Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

zabudnúť -e -ú -dol dok.

1. neudržať si v pamäti, nezapamätať si, op. zapamätať si: z. slová (básne), na to sa nedá z., z. plávať; z-l, čo chcel povedať

2. prestať myslieť, nespomenúť si: z. na priateľa, z. na nebezpečenstvo

3. (nepomyslieť na niečo, a preto) neurobiť niečo, zanedbať; v spoj. so záporom urobiť niečo: z-l ho zobudiť, z. vypnúť plyn, nez-i si všimnúť! nez-i prísť! nedaj mi z.! pripomeň mi

4. nechtiac nechať niekde, nevziať so sebou: z. vo vlaku tašku

5. prepáčiť, odpustiť: z. na urážku; to mu nikdy nez-e a) neodpustí b) bude za to povďačný

6. prestať (v nejakej činnosti): dieťa od prekvapenia z-lo plakať, z. sa báť

● z. ako na smrť úplne;

nedok. zabúdať -a

// zabudnúť sa urobiť niečo mimovoľne, pozabudnúť sa: z-l sa (a zahrešil);

nedok. zabúdať sa

zabúdať, zabúdať sa p. zabudnúť, zabudnúť sa

zabudnúť, -ne, -nú, -dol (nár. i zabol) dok.

1. (čo, koho, na čo, na koho, s neurč. i so vzťaž. vetou) neudržať si, nezachovať si v pamäti, nezapamätať si: z. niekomu meno; z. na sľub; Zabudne od radosti na všetko. (Tim.) Zabudne zakaždým cieľ svojej cesty. (Kuk.) Ferko už zabudol, o čom je reč. (Kuk.) Gazda ten zabol tam oselník. (Hviezd.)

2. (na čo, na koho, s neurč. i so spoj. že) prestať si uvedomovať, prestať mať na pamäti niečo, niekoho: z. na hlad; „Nedaj mi zabudnúť,“ pripomínal mi. (Taj.) Nezabudni, že slovo robí muža. (Urb.) Na oheň sa zabudlo. Dohasínal. (Švant.); z. na niekoho, na niečo ako na smrť celkom, úplne;

3. (na koho, na čo) prestať spomínať, prestať myslieť na niekoho, na niečo, prestať mať k niekomu, k niečomu citový vzťah prestať pociťovať niečo: z. na priateľa; Nemôžeme zabudnúť na teba. (Urb.); z. na trampoty, na útrapy, na celý svet ap.;

4. (na koho, na čo) prestať sa o niekoho, o niečo starať, prestať myslieť na potreby niekoho, niečoho, zanedbať niekoho, niečo. Peniaze neposlal. Potom na rodinu zabudol. (Ondr.) (Spisovatelia) zabudli na ľud v strašnej polofeudálnej porobe. (Štítn.)

● hovor. nezabudnúť na zadné kolieska neprestal myslieť na nepredvídané okolnosti;

5. (komu čo, na čo i bezpredm.) upustiť od hnevu, prepáčiť, odpustiť: Ani Katrena nemôže mu to zabudnúť. (Kuk.) Odpustili, zabudli na všetko. Pomerili sa s ním všetci. (Taj.) Čo bolo, bolo, zabudnime! (Letz) Ten neodpúšťa tak ľahko, nezabudne. (Tim.); do smrti ti (to) nezabudnem a) neprepáčim, neodpustím; b) budem ti povďačný, zaviazaný;

6. (čo, zried. koho) nechať niekde, nevziať so sebou: Zabudol si v pracovnom plášti román. (Štef.) Rozpovedal žienke, ako sa nezobudil, zabudli ho. (Taj.); pren. Zabudol som si ho (pohľad) na nich (Fig.) dlhšie som sa zahľadel;

nedok. zabúdať, -a, -ajú;

opak. zabúdavať, -a, -ajú

|| zabudnúť sa

1. dopustiť sa niečoho nenáležitého, urobiť niečo mimovoľne, neovládnuť sa, neopanovať sa, pozabudnúť sa: Tu ich máte — riekol Adam, zabudnúc sa, skoro hlasne. (Jégé) Jano sa zabudol s otvorenými ústami. (Švant.)

2. hovor. žart. zjemn. (s kým) pozabudnúť sa, prespať sa: Matka sa zabudla s akýmsi vandrujúcim vlašským majstrom. (Zúb.);

nedok. k 1 zabúdať sa