Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma

zabezpečiť dok.

1. postarať sa o uskutočnenie niečoho; vopred obstarať, zaistiť: z. splnenie plánu, z. účasť, z. zásobovanie; z. (si) ubytovanie

2. urobiť opatrenia na dodržanie niečoho, zaručiť, zaistiť: (ústavne) z. práva, z. nezávislosť, mier

3. urobiť opatrenia proti neželateľným javom, zaistiť: z. hranice, z. brehy (proti zosunu); z-ená koľaj poistená

4. (hmotne) zaopatriť (význ. 2), zaistiť: z. deti, finančne sa z.;

nedok. zabezpečovať

// zabezpečiť sa urobiť opatrenia na ochranu pred niečím, na dodržanie niečoho ap., zaistiť sa: z. sa pred požiarom; z. sa na každý prípad;

nedok. zabezpečovať sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
zabezpečiť ‑í ‑ia dok.; zabezpečiť sa

nezabezpečený -ná -né príd. 1. ▶ nemajúci zabezpečené podmienky na fungovanie, uskutočňovanie niečoho potrebného, želateľného; op. zabezpečený, zaistený: existenčne n. človek; finančne nezabezpečená regionálna doprava
2.ktorý neposkytuje ochranu pred možným nebezpečenstvom; syn. nezaistený; op. zabezpečený, zaistený: nezabezpečené priecestia; zneužiť n. počítač; uskladniť jedovatý materiál v nezabezpečenom objekte
▷ ↗ i zabezpečiť, zabezpečiť sa

pričiniť sa činmi, skutkami prispieť na dosiahnutie niečoho • pousilovať savynasnažiť sa: pričiniť sa, pousilovať sa, vynasnažiť sa, aby sa príležitosť neprepásla; pričiňte sa o skorý návrat, pousilujte sa, vynasnažte sa vrátiť skoroexpr. pozvŕtať sa (v robote): treba, aby sa pri stavbe domu pozvŕtala celá rodinaexpr. pooháňať sa: museli sa dobre pooháňať, aby prežilipostarať sazariadiť (vlastným úsilím dosiahnuť, že sa niečo urobí, realizuje): postarať sa o odvoz smetí; zariadiť prevoz chorého, pričiniť sa o prevoz choréhozaobstaraťobstaraťzabezpečiť: (za)obstarať, zabezpečiť rýchlu nápravupresadiť (čo) • zaslúžiť sa (o čo) (pričiniť sa o niečo, dosiahnuť niečo napriek prekážkam): presadil myšlienku obnovy centra mesta; zaslúžiť sa o založenie športového klubu


vybaviť 1. postarať sa o uskutočnenie niečoho, o získanie niečoho (obyč. úradným postupom) • vykonať: nič som v meste nevybavil, nevykonal; vybaviť, vykonať pridelenie k vojskuzariadiť: vybavím, zariadim vám prijatie u ministrazúradovať: celú záležitosť zúradovali rýchlovyjednať: v cestovnej kancelárii vyjednal zájazdhovor.: vybehaťvylietať: vybehať, vylietať si dôchodok, pashovor. pokonať: podarilo sa mi všetko pokonaťexpr.: obehaťobehnúťobchodiť (postupne navštíviť a vybaviť): obehať, obehnúť úrady, obchodyzaistiťzabezpečiťobstarať (postarať sa o uskutočnenie niečoho potrebného): zaistiť, zabezpečiť, obstarať si na cestu lôžkový vozeňvychodiť (častým chodením vybaviť): povolenie si vychodí, keby čo bolopovybavovaťpovykonávaťpozariaďovaťhovor. povybehávať (postupne vybaviť)

porov. aj zaobstarať

2. uviesť do poriadku (obyč. ako povinnosť, ako pracovný úkon a pod.) • odbaviť: vybavenie, odbavenie stránok; vybaviť, odbaviť cestujúcich na colnici; vybaviť, odbaviť večeru, svadbuzastar. odbyť: odbyť nepríjemný prípadvykonaťurobiť: vykonať, urobiť si svoje povinnosti; vykonať veľkonočnú spoveď

3. dať niekam všetko potrebné • vystrojiť: vybaviť, vystrojiť pracovňu počítačmi; vybaviť, vystrojiť vojaka puškouvyzbrojiť (vybaviť výzbrojou al. niečím potrebným): vyzbrojiť vojsko modernými zbraňami; vyzbrojiť školy modernou technikouzaopatriťkniž. opatriť: dobre zaopatrená, opatrená domácnosťzásobiť (dodať zásoby, tovar): zásobiť obchod kvalitným tovarom


vyhradiť vopred zaručiť niekomu ako isté • zaistiťzabezpečiť: vyhradiť si, zabezpečiť si právo na užívanie pozemkuurčiť: to je miesto určené pre hostírezervovať: rezervovať si miesto v lóživymieniť si (vopred si niečo zabezpečiť, obyč. zmluvne): vymienil si, že v dome ostane bývať


zabezpečiť 1. urobiť podmienky na uskutočnenie niečoho želateľného, potrebného, kladného • zaistiť: zákon zabezpečuje, zaisťuje každému slobodu podnikania; rodinu treba hmotne, finančne zabezpečiť, zaistiťpostarať sa (o niečo): o ubytovanie sa nám postaralizariadiť (urobiť potrebné kroky na vykonanie niečoho): zariadil všetko, čo súviselo s dovolenkouzadovážiťzaopatriťzaobstaraťobstaraťkniž. opatriť (cieľavedome získať): lístky do divadla si zadovážili, (za)obstarali vopred; nemám možnosť (za)opatriť si toľko peňazísubšt. zafírovať: ja vám prijatie u predsedu dajako zafírujemsubšt.: zabeštelovať • zazichrovať: zabeštelovať si, zazichrovať si taxíkobjednať (zabezpečiť objednávkou): obed objedná pre celú skupinu

2. urobiť bezpečným, istým; urobiť opatrenia proti neželateľným javom • zaistiťupevniťzaručiť: zabezpečiť, zaistiť demokratické voľby; zaručiť pokoj; zaistiť, upevniť hraniceumožniťdať možnosť: umožniť všetkým voľný pohybspevniť (niečo hmotné): spevnenie hrádze, múrupoistiť (obyč. technickými prostriedkami): horolezec sa poistil lanomsubšt. zazichrovať


zariadiť 1. urobiť potrebné kroky, potrebné opatrenia pri realizácii niečoho • vybaviťvykonať: zariadiť prijatie delegácie u riaditeľa podniku; spoľahni sa, všetko ti vybavím, vykonámexpr. vybehať (obyč. na viacerých miestach): vybehal si voľný vstup na štadiónhovor. zaonačiť (šikovne zariadiť) • zorganizovaťusporiadaťhovor. zaranžovať (účelne, cieľavedome): veci zorganizovať, usporiadať, zaranžovať tak, aby plán vyšielzastar. zaporiadiť (Šoltésová): zaporiadiť svoj životexpr. narafičiťnastrojiť (proti niekomu niečo) • zabezpečiťzaistiťpostarať saobstarať (urobiť podmienky na uskutočnenie niečoho potrebného): zabezpečiť, zaistiť odvoz smetí; postarať sa o hladký priebeh niečoho

2. uviesť do želateľného stavu (na vykonávanie istej činnosti) • uspôsobiťprispôsobiťupraviť: byt zariadený, uspôsobený, upravený na laboratóriumprerobiťadaptovať (zariadiť na iné podmienky): prerobiť, adaptovať predizbu na kuchyňu


zjednať2, obyč. v spoj. zjednať nápravu, zjednať poriadok správ. urobiť, zaistiť, zabezpečiť: urobiť nápravu; urobiť, zaistiť, zabezpečiť poriadok

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

zabezpečiť, -í, -ia dok.

1. (koho, čo, komu čo) vopred sa postarať o niekoho, o niečo; zadovážiť, zaopatriť, zaistiť: hmotne, finančne z. niekoho, niečo; z. deťom budúcnosť (krajší život); z. si postavenie, dobré miesto, budúcnosť ap.; z. vysokú životnú úroveň, uspokojenie potrieb spoločnosti; zabezpečiť dostatok krmu na zimu (Taj.); z. plnenie plánu, zmlúv; z. majetkové a osobné práva; Všetko je pripravené, všetko je zabezpečené. (Fr. Kráľ)

2. (čo) urobiť bezpečným, pevným, upevniť: z. hranice; Večnými otrokmi budete, ak si samostatnosť nezabezpečíte! (Stod.); z. trvalý (svetový) mier;

3. (čo, čo čím) poistiť, spevniť, zaistiť: z. svah hrádzou, valom, kameňmi ap.; Pritiahli mu sedlo, uzdu zabezpečili, aby sa nezošmykla. (Kuk.); žel. zabezpečenie premávky (na priechode, na priecestí);

4. (čo) umožniť, zaručiť: vitamíny zabezpečia vzrast;

nedok. zabezpečovať, -uje, -ujú

|| zabezpečiť sa (proti čomu, pred čím, čím i bezpredm.) vopred sa postarať, zariadiť sa, zaopatriť sa, zaistiť sa niečím potrebným: z. sa proti hladu (Ondr.); z. sa surovinami, pracovnými silami ap.; Pred možným posmeškom by sa ani takto nezabezpečil. (Tat.); zabezpečiť sa pre všetky prípady (Min.);

nedok. zabezpečovať sa


zabezpečiť, -í, -ia, rozk. -i dok. (koho) ustrojiť mladú nevestu do čepca (symbol prijatia medzi vydaté ženy), urobiť čepčenie, očepčiť: z. nevestu, mladuchu

Morfologický analyzátor

zabezpečiť dokonavé sloveso
(ja) zabezpečím VKdsa+; (ty) zabezpečíš VKdsb+; (on, ona, ono) zabezpečí VKdsc+; (my) zabezpečíme VKdpa+; (vy) zabezpečíte VKdpb+; (oni, ony) zabezpečia VKdpc+;

(ja som, ty si, on) zabezpečil VLdsam+; (ona) zabezpečila VLdsaf+; (ono) zabezpečilo VLdsan+; (oni, ony) zabezpečili VLdpah+;
(ty) zabezpeč! VMdsb+; (my) zabezpečme! VMdpa+; (vy) zabezpečte! VMdpb+;
(nejako) zabezpečiac VHd+;
zabezpečiť zabezpečiť

Zvukové nahrávky niektorých slov

zabezpečiť: →speex →vorbis

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor