Slovenské slovníky

kssj psp ogs sssj sss ssj

Krátky slovník slovenského jazyka 4

z r. 2003.

zababrať -e -ú dok. hovor. expr. zašpiniť, zamazať: z. obrus; topánky z-né blatom

// zababrať sa: z. sa pri maľovaní

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.

zababrať ‑e ‑ú dok.; zababrať sa

Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny

z r. 2022.

zababrať -re -rú -ri! -ral -rúc -raný -ranie dok.

zababrať sa -re sa -rú sa -ri sa! -ral sa -rúc sa -raný -ranie sa dok.

Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn

z r. 2006, 2011, 2015, 2021.

babrať -re -rú -ri! -ral -rúc/-rajúc -rúci/-rajúci -ranie nedok. hovor. expr. 1. (koho, čo) ▶ robiť špinavým, špiniť, znečisťovať: b. si ruky, šaty
2. (ø; do čoho) ▶ neodborne robiť; neodborne zasahovať, kaziť; syn. fušovať: nemaľuje, len tak babre; Vyprosí si, aby som mu babral do toho, čo píše. [J. Beňo]
3. (čo) ▶ dotýkať sa niečoho, chytať: b. si chrastu; Nebabri ten obrus, celkom ho umažeš. [J. Balco]
4. (s kým) ▶ bezohľadne, svojvoľne sa správať voči niekomu, manipulovať s niekým: nedá (si) so sebou b.; Takto s nami b.!; Nebude s ním babrať ako so sopľavým chalanom. [J. Špaček]
◘ fraz. nebabri, nekúpiš! a) neber to do ruky, nedotýkaj sa toho b) nemiešaj sa do toho, o čo nemáš záujem
▷ opak. babrávať -va -vajú -val; dok. k 1 ↗ zababrať, k 3 ↗ pobabrať

babrať sa -re sa -rú sa -ri sa! -ral sa -rúc sa/-rajúc sa -rúci sa/-rajúci sa -ranie sa nedok. hovor. expr. 1. (s čím; v čom) ▶ robiť s niečím nečistým al. robiť tak, že sa pritom človek zašpiní; syn. paprať sa: b. sa s blatom, v blate, v zemi; b. sa so zeleninou
2. (s kým, s čím) ▶ nešikovne, pomaly, dlho niečo robiť; robiť zdĺhavú robotu; syn. paprať sa, piplať sa, prplať sa: babral sa s tou vecou skoro rok; kto by sa s tým babral!; Trpezlivo sa babral s pokazenou roletou. [G. Rothmayerová]
3. (s kým, s čím; ø) ▶ venovať sa niekomu, niečomu, zaoberať sa niekým, niečím; syn. paprať sa: b. sa s papiermi; b. sa v drevárni; Bol rozhodnutý nebabrať sa s prípadom. [F. Hečko]; Nemusíte sa babrať s bankovkami a vydávaním, keď k vám príde dobierka. [Inet 2003]
4. (komu; ø) ▶ stávať sa neupotrebiteľným, kaziť sa; syn. humpľovať sa: všetko sa mu babre; Keď sa niečo začne babrať, tak to nemá konca. [P. Juščák]
5. (v čom) ▶ prehadzovať, prevracať s cieľom nájsť niečo; syn. hrabať sa, prehŕňať sa: babre sa v kufri; Vždy všetko čo najlacnejšie poskupuje a ty sa v tom babri. [M. Dzvoník]; pren. Ešte to, babrať sa v kadejakých vlastných pudoch a pohnútkach. [V. Handzová] analyzovať ich
6. ▶ (používa sa namiesto iného slovesa vo veľmi všeobecnom význame) váhavo odmietať, zdráhať sa, okúňať sa; syn. ondieť sa: no tak, chlapi, nebabrite sa!; Vykonal som pre teba toľko, koľko ani Boh pre teba nevykonal. Tak sa nebabri! [J. Papp]
▷ dok. k 1 ↗ zababrať sa, k 4 ↗ pobabrať sa, zbabrať sa

Synonymický slovník slovenčiny

z r. 2004.

zababrať p. zašpiniť

zašpiniť prikryť špinou, nečistotou • znečistiť • ušpiniť • pošpiniť: zašpiniť, ušpiniť, znečistiť si ruky, pošpiniť si šaty • zamazať • umazať: tvár máš zamazanú, umazanú od sadzí • zried. zanečistiť • expr.: zašpintať • pošpintať • hovor. expr.: zapískať • upískať • zavláčiť • uvláčiť • zašubrať • ušubrať • zafúľať • ufúľať • pofúľať (pri častom nosení, používaní) • zamastiť • umastiť • expr.: zasmoliť • usmoliť (zašpiniť mastnotou): zamastený klobúk, usmolené rukavice • premastiť (veľmi zašpiniť mastnotou): premastený golier • obchytať • ochytať • ohmatať • expr.: obchytkať • ochytkať (zašpiniť chytaním) • hovor. expr.: zababrať • zapaprať • zbabrať • ubabrať • pobabrať • zafafrať • sfafrať • zamachliť • umachliť • zamachrať (zašpiniť niečím polotekutým): dieťa sa celé zababralo, zamachlilo čokoládou, lekvárom • expr.: zakvackať • zakväckať • zakvickať • zakyckať • zakeckať • ukvackať • ukvickať • pokvackať • pokyckať • okvackať • okyckať • pokvasiť • zafliaskať • ofliaskať • zafŕkať • zafľúskať (kvackaním zašpiniť, zašpliechať špinou): zakvackať, ukvackať si košeľu polievkou; auto zafliaskané, ofliaskané blatom • expr.: zacápať • scápať • zacapkať • zacápkať • zapáckať • zagebriť • ugebriť • pogebriť (zašpiniť niečím tekutým): topánky si zacápal v tráve; fúzy ugebrené, zagebrené omáčkou • expr.: zabrýzgať • ubrýzgať • zanešváriť • znešváriť • zagabať • ugabať • hovor. expr.: zanekľúdiť • zacundrať (veľmi zašpiniť): zabrýzganý obrus; celý sa pri robote zanešváril, zagabal, zanekľúdil • expr. al. hrub.: zakydať • pokydať • ukydať • okydať • obkydať • zaprasiť • zasviniť • usviniť (veľmi zašpiniť) • expr. zried. zaškriatať (Jesenská) • hovor. expr.: zaváľať • uváľať: kabát má vzadu celý zaváľaný, uváľaný • expr.: došpiniť • dováľať • doriadiť • domazať • dobabrať • domastiť • dochytať • domachliť (silno, celkom zašpiniť) • expr.: zahnusiť • zabridiť • zbridiť (zašpiniť niečím, čo vzbudzuje hnus): kút zahnusiť, zabridiť výkalmi • kniž.: zabrudiť • zbrudiť (Hviezdoslav, Kukučín) • zablatiť (zašpiniť blatom) • zasmetiť (zašpiniť smeťami) • zadymiť • začmudiť • začadiť • zakadiť (zašpiniť dymom): zadymené, začmudené steny • začierniť • učierniť (zašpiniť sadzami, dymom a pod.) • poškvrniť • zaškvrniť • pomazať • hovor.: zafľakovať • pofľakovať (zašpiniť fľakmi, škvrnami): prestieradlo zafľakované, pofľakované krvou; dieťa si čokoládou pomazalo košieľku; nové šaty poškvrniť vínom • zahnojiť (znečistiť hnojom): zahnojená chodba • zaniesť (pokryť nežiaducou vrstvou): komín zanesený sadzami • niž. hovor.: obondiať • zaondiať • zatentovať • vulg.: obsrať • osrať • zasrať (zašpiniť výkalmi)

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968^*.

babrať, -e, -ú, rozk. -i nedok. hovor. expr.

1. (čo, koho) špiniť, znečisťovať: b. si prsty, ruky;

2. (čo) natierať: b. torty (Tim.) natierať polevou;

3. (čo i bezpredm.) robiť niečo zle, neodborne, kaziť: Doktor iste nevie vybrať pravý liek a babre jeho chorobu. (Greg.) Horká jeho maľba. Babre, babre. (Vaj.)

4. (čo) chytať do ruky, dotýkať sa niečoho: (Paľko) babral si prstami gombičku na kabáte. (Čaj.)

● nebabri; nebabri, nekúpiš neber to do ruky, nedotýkaj sa;

5. (s kým) robiť niekomu nepríjemnosti; zavádzať niekoho, klamať;

6. zried. robiť niečo (obyč. o nepríjemnej robote), babrať sa: Celý deň babrať v tej zemi. (VHV);

dok. k 1 zababrať;

k 1, 3 pobabrať, zbabrať;

k 5 vybabrať

|| babrať sa

1. (s čím, v čom) špiniť sa, robiť s niečím nečistým: b. sa s blatom; akoby som sa bol babral v mrcine (Švant.);

2. (s čím, s kým i bezpredm.) pomaly, dlho niečo robiť, robiť zdĺhavú, piplavú robotu; zdržiavať sa: Dlho babre sa s tým trochu riadom. (Tim.) Bol rozhodnutý nebabrať sa s prípadom. (Heč.)

3. (s čím, v čom) robiť niečo, zaoberať sa s niečím: Musí sa vždy s čímsi babrať. (Laz.) Babral som sa trochu v literatúre. (Pláv.)

● nebabri sa! vyjadruje zákaz; nerob to;

dok. k 1 zababrať sa, pobabrať sa, zbabrať sa

zababrať, -e, -ú rozk. -i (nár. i zababriť, -í, -ia) dok. hovor. expr. (čo, koho) zašpiniť, zamazať, ufúľať: Krídla a chvost dvíhali dovysoka, aby si ich nezababrali. (Mor.) (Dievča) schodík najprv zababralo blatom. (Jes-á) pren. z. si ruky s niekým, s niečím prísť do styku, mať styky s niekým, s niečím opovrhovaným: Ani s demokratmi si si nezababril ruky. (Sakl.); pren. Bohatstvo zababre ľudí na nepoznanie (Heč.) charakterovo pokazí.

|| zababrať sa (nár. i zababriť sa) zašpiniť, zamazať sa, ufúľať sa: Celý bok máš zablatený, kde si sa tak ráčil zababrať? (Jes-á); pren. Ináč sa zababreš, že sa do smrti neočistíš (Heč.) pokazíš si povesť. (Môj otec) sa fašistami sa nezababril (Heč.) nezhanobil, nezneuctil sa stykom, spoluprácou s nimi.

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968^*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006^*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008^*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)^*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998^*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)^*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu