Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma

zabrať -berie -berú -tý/-ný dok.

1. násilím odňať, obsadiť, zaujať: nepriatelia z-li mesto; (úradne) z. pôdu, budovu

2. vyžiadať si značný priestor, čas, zaujať: klavír z-l pol izby, nákupy z-ú veľa času

3. dať sa do pohybu, chodu, rozbehnúť sa: motor z-l

4. aktívne sa prejaviť (na istý popud), zareagovať: ryba z-la chytila sa na návnadu; obecenstvo z-lo na hru; hovor.: žiak vôbec nez-l (pri odpovedi); expr. nez-l na ňu nezačal jej dvoriť

5. hovor. vyvolať (potrebnú) reakciu, zaúčinkovať: lieky z-li; expr.: hrozba z-la; film z-l mal úspech

6. hovor. expr. pracovne zdolať, zvládnuť: z. naplno (v práci) podať maximálny výkon; dostať z. byť prinútený na maximálny výkon; dať z. vyčerpať

7. krajč. zmenšiť lícnu plochu oblečenia, op. vypustiť;

nedok. zaberať

// zabrať sa intenzívne sa pustiť do niečoho, zahĺbiť sa, pohrúžiť sa: z. sa do štúdia; byť z-tý do rozhovoru, sedel z-tý v myšlienkach

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
zaberať ‑á ‑ajú nedok.

ísť 1. presúvať sa istým určeným smerom robením krokov (o ľuďoch a zvieratách); pohybovať sa vôbec (najmä o dopravných prostriedkoch): ísť domov, ísť zo školy priamo na vlakkráčať (širokým, odmeraným, obyč. pravidelným krokom): pred nami kráčali turistizried. zakračovať (Jégé, F. Hečko)uberať sa (nenáhlivo, s vážnosťou): plný smútku uberá sa za pohrebným sprievodom; pomaly sa uberali k dedinevykračovaťexpr. vykračovať (si) (ľahko, svižne al. hrdo): sebavedome si vykračujezaberať (rezko): zaberá dolu vŕškomzried. pešovať (ísť pešo): pešovali sme do kopcastúpať (expr. al. smerom dohora): čuš a stúpaj za mnouhýbať sa: Čo sa nehýbete?vystupovať (smerom hore): vystupovali sme strmou ulicouhovor. šliapaťhovor. expr. šľapcovať: deti šliapu, šľapcujú za namiexpr. šľapcúgovať (Šikula): chlapci museli šľapcúgovať za namiexpr. zried. vyšľapovať si (spokojne, vážne ísť) • pochodovaťhovor. zastar. mašírovať (rovnomerne, pravidelným krokom): vojaci pochodujú po meste; pren. expr. pochodujeme, mašírujeme z budovy rýchlo prečsmerovaťmať namierené (aj ináč ako robením krokov): vojsko smeruje na sever; Kam máš namierené?hovor. expr. liezť: radšej ste ta nemali liezťmerať/vážiť cestu (obyč. zbytočne al. opakovane): musel som znova merať cestu domovfraz.: zošívať cestušnurovať cestu (opito ísť) • odchádzaťodoberať sabrať sapoberať saexpr.: pratať sapakovať sa (ísť z istého miesta preč): Prečo odchádzate, odoberáte sa, beriete sa, poberáte sa od nás tak zavčasu? Practe sa, pakujte sa odtiaľto!expr. padať (obyč. v rozkaze): Padajte!expr.: vliecť saťahať (sa)hovor. expr.: štrachať satralákať satralágať sa (pomaly a obyč. s námahou): vliekli sa, ťahali sa z roboty ustatí; štrachali sme sa, tralágali sme sa do vrchuexpr.: ťarbať saškarbaťšľampaťšmotkať sacabrať sa (pomaly, namáhavo a ťarbavo): ťarbali sa, škarbali sa za namiexpr.: teperiť saterigať saredikať sanár. teružiť sa (pomaly, namáhavo, obyč. s bremenom): teperí sa, terigá sa s taškami až po domnár. grackať (pomaly, ťažkým, neistým krokom) • expr. hrabať sa (s námahou, cez prekážky) • expr.: šúchať sašuchtať sa (pomaly a šúchavým krokom): v papučiach sa šúchal, šuchtal k stoluexpr. šinúť sa (pomaly, rovnomerne): dav sa šinul k staniciexpr.: trmácať satrmázgať satrmádzgať sadrgáňať sadrgáľať sa (nepohodlne, únavne, na dopravnom prostriedku): trmázgať sa, drgáňať sa až na druhý koniec mestahovor., trocha pejor.: trepať satrieskať sa: trepe sa, trieska sa ta zbytočneexpr.: drobčiťcupkaťcupotať (drobnými rýchlymi krokmi): dieťa drobčí, cupká za matkouexpr. badkaťhovor. expr. backať sa (drobnými pomalými krokmi): starká vyčerpaná badkala za namiexpr. batoliť sa (ísť kolísavým, neistým krokom ako batoľa) • expr. krivkať (krívajúc ísť): dedko krivká domovexpr.: capkaťťapkaťtľapkať (bosými nohami al. po niečom mäkkom, mokrom): capká, ťapká po koberci, po blateexpr. tiapať (hlučne): chlapča tiape bosými nohami do záhradyexpr.: hopkaťhupkať (skackavo ísť) • pren. expr. niesť sa (ísť hrdo, povznesene)

