Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma

zabiť -je -jú dok.

1. pripraviť o život, usmrtiť: z. hus; úmyselne z. (človeka) zavraždiť; z. sa z nešťastnej lásky; neos. z-lo ho na fronte;

pren. expr. spôsobiť zánik, zničiť, ubiť: z-l v nej cit

2. zatĺcť (význ. 2), vbiť: z. klinec (do steny)

3. pribitím uzavrieť: okná z-té doskami

4. expr. bezúčelne stráviť, premárniť, premrhať: z. čas zbytočnosťami

5. hovor. rozbiť (význ. 1), roztĺcť: z. pohár

spať ako z-tý tuho; → jedným úderom z. dve muchy; veď ťa to nez-je neuškodí ti to;

nedok. zabíjať -a

// zabiť sa

1. neúmyselne prísť o život: z. sa pri autonehode

2. hovor. rozbiť sa, roztĺcť sa: fľaša sa z-la

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
zabiť ‑je ‑jú dok.; zabiť sa

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

prebiť 1. úderom urobiť otvor do niečoho • preraziť: strela prebila, prerazila diery do múruprestreliťexpr. prepáliť: guľka mu prestrelila, prepálila hlavurozbiť: palicou prebiť, rozbiť oblokprebúraťpreboriť: prebúrať stenu, preboriť ľadprerúbaťprekliesniť (odstránením prekážok uvoľniť): ťažko si prerúbali, prekliesnili cestu húštinoupoprebíjaťpoprerážaťporozbíjať (postupne, viac vecí): poprebíjané, poprerážané obloky

2. dať vyššiu kartu (v hre) • pretromfnúť: prebiť, pretromfnúť esomslang. zabiť


premárniť zbytočne, ľahkomyseľne spotrebovať al. stratiť (majetok, duchovnú hodnotu al. čas) • premrhať: premárnil, premrhal všetko, čo zdedilzmárniťzmariťzabiťzmrhaťexpr. zamárniť (najmä čas): zmárniť, zmariť, zmrhať pol dňa behaním po úradochminúť: minúť výplatu na zbytočnosti; minúť čas pri televíziiexpr. prekántriť (zle využiť): prekántrili celé hodinyexpr.: prehajdákaťpregazdovaťprebačovaťprešustrovať (majetok al. čas): prehajdákať rodinné peniaze v kartách; prehajdákať celý deň; pregazdovať, prešustrovať úsporyprešpekulovať (špekulovaním premárniť): prešpekuloval celý majetokutratiťpoutrácaťrozhádzaťporozhadzovaťrozmárniťrozmrhaťhovor. expr. roztatáriťexpr.: rozfŕkaťrozhajdákaťrozfrnadiťrozfrnádliť (postupne): ľahšie je niečo utratiť, rozmárniť, rozfrnadiť ako niečo nahonobiť; rozmárniť, rozmrhať bohatstvoexpr. zahodiťpubl. spáliť (príležitosť, šancu): zahodil príležitosť vyznamenať sa; spálil šancu dať gólhovor. expr.: zašantročiťodtatáriť (ľahkomyseľne prísť o niečo): zašantročili toľké peniaze; odtatáril celý majetokstroviťpotroviť: na dovolenke strovila, potrovila ťažko našetrené peniazevydať sa (z peňazí): vydal sa zo všetkých úsporprehýriťhovor. expr.: prelumpovaťprelumpáčiťpreflámovaťprehuľať (majetok al. čas pri zábave, alkohole a pod.): prehýriť, prelumpovať veľa peňazí, preflámovať výplatu; kamaráti prehýrili, prelumpovali celú nocexpr. prehlivieť (v nečinnosti, bezúčelne stráviť čas): v cudzine prehlivel pol rokanár. utarmoniť (Kukučín, Jégé)expr.: prezaháľaťpreleňošiť (premárniť záhaľkou čas): prezaháľať, preleňošiť celé hodiny, dnisubšt.: preflákať • rozflákať (peniaze, majetok, čas)


rozbiť 1. úderom, nárazom porušiť celistvosť nejakej veci • roztĺcť: rozbila, roztĺkla tanierrozraziť: rozraziť si nosvybiťvytĺcťvyraziť: vybili, vytĺkli nám oblok na autehovor. zabiť: zabila pohár, vajceexpr.: rozmlátiťroztrieskaťroztrepaťroztrieštiťrozcapartiťrozhádzaťrozbáchaťrozbúchaťhovor. expr.: rozšvacnúťrozcapiťrozvaliť: rozmlátil, rozbáchal mu auto; deti rozvalili starú kôlňurozkopnúť (rozbiť kopnutím): rozkopol dvererozdrviťdodrviťrozdrobiť (rozbiť na drobné kúsky): rozdrvili tehly na kúskyexpr.: rozdrúzgaťdodrúzgaťrozbombardovať: niekto rozdrúzgal, rozbombardoval plotrozbúraťzdemolovať (rozbiť búraním): rozbúrali, zdemolovali starú kôlňunár. rozklknúť (F. Hečko)porozbíjaťpotĺcťdotĺcťpobiťpoprebíjaťporoztĺkaťpovytĺkaťpovybíjaťpovyrážať (postupne, viac vecí): porozbíjala, poroztĺkala už veľa fliašexpr.: pomlátiťporoztrepávaťpotrepaťdotrepaťpotrieskaťdotrieskať (postupne viac vecí): potrieskala všetok riad

2. spôsobiť rozklad, porušiť ako celok • rozložiťrozrušiťrozvrátiť: rozbiť, rozvrátiť niekomu manželstvozničiťznivočiťzruinovať: zničené, zruinované hospodárstvoexpr. roztrieštiťkniž. rozboriť: roztrieštili, rozborili jednotu spolkurozniesťrozmetaťrozprášiť (zároveň rozohnať): rozmetať, rozprášiť nepriateľskú armádu

3. p. zodrať 1


umrieť prestať žiť (o človeku) • zomrieť: umrel, zomrel vo vysokom vekuzastaráv. odumrieť (o najbližších osobách, obyč. o otcovi a matke): odumrela ich matka; odumrel ma oteckniž.: skonaťdokonať: skonať, dokonať po dlhom trápenífraz. zjemn.: usnúťzosnúť (naveky)zaspať naveky/na večnosťdodýchaťzavrieť/zatvoriť oči navekyodísť navždy/navekyusnúť večným spánkomodísť/odobrať sa na večnosť/na pokoj/na večný odpočinokodísť/odobrať sa zo svetaodísť pod lipupobrať sa do večnostirozlúčiť sa so svetomnaposledy vydýchnuťvydýchnuť dušu (uvedený rad synoným a synonymných frazeologických spojení sa využíva na eufemistické pomenovanie konca života) • kniž.: dotrpieťdožiťdobojovaťpoložiť/dať/obetovať život (za niečo) • poet.: zmrieť: zmrieť túžboufraz. kniž.: priniesť/položiť/obetovať život na oltár vlastiprekročiť prah života/večnostiodísť do večných lovísk/lovíšťopustiť svet navždyfraz. arch.: odísť na pravdu Božiuporučiť život Bohuoddať/odovzdať dušu BohuPánboh ho povolal/vzal (k sebe)odbila jeho posledná/ostatná hodinaopustil nás navždyuž nie je medzi namiuž ho nič nebolíuž nie je medzi živýmiuž nie je pri živote (uvedený rad synonymných frazeologických spojení obsahuje prvky archaickosti, ktoré sa využívajú pri kondolenčných aktoch, nekrológoch, v príležitostných rečníckych prejavoch a pod.) • hovor.: pôjsťpominúť sa (žiaľom/od žiaľu)zájsť (od žiaľu)dobiediťdotrápiť safraz. expr.: vypustiť dušu/duchazmiesť krkyzmiesť krpcamistriasť/zatrepať krpcamiísť pod zemzahryznúť do trávyísť počúvať, ako tráva rastieísť voňať fialky odspodku/zdolaísť/odísť k Abrahámovi/pánbožkovi morky/húsky pásťdostať sa do lona Abrahámovhozatvorila sa za ním zemuž je s ním amenuž mu je amenuž je tamprišla (si) poňho zubatá (uvedeným radom synonymných frazeologických spojení sa vyjadruje nadľahčený postoj k odchodu zo života; využívajú sa pritom aj prvky žartovnosti) • trocha hrub. al. hrub.: skapaťskrepírovaťzdochnúťzgegnúťzgebnúťzgrgnúťvyvaliť safraz.: otrčiť kopytáotrčiť pätyvypľuť dušuvystrieť savystrieť sa na doskevyhrať si truhlubyť hore bradounatiahnuť hnáty (uvedeným radom synoným a synonymných frazeologických spojení sa vyjadruje negatívny postoj k osobe, o ktorej sa hovorí) • vykrvácať (zomrieť na stratu krvi) • prísť o hlavu/o krk/o hrdlozísť (škaredo/zle) zo sveta (umrieť násilnou smrťou) • zahynúťzhynúťprísť o životstratiť životzabiť saskončiť (umrieť náhle, obyč. tragicky): z(a)hynul, skončil pod kolesami autapadnúť (umrieť v boji) • skončiť so životomskončiť životusmrtiť saspáchať samovraždu (dobrovoľne umrieť) • odb. exitovaťlek. slang. exnúťpomrieťpoumieraťpozomierať (postupne, o viacerých jednotlivcoch) • doživoriť (umrieť v biede)


zabiť sa p. umrieť


zabiť 1. násilne zbaviť života • usmrtiťpripraviť o životvziať život (niekomu): trest za zabitie človeka; zabiť, usmrtiť zviera; pripravili ho o život kdesi v tábore; napokon si vzal životzavraždiťexpr. zamordovať (úmyselne, zločinne zabiť) • fraz.: zniesť zo svetaposlať na druhý/onen svethovor. expr.: odpraviťodpratať (obyč. tajne) • expr. zalomáziť: zalomázil ho sekerouexpr.: zmárniťodmárniť: kráľ ho dal zmárniťzlikvidovaťodstrániťsubšt. odkrágľovať: tajne dali mnohých zlikvidovať, odstrániťlynčovaťzlynčovať (zabiť z rasistických príčin): lynčovanie černochovexpr.: skántriť: v koncentračných táboroch skántrili veľa ľudískoliťsklátiťkniž. sklať (úderom zabiť): skoliť, sklátiť šelmuhovor. expr.: spasiťpoložiť: vlka spasil, položil jediným výstrelomzahubiťexpr.: zahlušiťzachloštiťzadegviťzagniaviťzahrúžiť (obyč. zvieratá) • zmasakrovaťpozabíjaťpohlušiťpobiťpomlátiť (hromadne zabiť) • expr. porúbať (v boji, sečnou zbraňou): zbojníci všetkých porúbalidobiťdoraziť: dobiť divú zvervoj. zdecimovať (z trestu zastreliť každého desiateho) • popraviť (zabiť na základe rozsudku smrti) • zastreliť (zabiť strelou) • zarezaťpodrezať (zabiť prerezaním hrdla) • obesiť (zabiť vešaním) • otráviť (zabiť jedom) • zaklaťzapichnúť (zabiť bodnutím) • zaškrtiťuškrtiťzadláviťzahrdúsiťzadusiťzadrhnúť (usmrtiť zovretím hrdla al. tlakom na dýchacie cesty) • zried. zamoriťumučiť (mučením): v táboroch umučili mnohých nevinnýchpomárniťexpr. potĺcť (postupne, viac bytostí zabiť)

2. tlačením vraziť niekam • zatĺcťvbiťvtĺcťzahlobiť: zabiť, zatĺcť klinec do hrady; vbiť, vtĺcť kolík do stenyzried. zarúbiť (Tajovský)zaraziťzapustiť: zaraziť, zapustiť stĺp do zemepozatĺkaťpozarážaťpovtĺkaťpozabíjať (postupne)

3. p. premárniť 4. p. rozbiť 1 5. p. zničiť 1 6. p. zahnať 2


zadebniť uzavrieť doskami, latami • zalatovaťolatovaťolatkovať: nepoužívaný oblok zadebnili, zalatovali, olatovalizadoskovať (zakryť doskami) • obiť (pokryť pribíjaním): chatu obiť plechom, doskamislang. zašalovať (obložiť doskami) • zatĺcťzabiť (uzavrieť vbíjaním klincov do dosák): zatĺcť, zabiť vedľajší vchodzabarikádovať (zatarasiť barikádou): zabarikádovať obloky, dverezaplombovať (opatriť plombou): zaplombovať vagón


zahnať 1. silou al. niečím nepríjemným, nežiaducim prinútiť vzdialiť sa • odohnať: zahnať, odohnať vlka od košiarazatlačiťexpr. odprášiťodraziť (v boji): nepriateľa zatlačili za mesto; odprášiť, odraziť vojskozapudiťodpudiťzaplašiť: zaplašiť, zapudiť vtáky streľbou; dážď nás zapudilzavrátiť (prinútiť k návratu): zavrátiť ovcepozaháňaťpoodháňať (postupne zahnať) • pozavracať (viackrát, viac jedincov): pozavracať statok

2. spôsobiť zánik, zmiznutie niečoho, prekonať niečo nežiaduce • zapudiťodpudiť: zahnal, zapudil myšlienky na neúspechpotlačiťpremôcť: potlačil, premohol náhly príval zlostiodvrátiťrozptýliťrozohnaťrozplašiť: odvrátiť nešťastie, obavy; rozptýliť pochybnosti, podozrenie; rozplašiť zlý senexpr. zried. zabiť: nevie, ako zabiť nuduzbaviť sa: chce sa zbaviť spomienky na rodinnú tragédiu

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

biť, bije, bijú rozk. bi nedok.

1. (na čo, do čoho, o čo, po čom i bezpredm.) spôsobovať údery (obyč. nárazom), udierať, narážať na niečo, búchať: b. kladivom na nákovu, b. päsťou do stola, na stôl, b. hlavou o múr, do skaly, voda bije o brehy, do brehov; bil palicou po kameňoch (Urb.); sukne bijú o sáry čižiem (Vans.); bije do taktu päsť o päsť (Ráz.); Nad Tatrou sa blýska, hromy divo bijú. (J. Mat.); blesky bili krížom-krážom (Al.); srdce mu (jej) prudko, hlasne bije; tepna zimnične bila (Kuk.); V sluchách mu bije rozbúrená krv. (Kuk.) Pomaly začala biť krv do jeho bledej tvári (Kal.) prúdiť; hodiny bili desať, dvanástu i neos. bije, bilo dvanásť; bilo vlakové návestie (Rys.); pren.: prsty vetrov bijú na lutnu (Kost.); Slová bili do duše, rozbíjali pokoj. (Hor.) Do nosov bil zápach spaľovaných knôtov (Fr. Kráľ) bolo cítiť zápach

vie, vedel, uhádol, koľko bilo aká je situácia, o čo ide; bije jeho (jej) posledná hodina hrozí mu (jej) smrť; biť na poplach robiť rozruch; niečo bije do očí je to veľmi nápadné;

2. (koho, čo) údermi spôsobovať niekomu al. niečomu bolesť, udierať, tĺcť; trestať bitkou: b. deti, b. psa, koňa bičom, palicou, rukou, trestať niekoho bitím, b. niekoho po chrbte, po hlave, po nohách; hovor. b. niekoho ako koňa veľmi; začala radom biť chrbty kravám (Tim.); pren. ľud náš úbohý, bitý biedami (Chal.); pren. Dosť, čo ho osud bije — i onaproti nemu povstať? (Kuk.)

3. (na koho, na čo, do čoho, zried. i čo, kam) robiť narážky, útočiť, dorážať, napádať niekoho, niečo (v reči): Hovorila to s takou silnou narážkou, že som hneď uhádol, na čo bije. (Kuk.) Farár bil tuho na učiteľa, aby jeho škola bola prvá. (Taj.); začal biť do obecného výboru (Ráz.); Ona už vie, kam on bije. (Kuk.) Pravdu nevoľnej sedlače zastával a krivdu panskú bil. (Vlč.)

4. zried. (čo) zabíjať, rozbíjať, ničiť: Budete nám sliepky biť — há? (Ráz.) Keď i nebije obloky, stvára divé kúsky. (Vaj.)

5. zried. b. klince zabíjať, zatĺkať: Načo bijete klince do dverí? (Stod.)

6. zried. (čo) odbíjať, odrážať: Mladenci, ba i ženači, rozdelení na dva tábory, bijú loptu, lenže nie drúkom, ale dlaňou. (Kuk.)

7. zastar. (čo) raziť peniaze, udierať na niečo čísla: b. mince (Kuk.); Tebe by desať mincovní nestačilo a čo by v komore bili. (Kuk.) Bil som čísla na úrezy. (Taj.)

8. zastar. b. boj bojovať, zvádzať boj: Deti národa také smelé a slávne boje bili. (Taj.)

9. kart. slang. prebíjať: osma bije sedmu;

dok. k 2 zbiť, nabiť;

k 4 zabiť, rozbiť, k 5 zabiť, k 9 prebiť

|| biť sa

1. (bezpredm. i s kým o čo, za čo, za koho) zvádzať boj, bitku medzi sebou al. s niekým, zápasiť, ruvať sa; bojovať zbraňami: chlapci sa bijú; Keď sa páni chcú biť, nech sa bijú, ale nám nech dajú pokoj. (Urb.) Ľudia sa bijú o každú kvapku vody. (Dobš.) Biť sa budú o ňu (o Milku), áno (Stod.) bude vzácna; b. sa udatne, statočne, ako lev; Kto sa chce biť, musí tam byť. (prísl.) Poď sa biť! výzva bitkárov; bratia sa bili medzi sebou; Vlk sa bije zubami, orol drápmi, nohami. (Bedn.)

b. sa do poslednej kvapky krvi, do posledného dychu veľmi udatne;

2. (za koho, za čo) bojovať (nie zbraňami), veľmi sa usilovať o niečo: b. sa za pravdu, za slobodu, za práva ľudu; Ja sa bijem za kus chleba pre chudobných židov. (Ráz.)

3. (do čoho, o čo) narážať, vrážať, udierať sa: chrústy sa bili do steny (Tim.); haluz o haluz sa bije (J. Kráľ); b. sa čelom o zem

b. sa v prsia, do pŕs a) pri modlení, b) veriť sa, dušiť sa;

dok. k 1 pobiť sa


zabiť1, -bije, -ujú, -bitý, rozk. -bi dok.

1. (koho) násilne zbaviť života (obyč. nejakým vražedným nástrojom), vziať niekomu život, zavraždiť, prípadne nešťastnou náhodou zapríčiniť smrť, nešťastne usmrtiť: úmyselné zabitie (človeka); Prijali to ako strašný úder zabiť týchto dvoch ľudí. (Tat.) Strom ho zabil v hore. (Tim.); neos. Jána ožratého zabilo v bani. (Rys.); pren.: Pravdou možno zabiť (Greg.) zaviniť smrť niekoho; človeka, v ktorom zabili lásku (Barč) potlačili, zničili; hýrením si človek svedomie nezabije (Jes-á) neumlčí. Ja ťa (ho, ju) zabijem! vyhrážanie, hrozba. Ak to starý počuje, ten ťa na mieste zabije. (Kuk.) Bodaj ho (ťa) hrom zabil! kliatba, zakliatie; pren. hovor. expr. Mamka ma išli zabiť (Vám) v hneve ma veľmi bili al. hrešili.

hovor. expr. Hľadí na mňa ani čo by som mu otca zabil nenávistne. Čo by si ma zabil, čo ma zabiješ v nijakom prípade, za žiadnu cenu, vôbec nie; spí, akoby ho zabil tuho, tvrdo;

2. (čo) zbaviť násilne života nejakého živočícha (zviera, hmyz ap.) (zaklatím, zastrelením, zadlávením ap.): z. zviera, brava, z. sliepku, jalovicu, psa, z. muchu

hovor. expr. z. jednou ranou (jedným úderom) dve muchy naraz vybaviť, vykonať, urobiť dve veci; hovor. expr. z. capa povedať al. urobiť niečo nerozmyslene, prenáhlene, hlúpo, prenáhliť sa; Ešte vlka nezabili, už na jeho kožu pili (porek.) o predčasnej, prenáhlenej radosti.

3. hovor. (čo) rozbiť, roztĺcť: t. hrniec, tanie, fľašu, pohár ap., z. oblok, z. vajce;

4. expr. (čo) neužitočne stráviť čas, premárniť, premrhať istý čas: z. čas; (otec) zabil štyri mladé roky na vojne (Hor.);

5. (čo) zahnať, zapudiť, rozptýliť; premôcť, potlačiť: Aby sme nudu zabili, pustili sme sa do karát. (Jes.)

6. hovor. expr. (koho) zapríčiniť niekomu neúspech, škodu, ujmu, poškodiť; hmotne, existenčne zničiť: Mňa tie tri groše nezabijú. (Kuk.) Pochopil hneď, žeh o veľká dielňa zabije. (Žáry) Týždnik vydržať by ťa vari nezabilo? (Žáry)

7. (čo) fyzicky zničiť, znivočiť, zahubiť; ubiť: chinín zabije baktérie; Ak si lepší cit prepije, zabije, nebude dobre ani doma. (Taj.) Zabil si kus života v „majnách“, ale aspoň vieš, prečo? (Urb.)

8. kart. slang. (čo čím) dať vyššiu kartu, prebiť: z. (napr. eso) tromfom;

nedok. zabíjať1, -a, -ajú

|| zabiť sa

1. násilne si spôsobiť smrť, vziať si život, spáchať samovraždu, prípadne nešťastnou náhodou sa usmrtiť: za. bili sa z lásky (Min.); Vraj sa potom zabila, lebo ju muž klamal. (Švant.) Tak som sa bála o starého otca, že spadne a zabije sa. (Janč.)

hovor. expr. išli sa zabiť, boli by sa zabili, mali sa zabiť za niečím, za niekým o bezhlavom počínaní pri snahe niečo dosiahnuť;

2. hovor. rozbiť sa, roztĺcť sa: Pohár s cvengotom spadol jej z rúk a zabil sa na dlážke. (Tim.)

3. utrpieť veľkú ujmu, zničiť sa, znivočiť s: Zabila sa, zničila mravne i telesne, aby som sa ja dostal vyššie. (Urb.);

nedok. zabíjať sa


zabiť2, -bije, -bijú, -bitý, rozk. -bi dok.

1. (čo do čoho) zatĺcť, vbiť niečo ostré niekam: z. klinec, klin do steny, z kôl do zeme; Zabil do podošvy drevený klinček. (Vaj.)

expr. z. klin do zeme spadnúť na zadnú časť tela (napr. pri pošmyknutí);

2. (čo čím) zatlčením klincov ap. niečo pripevniť, pribiť, zatĺcť: Zabili dvere klincami. (Chrob.) Okno zabije plechom. (Taj.) Zabite ho (krčah) špuntom! (Kuk.);

nedok. zabíjať2, -a, -ajú


zabiť3, -bije, -bijú, rozk. -bi dok. kniž. zried. (o zvone) udrieť, zaznieť, začať biť: Lež keď polnoci zvon zabije. (Hviezd.)

Morfologický analyzátor

zabiť dokonavé sloveso
(ja) zabijem VKdsa+; (ty) zabiješ VKdsb+; (on, ona, ono) zabije VKdsc+; (my) zabijeme VKdpa+; (vy) zabijete VKdpb+; (oni, ony) zabijú VKdpc+;

(ja som, ty si, on) zabil VLdsam+; (ona) zabila VLdsaf+; (ono) zabilo VLdsan+; (oni, ony) zabili VLdpah+;
(ty) zabi! VMdsb+; (my) zabime! VMdpa+; (vy) zabite! VMdpb+;
(nejako) zabijúc VHd+;
zabiť zabiť zabiť_K1_1 zabiť zabiť_K1_2 zabiť

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor