v komore bili. (Kuk.) Bil som čísla na úrezy. (Taj.)
8. zastar. b. boj bojovať, zvádzať boj: Deti národa také smelé a slávne boje bili. (Taj.)
9. kart. slang. prebíjať: osma bije sedmu;
dok. k 2 zbiť, nabiť;
k 4 zabiť, rozbiť, k 5 zabiť, k 9 prebiť
|| biť sa
1. (bezpredm. i s kým o čo, za čo, za koho) zvádzať boj, bitku medzi sebou al. s niekým, zápasiť, ruvať sa; bojovať zbraňami: chlapci sa bijú; Keď sa páni chcú biť, nech sa bijú, ale nám nech dajú pokoj. (Urb.) Ľudia sa bijú o každú kvapku vody. (Dobš.) Biť sa budú o ňu (o Milku), áno (Stod.) bude vzácna; b. sa udatne, statočne, ako lev; Kto sa chce biť, musí tam byť. (prísl.) Poď sa biť! výzva bitkárov; bratia sa bili medzi sebou; Vlk sa bije zubami, orol drápmi, nohami. (Bedn.)
● b. sa do poslednej kvapky krvi, do posledného dychu veľmi udatne;
2. (za koho, za čo) bojovať (nie zbraňami), veľmi sa usilovať o niečo: b. sa za pravdu, za slobodu, za práva ľudu; Ja sa bijem za kus chleba pre chudobných židov. (Ráz.)
3. (do čoho, o čo) narážať, vrážať, udierať sa: chrústy sa bili do steny (Tim.); haluz o haluz sa bije (J. Kráľ); b. sa čelom o zem
● b. sa v prsia, do pŕs a) pri modlení, b) veriť sa, dušiť sa;
dok. k 1 pobiť sa
zabiť1, -bije, -ujú, -bitý, rozk. -bi dok.
1. (koho) násilne zbaviť života (obyč. nejakým vražedným nástrojom), vziať niekomu život, zavraždiť, prípadne nešťastnou náhodou zapríčiniť smrť, nešťastne usmrtiť: úmyselné zabitie (človeka); Prijali to ako strašný úder zabiť týchto dvoch ľudí. (Tat.) Strom ho zabil v hore. (Tim.); neos. Jána ožratého zabilo v bani. (Rys.); pren.: Pravdou možno zabiť (Greg.) zaviniť smrť niekoho; človeka, v ktorom zabili lásku (Barč) potlačili, zničili; hýrením si človek svedomie nezabije (Jes-á) neumlčí. Ja ťa (ho, ju) zabijem! vyhrážanie, hrozba. Ak to starý počuje, ten ťa na mieste zabije. (Kuk.) Bodaj ho (ťa) hrom zabil! kliatba, zakliatie; pren. hovor. expr. Mamka ma išli zabiť (Vám) v hneve ma veľmi bili al. hrešili.
● hovor. expr. Hľadí na mňa ani čo by som mu otca zabil nenávistne. Čo by si ma zabil, čo ma zabiješ v nijakom prípade, za žiadnu cenu, vôbec nie; spí, akoby ho zabil tuho, tvrdo;
2. (čo) zbaviť násilne života nejakého živočícha (zviera, hmyz ap.) (zaklatím, zastrelením, zadlávením ap.): z. zviera, brava, z. sliepku, jalovicu, psa, z. muchu
● hovor. expr. z. jednou ranou (jedným úderom) dve muchy naraz vybaviť, vykonať, urobiť dve veci; hovor. expr. z. capa povedať al. urobiť niečo nerozmyslene, prenáhlene, hlúpo, prenáhliť sa; Ešte vlka nezabili, už na jeho kožu pili (porek.) o predčasnej, prenáhlenej radosti.
3. hovor. (čo) rozbiť, roztĺcť: t. hrniec, tanie, fľašu, pohár ap., z. oblok, z. vajce;
4. expr. (čo) neužitočne stráviť čas, premárniť, premrhať istý čas: z. čas; (otec) zabil štyri mladé roky na vojne (Hor.);
5. (čo) zahnať, zapudiť, rozptýliť; premôcť, potlačiť: Aby sme nudu zabili, pustili sme sa do karát. (Jes.)
6. hovor. expr. (koho) zapríčiniť niekomu neúspech, škodu, ujmu, poškodiť; hmotne, existenčne zničiť: Mňa tie tri groše nezabijú. (Kuk.) Pochopil hneď, žeh o veľká dielňa zabije. (Žáry) Týždnik vydržať by ťa vari nezabilo? (Žáry)
7. (čo) fyzicky zničiť, znivočiť, zahubiť; ubiť: chinín zabije baktérie; Ak si lepší cit prepije, zabije, nebude dobre ani doma. (Taj.) Zabil si kus života v „majnách“, ale aspoň vieš, prečo? (Urb.)
8. kart. slang. (čo čím) dať vyššiu kartu, prebiť: z. (napr. eso) tromfom;
nedok. zabíjať1, -a, -ajú
|| zabiť sa
1. násilne si spôsobiť smrť, vziať si život, spáchať samovraždu, prípadne nešťastnou náhodou sa usmrtiť: za. bili sa z lásky (Min.); Vraj sa potom zabila, lebo ju muž klamal. (Švant.) Tak som sa bála o starého otca, že spadne a zabije sa. (Janč.)
● hovor. expr. išli sa zabiť, boli by sa zabili, mali sa zabiť za niečím, za niekým o bezhlavom počínaní pri snahe niečo dosiahnuť;
2. hovor. rozbiť sa, roztĺcť sa: Pohár s cvengotom spadol jej z rúk a zabil sa na dlážke. (Tim.)
3. utrpieť veľkú ujmu, zničiť sa, znivočiť s: Zabila sa, zničila mravne i telesne, aby som sa ja dostal vyššie. (Urb.);
nedok. zabíjať sa
zabiť2, -bije, -bijú, -bitý, rozk. -bi dok.
1. (čo do čoho) zatĺcť, vbiť niečo ostré niekam: z. klinec, klin do steny, z kôl do zeme; Zabil do podošvy drevený klinček. (Vaj.)
● expr. z. klin do zeme spadnúť na zadnú časť tela (napr. pri pošmyknutí);
2. (čo čím) zatlčením klincov ap. niečo pripevniť, pribiť, zatĺcť: Zabili dvere klincami. (Chrob.) Okno zabije plechom. (Taj.) Zabite ho (krčah) špuntom! (Kuk.);
nedok. zabíjať2, -a, -ajú
zabiť3, -bije, -bijú, rozk. -bi dok. kniž. zried. (o zvone) udrieť, zaznieť, začať biť: Lež keď polnoci zvon zabije. (Hviezd.)