2. p. fungovať 1 3. p. smerovať 2 4. p. plynúť 2 5. p. dariť sa 1 6. p. hodiť sa 2


ponáhľať sa 1. náhlivo, rýchlo ísť • náhliť (sa)zried. ponáhľať: Kam (sa) všetci tak ponáhľajú, náhlia?expr.: hnať sahnať: nežeňte (sa), máme dosť časuexpr.: chvátaťchvatkať (Urbánek): chváta z domu prečexpr. hafriť (Tajovský)expr.: bežaťutekaťletieťuháňaťupaľovaťpáliťtrieliťhovor. fárať: ráno beží, uteká do roboty; podvečer letí, trieli po dieťa do škôlky; fára s kosou na pleciexpr.: hrnúť savaliť sarútiť sa (ponáhľať sa v množstve): chlapi sa hrnú, valia na štadiónexpr. trtošiť (Šikula)hovor. zaberať: zaberá poza humná k milejhovor. šutrovať (sa)subšt. fofrovať

2. konať rýchlo • náhliť (sa): ponáhľať sa, náhliť sa s dokončením úlohyexpr.: súriťhnať sanaháňať sa: vedúci súri s plánmi; naháňať sa s robotouexpr.: chamtať sachytriť sa (Kálal)hovor. expr. štvať sahovor. šturmovať (pri dokončievaní niečoho)


ponárať sa 1. klesať, dostávať sa do tekutiny • potápať sa: ponárať sa, potápať sa na dno morakniž.: hrúžiť sanoriť sa: divé kačky sa hrúžia, noria pod voduvnárať sapohružovať sa: vnárať sa do vĺn

2. byť celkom zaujatý niečím, venovať niečomu všetku svoju pozornosť, celú myseľ • vnárať sahĺbiť sazahlbovať sa: ponárať sa, vnárať sa, hĺbiť sa do chmúrnych myšlienokkniž.: noriť sahrúžiť sa: norí sa, hrúži sa do svojho smútkuzried. zaberať sa: celý sa zaberá do roboty


zaberať 1. porov. zabrať 2. p. ponáhľať sa 1, ísť 1

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

zaberať, -á, -ajú nedok.

1. (čo, zried. i koho) zmocňovať sa niečoho, obsadzovať, preberať do vlastníctva, okupovať; anektovať: zaberanie kolónií, nových území ap.; z. továrne, pôdu; Naše vojská zaberali kraje za ustupujúcou armádou. (Fig.) Nemci vraj zaberajú chlapov. (Hor.)

2. (čo) zaujímať, vypĺňať nejaké miesto, nejaký priestor, rozprestierať sa, rozkladať sa na istej ploche al. v istom priestore: z. malé miesto, plochu 10 m2, istú časť plochy, rozsahu ap.; z. prvé, čelné, hlavné ap. miesto v niečom; Starosvetská pec zaberá tretinu izby. (Jaš.) Eremitáž zaberá niekoľko budov. (Pláv.) (Mongolská ríša) zaberá Čínu, Kóreu, Indočínu, Barmu. (Tat.)

3. (čo) byť náplňou, obsahom, zmyslom niečoho, vypĺňať, zaujímať: Písal listy, v ktorých hlavné miesto zaberali útoky okolia na jeho citlivé zmysly. (Min.); nápor z cesty, ktorý zaberal všetku pozornosť vojakov (Urb.);

4. (čo) vyžadovať si nejaký čas, potrebovať nejakú dobu: cestovanie zaberá mnoho času (Fr. Kráľ) stranícke veci, ktoré spravidla zaberali všetok čas (Karv.); Vetrovskému (to) zaberalo množstvo práce i čiastku noci. (Jégé)

5. (bezpredm., čím i do čoho) robiť záber, zasahovať, zachytávať (obyč. nejakým nástrojom): Karol hodne zaberal, kosu si sám nakúval. (Rys.) Nôž zaberal hlboko (Švant.) zarezával sa. Pluh zaberal veľmi plytko. (Jil.) Dvaja z pastierov zaberali veľmi prstami do strún hárf. (Fig.) Zvara zhusta zaberal (Hviezd.) načieral; pren. Zaberajúc po dva schody naraz, hnal na tretie poschodie (Urb.) bežal dlhými skokmi; šport. z. veslom robiť účinný pohyb veslom;

6. tech. (do čoho) zachytávať sa o niečo, zapadať do niečoho: ozubené kolesá zaberajúce do seba; skrutka zaberá do skrutkového kolesa;

7. (o záprahu) vzpínaním ťahať náklad; (o kolesách vozidla al. o storji) prichádzať do chodu, rozbiehať sa: Silil sa len Belko. Aťka tancovala na mieste. „Zaberaj,“ kričal na ňu gazda. (Švant.); zadné kolesá zaberajú; motor pomaly zaberá;

8. (o rybe) brať návnadu;

9. expr. (kade, kam, odkiaľ, za kým, za čím, pred kým, pred čím) uberať sa, kráčať, ísť, uháňať: Rezko zaberali vyšliapaným chodníčkom. (Vans.) (Kone) zaberajú dolu Ryžavou. (Ráz.) Vlak zaberá rovinou. (Kuk.) Husi bojazlivo zaberajú pred ním. (Kuk.);

dok. k 1, 2, 4, 5, 7, 8 zabrať

|| zaberať sa zried. (do čoho) oddávať sa, začínať sa venovať niečomu, púšťať sa do niečoho, zberať sa: Zas do premýšľania zaberá sa mládenec. (Kal.);

dok. zabrať sa


zabrať, -berie, berú, zabraný/zabratý dok.

1. (čo) niečoho sa zmocniť násilím, vojensky, prípadne úradnou mocou, zaujať, obsadiť, odňať: (Thökölyho vojaci) zabrali aj banské mestá. (Rys.) Židia zabrali Egypťanom všetko striebro a zlato. (Záb.) Zabrali mu kus poľa. (Krno); z. pôdu, z budovy; Zabral izbu po práve. (Karv.); pren. Vždy som z nej (z bryndze) viac pre seba zabral (Jégé) vzal si, nabral si.

2. (čo) zaujať, vyplniť niekde priestor: Brezina by zabrala veľa miesta. (Kuk.); pren. Vo všetkom chcela zabrať Andulkino miesto (Laz.) uplatniť sa na jej úkor.

3. (čo) vyžiadať si určitý čas: Najviac času zaberie plátanie a zašívanie. (Zúb.) Chystačka na večer zabrala vyše dvoch hodín. (Jes-á)

4. (čo) zaujať pozornosť niekoho: Prišiel k nim Jurko Soviak. Ten zabral jeho pozornosť. (Kuk.)

5. urobiť záber; vniknúť do niečoho, zatiahnuť niečo: Iba krajom ešte dva-tri razy zaberú pluhy a bude koniec. (Hor.)

6. (o záprahu, motore, stroji ap.) dať sa do pohybu; začať fungovať: keby boli oba (kone) zabrali (Švant.); stroj, motor zabral; Auto zabralo na prvý raz. (Min.) Sagatov patent nezabral. (Tomašč.)

7. hovor. exrp. (o človeku) prejaviť aktivitu, reagovať na niečo. Ani jeden z mojich poslucháčov nezabral. (Bedn.) Zbadal, že návštevníčka na vyskúšaný spôsob „nezabrala“. (Zúb.); pren. z. naplno pustiť sa do niečoho so všetkými silami, s chuťou;

8. (o rybe) chytiť návnadu;

9. krajč. zmenšiť lícnu plochu na odeve (op. vypustiť);

10. nár. zobrať, vziať: Michala k vojsku zobrali. (Hviezd.);

nedok. zaberať

|| zabrať sa

1. (do čoho) veľmi sa na niečo sústrediť, intenzívne sa začať s niečím zaoberať, úplne sa oddať niečomu, zahĺbiť sa, pohrúžiť sa do niečoho: z. sa do práce; zabral sa do filozofických štúdií (Vaj.); zabraný/zabratý do rozhovoru, v myšlienkach, do myšlienok, do hry ap.;

2. zried. (kade, kam) vybrať sa, pobrať sa, pustiť s niekam: Hneď sa zabral tou lepšou cestou. (Dobš.) I zabral s naradovaný kráľovčík domov. (Bedn.);

nedok k 1 zaberať sa

Morfologický analyzátor

zaberať nedokonavé sloveso
(ja) zaberám VKesa+; (ty) zaberáš VKesb+; (on, ona, ono) zaberá VKesc+; (my) zaberáme VKepa+; (vy) zaberáte VKepb+; (oni, ony) zaberajú VKepc+;

(ja som, ty si, on) zaberal VLesam+; (ona) zaberala VLesaf+; (ono) zaberalo VLesan+; (oni, ony) zaberali VLepah+;
(ty) zaberaj! VMesb+; (my) zaberajme! VMepa+; (vy) zaberajte! VMepb+;
(nejako) zaberajúc VHe+;

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor