zaberať, -á, -ajú nedok.
1. (čo, zried. i koho) zmocňovať sa niečoho, obsadzovať, preberať do vlastníctva, okupovať; anektovať: zaberanie kolónií, nových území ap.; z. továrne, pôdu; Naše vojská zaberali kraje za ustupujúcou armádou. (Fig.) Nemci vraj zaberajú chlapov. (Hor.)
2. (čo) zaujímať, vypĺňať nejaké miesto, nejaký priestor, rozprestierať sa, rozkladať sa na istej ploche al. v istom priestore: z. malé miesto, plochu 10 m2, istú časť plochy, rozsahu ap.; z. prvé, čelné, hlavné ap. miesto v niečom; Starosvetská pec zaberá tretinu izby. (Jaš.) Eremitáž zaberá niekoľko budov. (Pláv.) (Mongolská ríša) zaberá Čínu, Kóreu, Indočínu, Barmu. (Tat.)
3. (čo) byť náplňou, obsahom, zmyslom niečoho, vypĺňať, zaujímať: Písal listy, v ktorých hlavné miesto zaberali útoky okolia na jeho citlivé zmysly. (Min.); nápor z cesty, ktorý zaberal všetku pozornosť vojakov (Urb.);
4. (čo) vyžadovať si nejaký čas, potrebovať nejakú dobu: cestovanie zaberá mnoho času (Fr. Kráľ) stranícke veci, ktoré spravidla zaberali všetok čas (Karv.); Vetrovskému (to) zaberalo množstvo práce i čiastku noci. (Jégé)
5. (bezpredm., čím i do čoho) robiť záber, zasahovať, zachytávať (obyč. nejakým nástrojom): Karol hodne zaberal, kosu si sám nakúval. (Rys.) Nôž zaberal hlboko (Švant.) zarezával sa. Pluh zaberal veľmi plytko. (Jil.) Dvaja z pastierov zaberali veľmi prstami do strún hárf. (Fig.) Zvara zhusta zaberal (Hviezd.) načieral; pren. Zaberajúc po dva schody naraz, hnal na tretie poschodie (Urb.) bežal dlhými skokmi; šport. z. veslom robiť účinný pohyb veslom;
6. tech. (do čoho) zachytávať sa o niečo, zapadať do niečoho: ozubené kolesá zaberajúce do seba; skrutka zaberá do skrutkového kolesa;
7. (o záprahu) vzpínaním ťahať náklad; (o kolesách vozidla al. o storji) prichádzať do chodu, rozbiehať sa: Silil sa len Belko. Aťka tancovala na mieste. „Zaberaj,“ kričal na ňu gazda. (Švant.); zadné kolesá zaberajú; motor pomaly zaberá;
8. (o rybe) brať návnadu;
9. expr. (kade, kam, odkiaľ, za kým, za čím, pred kým, pred čím) uberať sa, kráčať, ísť, uháňať: Rezko zaberali vyšliapaným chodníčkom. (Vans.) (Kone) zaberajú dolu Ryžavou. (Ráz.) Vlak zaberá rovinou. (Kuk.) Husi bojazlivo zaberajú pred ním. (Kuk.);
dok. k 1, 2, 4, 5, 7, 8 zabrať
|| zaberať sa zried. (do čoho) oddávať sa, začínať sa venovať niečomu, púšťať sa do niečoho, zberať sa: Zas do premýšľania zaberá sa mládenec. (Kal.);
dok. zabrať sa
zabrať, -berie, berú, zabraný/zabratý dok.
1. (čo) niečoho sa zmocniť násilím, vojensky, prípadne úradnou mocou, zaujať, obsadiť, odňať: (Thökölyho vojaci) zabrali aj banské mestá. (Rys.) Židia zabrali Egypťanom všetko striebro a zlato. (Záb.) Zabrali mu kus poľa. (Krno); z. pôdu, z budovy; Zabral izbu po práve. (Karv.); pren. Vždy som z nej (z bryndze) viac pre seba zabral (Jégé) vzal si, nabral si.
2. (čo) zaujať, vyplniť niekde priestor: Brezina by zabrala veľa miesta. (Kuk.); pren. Vo všetkom chcela zabrať Andulkino miesto (Laz.) uplatniť sa na jej úkor.
3. (čo) vyžiadať si určitý čas: Najviac času zaberie plátanie a zašívanie. (Zúb.) Chystačka na večer zabrala vyše dvoch hodín. (Jes-á)
4. (čo) zaujať pozornosť niekoho: Prišiel k nim Jurko Soviak. Ten zabral jeho pozornosť. (Kuk.)
5. urobiť záber; vniknúť do niečoho, zatiahnuť niečo: Iba krajom ešte dva-tri razy zaberú pluhy a bude koniec. (Hor.)
6. (o záprahu, motore, stroji ap.) dať sa do pohybu; začať fungovať: keby boli oba (kone) zabrali (Švant.); stroj, motor zabral; Auto zabralo na prvý raz. (Min.) Sagatov patent nezabral. (Tomašč.)
7. hovor. exrp. (o človeku) prejaviť aktivitu, reagovať na niečo. Ani jeden z mojich poslucháčov nezabral. (Bedn.) Zbadal, že návštevníčka na vyskúšaný spôsob „nezabrala“. (Zúb.); pren. z. naplno pustiť sa do niečoho so všetkými silami, s chuťou;
8. (o rybe) chytiť návnadu;
9. krajč. zmenšiť lícnu plochu na odeve (op. vypustiť);
10. nár. zobrať, vziať: Michala k vojsku zobrali. (Hviezd.);
nedok. zaberať
|| zabrať sa
1. (do čoho) veľmi sa na niečo sústrediť, intenzívne sa začať s niečím zaoberať, úplne sa oddať niečomu, zahĺbiť sa, pohrúžiť sa do niečoho: z. sa do práce; zabral sa do filozofických štúdií (Vaj.); zabraný/zabratý do rozhovoru, v myšlienkach, do myšlienok, do hry ap.;
2. zried. (kade, kam) vybrať sa, pobrať sa, pustiť s niekam: Hneď sa zabral tou lepšou cestou. (Dobš.) I zabral s naradovaný kráľovčík domov. (Bedn.);
nedok k 1 zaberať sa