babrať, -e, -ú, rozk. -i nedok. hovor. expr.
1. (čo, koho) špiniť, znečisťovať: b. si prsty, ruky;
2. (čo) natierať: b. torty (Tim.) natierať polevou;
3. (čo i bezpredm.) robiť niečo zle, neodborne, kaziť: Doktor iste nevie vybrať pravý liek a babre jeho chorobu. (Greg.) Horká jeho maľba. Babre, babre. (Vaj.)
4. (čo) chytať do ruky, dotýkať sa niečoho: (Paľko) babral si prstami gombičku na kabáte. (Čaj.)
● nebabri; nebabri, nekúpiš neber to do ruky, nedotýkaj sa;
5. (s kým) robiť niekomu nepríjemnosti; zavádzať niekoho, klamať;
6. zried. robiť niečo (obyč. o nepríjemnej robote), babrať sa: Celý deň babrať v tej zemi. (VHV);
dok. k 1 zababrať;
k 1, 3 pobabrať, zbabrať;
k 5 vybabrať
|| babrať sa
1. (s čím, v čom) špiniť sa, robiť s niečím nečistým: b. sa s blatom; akoby som sa bol babral v mrcine (Švant.);
2. (s čím, s kým i bezpredm.) pomaly, dlho niečo robiť, robiť zdĺhavú, piplavú robotu; zdržiavať sa: Dlho babre sa s tým trochu riadom. (Tim.) Bol rozhodnutý nebabrať sa s prípadom. (Heč.)
3. (s čím, v čom) robiť niečo, zaoberať sa s niečím: Musí sa vždy s čímsi babrať. (Laz.) Babral som sa trochu v literatúre. (Pláv.)
● nebabri sa! vyjadruje zákaz; nerob to;
dok. k 1 zababrať sa, pobabrať sa, zbabrať sa
zababrať, -e, -ú rozk. -i (nár. i zababriť, -í, -ia) dok. hovor. expr. (čo, koho) zašpiniť, zamazať, ufúľať: Krídla a chvost dvíhali dovysoka, aby si ich nezababrali. (Mor.) (Dievča) schodík najprv zababralo blatom. (Jes-á) pren. z. si ruky s niekým, s niečím prísť do styku, mať styky s niekým, s niečím opovrhovaným: Ani s demokratmi si si nezababril ruky. (Sakl.); pren. Bohatstvo zababre ľudí na nepoznanie (Heč.) charakterovo pokazí.
|| zababrať sa (nár. i zababriť sa) zašpiniť, zamazať sa, ufúľať sa: Celý bok máš zablatený, kde si sa tak ráčil zababrať? (Jes-á); pren. Ináč sa zababreš, že sa do smrti neočistíš (Heč.) pokazíš si povesť. (Môj otec) sa fašistami sa nezababril (Heč.) nezhanobil, nezneuctil sa stykom, spoluprácou s nimi.